Na referende z roku 1997 podľa neho nebola žiadna voličská účasť, keďže ho Ústredná komisia pre referendum oficiálne vyhlásila za zmarené. Na prvom referende v roku 1994 bola účasť na úrovni 19,96 percenta a všetky ostatné mali účasť nad dvadsať percent. „Výsledok šestnásť percent je historicky najmenší a myslím si, že dlho bude neprekonateľný, že taký aj zostane. Toto referendum Jaroslava Naďa, ktorého účelom bolo podľa mňa zdvihnúť stranu preferenčne, aby vstúpila na verejnosť, je a zostane dlhodobo najslabším výsledkom,“ odhaduje Hrabko.

Dodáva, že ak bolo cieľom referenda propagovať stranu Demokrati, ktorá ho iniciovala, svoj účel zrejme splnilo. „Ak im to nepomohlo, tak im to ani nepoškodilo. Ale myslím si, že skôr im to pomohlo, pretože vstúpili do poznania verejnosti práve touto celoslovenskou akciou,“ predpokladá publicista.

Ostatné opozičné strany referendum buď nepodporili vôbec, alebo ho, ako napríklad Progresívne Slovensko a Maďarská Aliancia, podporili najmä verbálne, ale do veľkej kampane neinvestovali. „Predpokladali výsledok, vedeli, že to referendum nebude platné,“ odhaduje Hrabko. Dodáva, že málokomu sa chce angažovať v projekte, ktorý je odsúdený na neúspech a peniaze budú strany viac potrebovať v kampani do komunálnych volieb.

Z obsahového hľadiska by rozhodnutie občanov o dvoch z troch pôvodných otázok na petičnom hárku malo podľa Hrabka aj tak len odporúčací charakter. Ak by aj prezident SR Peter Pellegrini nebol pre rozpor s Ústavou SR vyradil z referenda otázku – „Súhlasíte s tým, aby Národná rada SR prijala uznesenie, ktorým skráti svoje IX. volebné obdobie a deň predčasných volieb do Národnej rady SR určí tak, aby sa konali do 180 dní od vyhlásenia výsledkov referenda?“, poslanci by podľa Hrabka rozhodnutie voličov o nej v referende nemuseli rešpektovať. Práve ústava totiž garantuje poslancom, že ich do konkrétneho hlasovania nesmie nikto nútiť.

Rovnako v prípade otázky, či občania súhlasia s tým, aby bola obnovená NAKA a Úrad špeciálnej prokuratúry podľa Hrabka platí to, že aj výsledok platného referenda by mal pre poslancov iba odporúčací charakter. „Táto otázka odovzdávala odpoveď, či už kladnú alebo zápornú, hocijakú, do rúk poslancom Národnej rady. Iba oni sú tí, ktorí o tom rozhodujú,“ upozornil.

Poslanecká väčšina by podľa neho mohla, alebo nemusela hlasovanie voličov rešpektovať. Na druhej strane, ak by sa premiér SR Robert Fico (Smer-SD) rozhodol založiť obe inštitúcie, nepotrebuje na to mandát referenda, stačila by mu dohoda s koaličnými partnermi na väčšinovej podpore v Národnej rade SR. Jediná referendová otázka, ktorá by mala v prípade platného referenda automaticky právne následky, by bola podľa Hrabka otázka o rente pre niektorých ústavných činiteľov. Ak by občania rozhodli o jej zrušení, bola by zrušená a najbližšie tri roky by sa to nemohlo zmeniť.