Portál zároveň prináša nové podrobnosti o samotnej Berezovskej. Podľa informácií tohto média sa Berezovská narodila a vyrastala v Žitomirskej oblasti, kde sama vychovávala syna v predškolskom veku. Po vypuknutí vojny odišla s dieťaťom do Nemecka, kde jej bola udelená dočasná ochrana, žila zo sociálnych dávok a navštevovala jazykové kurzy. Tam si tiež dala na pravú ruku vytetovať hada, čo sa neskôr stalo jedným z jej charakteristických znakov v medzinárodnom zozname hľadaných osôb.

V júni Berezovská poslala syna k babičke na Ukrajinu a 1. júla – deň po výbuchu v Monaku – sama pricestovala na Ukrajinu autobusom.
Štátna pohraničná služba uviedla, že v tom čase neexistovali žiadne obmedzenia pre prechod hranice.

Ráno 3. júla matka odviezla Anastáziu do Žitomiru a vysadila ju pri čerpacej stanici. Odtiaľ si žena zavolala taxi a požiadala, aby ju odviezli na 60. kilometer cesty Kyjev–Žitomír. Podľa verzie vyšetrovania tam na ňu už čakali Reut a Žikovič, bývalý zamestnanec SBU a jeho spolupáchateľ.

6. júla boli u nich vykonané domové prehliadky. Podľa prokurátora práve vtedy Reut vyhlásil, že Berezovskú zabil na objednávku Žikoviča, a na druhý deň ukázal miesto, kde bolo telo pochované. Podľa pôvodnej verzie vyšetrovania Žikovič 3. júla ráno požiadal Reuta, aby ho odviezol na stretnutie s Berezovskou. Okolo 10. hodiny nastúpila do ich BMW X3, po čom sa vozidlo vydalo smerom k lesu na hranici Kyjevskej a Žitomirskej oblasti.

Vyšetrovanie tvrdí, že Žikovič odlákal pozornosť Berezovskej, zatiaľ čo Reut sa k nej priblížil zo zadnej strany a najmenej dvakrát ju strelil do hlavy. Následne telo zakopali a pištoľ spolu s osobnými vecami ženy, vrátane telefónov, hodili do jazera. Zbraň a veci sa zatiaľ nenašli, na mieste činu však objavili nábojnice kalibru 9 mm.

Avšak už na druhý deň Reut zmenil výpoveď. Na súde vyhlásil, že nevedel o Žikovičovom zámere zabiť Berezovskú. Podľa jeho slov sa Žikovič jej údajne chcel pomôcť utiecť, keďže okolnosti iného trestného činu – pravdepodobne výbuchu v Monaku – „naberajú na obrátkach“ a jej mohla hroziť odplata.

Reut tvrdil, že počas cesty Žikovič vytiahol pištoľ Makarov s hlavňou s tlmičom, nabíjal ju a schoval pod rohožku v aute. Na Reutovu námietku údajne odpovedal: „Neboj sa, je to len pre každý prípad.“

Podľa Reuta sľúbili Berezovskej, že jej vyhotovia nové doklady a ukryjú ju na bezpečnom mieste. Už v lese Žikovič údajne nariadil Reutovi, aby ženu zastrelil, ale keď ten odmietol, sám vytiahol zbraň a začal strieľať. Reut tiež uviedol, že Žikovič vzal zavraždenej dva mobilné telefóny, hodinky, peňaženku s dokladmi a ďalšie veci, po čom ho prinútil vykopať jamu. Následne veci a zbraň hodili do jazera.

Samotný Vitalij Žikovič svoju vinu nepriznáva. Jeho obhajca spochybnil verziu vyšetrovania a vyslovil domnienku, že Reut mohol plniť rozkaz nadriadených, ktorí sa od neho neskôr dištancovali. Podľa informácií, ktoré zazneli na súde, Žikovič predtým slúžil v systéme Ministerstva vnútra, pracoval v polícii, po začatí rozsiahlej vojny sa pripojil k Teritoriálnym obranným silám a následne slúžil v Bezpečnostnej službe Ukrajiny (SBU). V apríli 2026 ho zo špeciálnej služby prepustili.

Pecherský okresný súd v Kyjeve zadržal Reuta a Žikoviča na dva mesiace bez možnosti kaucie. Vyšetrovanie pokračuje, prokurátor však neinformoval, či vyšetrovatelia majú nejakú verziu o možnom objednávateľovi vraždy.

Rodina Anastázie Berezovskej ju zatiaľ nemôže pochovať – blízki čakajú na povolenie prokuratúry.