Nitra, Svidník 25. mája 2019 (HSP/Foto: Slavica)

Ako sa často stáva, mám pre vás dve správy – jednu dobrú a druhú zlú. Väčšinou každý chce, aby sa začalo tou horšou správou, aby potom prišla tá lepšia. Nuž, tou zlou správou je, že tradičný medzinárodný folklórny Slavica festival v Nitre po desiatich ročníkoch sa v tomto roku neuskutoční: všetky kompetentné organizácie odmietli ho finančne podporiť

Tou lepšou správou je, že združenie Slavica sa včera zúčastnilo na tradičnom Rusinskom festivalu vo Svidníku – aj to aj so svojou výstavou slovenského ornamentu a bohatou nádielkou vzácnych kníh, ktoré vydalo vydavateľstvo Slavica.

„Zorganizovali sme desať ročníkov medzinárodného folklórneho festivalu Slavica festival, ktorý sa tradične konal na Cyrila a Metóda. Vlani bol jubilejný desiaty ročník, jeden z najlepších. Veľká škoda, že v tomto roku 11. ročník nebude. Predtým nám aspoň trochu finančne pomohli rôzne inštitúcie, pretože organizácia festivalu je veľmi nákladná a naše občianske združenie to celé nedokáže finančne zvládnuť. V tomto roku nám pomoc odmietli všetci – úplne všetci. Nik nás nepodporil – ani štát, ani Nitriansky samosprávny kraj, ani mesto Nitra. Slavica festival sa v tomto roku neuskutoční – hlavné, že v Nitre vejú nové „progresívne vetry“, smutne konštatoval organizátor Slavica festivalu, predseda občianskej organizácie Slavica /Nitra/ Miloš Zverina.

Našim čitateľom iba pripomenieme, že medzinárodný folklórny Slavica Festival je hlavne prehliadkou folklórnych súborov zo všetkých slovanských krajín a je určený pre širokú verejnosť, ktorú oslovuje ľudový tanec a spev a tradičná ľudová kultúra Slovanov. V rámci projektu Dni Slovanov vznikol s cieľom podporiť kultúrnu výmenu medzi krajinami slovanského sveta. Na festival vždy pozývali folklórne skupiny zamerané na prezentáciu tradičného ľudového tanca a spevu zo slovanského jazykového a kultúrneho prostredia.

V priebehu desiatich rokov Festival korešpondoval s cieľmi a duchom Cyrilo-metodských dní v Nitre, ktoré si pripomínajú kultúrny a duchovný prínos slovanských vierozvestov pre slovanské národy, ale aj všeobecne pre duchovný rozvoj Európy. Folklór patrí u slovanských národov a komunít k tým prejavom ústnej, hernej, tanečnej, dramatickej a hudobnospevnej komunikácie, na ktorý môžu byť ich príslušníci právom hrdí.

Skoro každá oblasť, mesto, alebo obec má svoj vlastný folklór – zvyky, tradície, kroje, hudbu, piesne, tance a nárečie. Na prezentáciu folklórnych zvykov jednotlivých regiónov sa na viacerých miestach usporiadali folklórne festivaly. Festival Slavica Festival svojim špecifickým spôsobom vždy prispieval k prezentácii a propagácii slovanského folklóru. V tomto roku sa však neuskutoční. Ako to bude v budúcnosti – je to vo hviezdach…

Spomienka na prvý ročník Slavica Festivalu:

Tá druhá, už lepšia správa je, že členovia občianskej organizácie Slavica sa zúčastnili na tradičnom Rusinskom festivale vo Svidníku, kde prezentovali svoju výstavu slovenského slovanského ornamentu a bohatú kolekciu kníh, ktoré vydali vo vlastnom vydavateľstve občianskej organizácie Slavica. O tomto festivale, ktorý sa koná vo Svidníku celý tento týždeň, pred pár dňami sme informovali našich čitateľov.

Včera Slavica Nitra prezentovala svoju výstavu slovenského ornamentu na tomto festivale. „Slovenský ľudový ornament prešiel dlhým vývojom od svojich prvopočiatkov do dnešných dní. Vďaka naším predkom sa nám zachoval na celom území dnešného Slovenska, Karpatských hôr, Podunajskej nížiny a na území celého Sveta Slovanov. Ornament, používaný pri zdobení šiat a ich doplnkov, domov, výrobkov dennej potreby a zbraní, plnil súčasne viacero funkcií. Traduje sa, že hlavným účelom ornamentov používaných na šatách našich predkov nebola len ozdobná funkcia, ale bola to hlavne ich ochranná funkcia. Ochraňovali človeka pred všetkými možnými formami zla a negatívnych vonkajších vplyvov,“ uviedol Miloš Zverina vo svojej prezentácie výstavy slovenského ornamentu.

Podotkol, že prevahu rastlinných motívov pozorujeme hlavne v nížinách a v oblastiach so silným vplyvom kresťanstva. Naopak v horských dolinách a uzavretých kotlinách Karpatských hôr sa podarilo uchovať v ornamentálnej tvorbe tieto už spomenuté staroslovienske symboly. Ide napríklad o tieto oblasti: Rajecká dolina (Čičmany), Tatranská kotlina (Važec), Poľana (Detva, Hriňová), Horehronie, Novohrad alebo Karpatská Rus.

Výstava Čaro slovenského ornamentu, ktorú zostavil Miloš Zverina, sa dotýka dvoch tém. Témy slovenského ľudového ornamentu a témy Staroslovienskej symboliky. Ornamenty a symboly dopĺňajú fotografie autora, ktoré zachytávajú zaujímavé miesta slovensko- slovanského sveta ako, napríklad, Skaly Doubuša z Ukrajiny, Kriváň z pohoria Vysoké Tatry, rieku Dunajec, skanzen v Zuberci, vrch Zobor v pohorí Tribeč.

Ako vždy, máme pre vás dobré a zlé správy. Boli by sme radi, keby sme mohli prinášať viac dobrých, ako zlých správ, ale nie vždy to závisí iba od nás…

Eugen Rusnák