„Rada by som sa podelila so svojou včerajšou skúsenosťou, ktorá možno niekoho inšpiruje a dodá odvahu do života… Máme ísť dnes na špeciálne vyšetrenie s dieťaťom do Národného ústavu do Smokovca. Má problémy s dutinami. Volajú mi – utorok 13:30. Hovorím ok, jasné prídeme. A vzápätí – ale aj vy aj dieťa antigénový test. Tak do mňa vošlo rozhorčenie a spustila som. OK, na to nemáte právo. Ale my máme nariadenie. Hovorím, nemáte nariadenie, je to vyhláška a vyhláška nie je nad zákonom ani ústavou.

Nemáte právo mi odopierať zdravotnú starostlivosť podmieňovaním nejakého testu. Takto sme si vymenili pár viet – vrátane – všetci to tak robia – ale ja nie som všetci. Konštatovala som, že konajú protiprávne, pani – ja mám pokyny od riaditeľky, hovorím, tak aj ona koná protiprávne, rok chodíme po vyšetreniach a nikde to odo mňa nechceli (klamala som, raz chceli a rovnako som sa od dverí nenechala vyhodiť, trvala som na ošetrení a oháňala sa Lekárskou komorou a museli nás ošetriť, okrem tohto incidentu to nikto nikde nechcel).

Rozlúčili sme sa – nepustia vás cez vrátnicu, ja ok, vďaka za informáciu, uvidíme zajtra. Zložila som. Beznádej. No hovorím si, moja zlatá, čo? Pomodlila som sa, reku pane bože, nech sa stane čo má, prijmem to tak, ako bude. Pôjdeme tam zajtra, ale nevzdám sa, hádať sa nebudem, budem ale trvať na svojom. Neošetria, neumrieme, buď pôjdeme inde – alebo sa budeme liečiť inými spôsobmi, je to len konzultácia.

Ak ma nepustia, požiadam ich o písomné stanovisko, že mi odmietli lekárske vyšetrenie a potom uvidím, čo s tým urobím ďalej. Nech mi pani riaditeľka dá písomne, že dieťa nemôžu ošetriť kvôli nejakémo testu. Pustila som to do sveta. Cvak o dve hodiny. Stále v snehu a daždi chodím po meste s kočíkom. Dobrý deň, zajtra môžete o 14:50? 14:50? Áno, 14:50. Nadychujem sa, či sa nepomýlili – a pani sama hovorí – áno, preložili sme to, pôjdete poslední, aby ste nám nenakazili pacientov, keď nemáte test (logika, my zdraví nemáme nakaziť niekoho, kto chodí na testy medzi zaručene chorých, resp. má nič nehovoriaci papier, ale či sa nenakazil priamo na vrátnici slávneho ústavu mi nezaručí nikto).

Takže dnes o 14:50 ideme na vyšetrenie. Plánujem sa ešte informovať, ako je to u nich s odbornosťou, keďže chcú odo mňa niečo, o čom všetci odborníci vedia, že je absolútne zbytočné a má sa používať v presne špecifikovaných prípadov – ak je to Národný ústav dýchacích chorôb (či ako sa to volá) o to viac by mali vedieť, aký je to nezmysel. Alebo či nevadí, že im tam môžem zavliecť tuberu alebo pľúcne chlamýdie… Voči tým sú imúnni?

A druhá vec – ak ide o špičkové pracovisko, rovnako by malo dbať aj na dodržiavanie zákonov a nevyžadovať svojvoľne niečo, na čo nemajú právo. Také tie PR kampane ako počúvajte vedcov sú na dve veci, keď tí naši vedci a celkovo elita vrátane sudcov či právnikov sú bez názoru a rovnako servilní ako respirátorová väčšina. Hlavne, že fóra a diskutérky na modrom koníku sú na smiech… a pritom je to úplne rovnaké.

Svoj príbeh pridala aj ďalšia mamička: „Ja som to riešila pred Veľkou nocou. Mala som ísť so synom na vyšetrenie a lekárka nás odmietla zobrať bez testu. Nepomohli argumenty o výnimke vo vyhláške, nepomohli argumenty ohľadom nepresnosti a nezmyselnosti testov, ani o platení si odvodov do zdravotnej poisťovne a práve na lekársku starostlivosť. Hovorili sme spolu telefonicky 5 minút, a teda dosť ráznym tónom, ale pani doktorka bola neoblomná.

Že ona je dvakrát zaočkovaná a aj tak musí mať všade k lekárom test a tak je to správne, musíme sa chrániť. Ona prekonala v decembri covid a skoro zomrela. Všetci lekári žiadajú testy a bude aj ona. Dokonca, keď som jej povedala, že som nútená ju nahlásiť, žiadna zmena. Následne som mala ísť so synom k druhému lekárovi s výsledkom z 1. vyšetrenia. Keďže sme výsledok nemali, volala som tam a dozvedela som sa to isté. Bez testu nás nevezmú. Tak som volala na Úrad verejného zdravia v BA, tam mi potvrdili, že lekári test žiadať nesmú.

Overila som si to aj na Úrade na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tiež mi to potvrdili a odkázali ma na úrad BBSK na oddelenie zdravotníctva. Tam pani opäť potvrdila, že k lekárovi bez testu, dokonca aj sprievodca pacienta a odporučila mi podať písomne podnet na prešetrenie. To som urobila, tak čakám aká príde odpoveď. Myslela som si, že lekári majú toho viac v hlave, ale ako vidím, väčšina drží so stádom. Viem o lekároch, čo v pohode fungujú bez testu.”

Do diskusie sa zapojili ďalšie matky, ktoré mali zasa iné skúsenosti:

„Všade chodíme bez testu, nikde ho od nás ani nepýtajú. Dokonca aj na kliniku do Brna každý mesiac, ani tam. Ani na hraniciach. Raz sa ma policajti na hranici spýtali, či si nás môžu zapísať a nič.”

„Odo mňa ani zubár, ani kardiológ, ani urológ ani neurologicka… všetci sú normálni… ale suseda má zubárku, čo robí cirkus ako hus a pýta 100 percentný príplatok za ošetrenie, keď prídete bez testu… suseda od nej odišla.”

„Vždy je to o prístupe a charaktere toho-ktorého lekára. Moja dcéra chodí pravidelne na ortodonciu do Bratislavy, k zubárovi do Ružomberka, aj v tomto období, a nikdy od nás žiaden test nepýtali. Nechodíme sa testovať.”

Ďalšia pani vysvetľuje: „Dúfam, že pochodíte dobre. Problém je, že síce v tom úžasnom uznesení vlády a ešte lepších opatreniach hlavného hygienika sa síce píše, že test nie je potrebný za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti (tuším sa píše o preventívnej, neodkladnej a plánovaných kontrolách), ale zároveň boli pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti ministerstvom zdravotníctva vydané protokoly, kde sa píše, že pre poskytnutie odbornej zdravotnej starostlivosti treba test rodiča alebo dieťaťa – nad 15 rokov oboch pri sprevádzaní. Napríklad ak je všeobecný lekár pre deti aj napr. detský neurológ, tak ak k nemu idete len ako na obvod, tak test nebude pýtať, ale ak k nemu idete ako k špecialistovi, tak ho pýta, lebo by ste ho mohli nakaziť…mám takúto podobnú skúsenosť z februára a do ruky mi bola fotokópia protokolu, aby som vedela prečo.”

Needen občan už zvažoval podať sťažnosť dosiaľ skôr na policajtov, no zdá sa, že šikanujú aj lekári:

„Zvažujem tiež na moju doktorku podať, že ma odmietla vyšetriť bez testu. Podotýkam,  bolo jej jedno či by bol negatívny alebo pozitívny, len proste, aby som sa dala otestovať, a to ešte som po prekonaní. Len ak to zamietnu?”

„Na vybavenie sťažnosti majú 60 dní, toto je podnet, predpokladám, že to bude rovnako. Možno tam nemajú toho veľa na riešenie, lekárka mi povedala, že som za celý čas prvá, ktorá sa ozvala a má niečo proti testom. Tak snáď sa to rýchlo vybaví.”

Jana Tutková