Polícia úspešne rozložila zločineckú skupinu sýkorovcov. Podobný úspech zaznamenala aj v prípade gangu piťovcov; jeho boss Juraj Ondrejčák v súčasnosti spolupracuje na objasnení viacerých vrážd. Prednedávnom sa uskutočnila rozsiahla akcia proti skupine takáčovcov. Zdanlivo ide o pokračovanie toho istého úspešného príbehu. No nie je to tak. Kauza takáčovci sa môže skončiť obrovským fiaskom a jeho príčinou bude istý pán Tatranka, známy aj ako chránený svedok Jozef W.

Tatranka sa na prvý pohľad môže javiť ako sliepka znášajúca zlaté vajíčka. Obšírne rozpráva o trestnej činnosti zločineckej skupiny takáčovcov, čiastočne popisuje jej štruktúru, ba dokonca sa zmieňuje o korumpovaní prokurátorov a sudcov pri vyťahovaní príslušníkov gangu z vyšetrovacej väzby.

Problémy s pánom Tatrankom sú tri a nedajú sa odbiť mávnutím ruky.

Bez červenej kontrolky

Prvý spočíva v tom, že tento chránený svedok vodí políciu za nos; rozpráva o udalostiach, pri ktorých nikdy nebol, respektíve sa nikdy nestali a ak sa aj stali, svoj podiel na nich vždy minimalizuje alebo úplne popiera. Pán Tatranka je sociopat, neváha obviniť aj členov svojej najbližšej rodiny, len aby si vylepšil postavenie v trestnom konaní. V takejto situácii by mala Národnej kriminálnej agentúre zablikať červená kontrolka a príslušní pracovníci by sa mali zamyslieť sa nad motiváciou svedka Tatranku. Kontrolka sa však nerozsvietila a ak áno, nikto si to nevšíma.

Neprijaté trestné oznámenie

Druhý problém so svedkom Tatrankom je, že pácha trestnú činnosť priamo pod nosom polície a nikomu to neprekáža. Tento pán je zaradený do programu ochrany svedkov. Z tohto statusu vyplýva, že je nielen pod neustálou ochranou, ale aj kontrolou polície. Tatranka v postavení chráneného svedka kontaktoval istého človeka, ktorému povedal, že ak mu nezaplatí niekoľko desiatok tisíc eur, bude vypovedať aj proti nemu. Tomu sa hovorí vydieranie a keď to poškodený oznámil príslušnej súčasti Policajného zboru, nikto nebol ochotný zaevidovať jeho trestné oznámenie. S vydieranou osobou bol spísaný iba bezvýznamný úradný záznam. Tatranka si naďalej užíva policajnú ochranu.

Prešľap kapitána Ďurku

Do tretice je tu podivuhodný príbeh z bratislavského hotela Holiday Inn, kde si dali schôdzku s pánom Tatrankom vyšetrovateľ kapitán Pavol Ďurka a dvaja operatívni pracovníci polície. Tatranka mal pánovi kapitánovi údajne hovoriť o tom, ako podsvetie pripravovalo vyšetrovateľovu vraždu. Po skončení stretnutia Tatranka telefonoval kapitánovi Ďurkovi, že si v hoteli zabudol služobný preukaz, služobnú pištoľ a písomnosti obsahujúce utajované skutočnosti stupňa dôverné (údajne malo ísť o prepisy z odpočúvania). Tatranka vyšetrovateľovi zabudnuté predmety vrátil s konštatovaním, že iní ho síce nahovárali, aby s jeho služobnou zbraňou spáchali trestný čin, no on to akiste v dôsledku vrodenej útlocitnosti odmietol. Problém spočíva v tom, že pán Ďurka je hlavným vyšetrovateľom trestnej činnosti skupiny takáčovcov a chránený svedok Tatranka ho takrečeno načapal pri porušení viacerých zásad a ustanovení zákona. Vyšetrovateľova nestrannosť je tým vážne spochybnená, čoho dôkazom môže byť už spomínané odmietnutie prijať trestné oznámenie proti Tatrankovi.

Tatranka dostáva viac, než dáva

Jeden by mohol namietať, že pokiaľ ide o organizovaný zločin, najlepší svedkovia predsa nie sú žiadni anjeli, a tak je potrebné brať aj Tatranku. Argument by obstál iba vtedy, ak by chránený svedok Jozef W. postupoval čestne. Rozloženiu newyorskej mafie predchádzala spolupráca jej vysokopostavených členov s políciou. Bývalí gangstri za to dostali policajnú ochranu a získali dokonca aj beztrestnosť. Na rozdiel od pána Tatranku si však nemohli vymýšľať, ani náhodou nedostali príležitosť zneužívať svoje výsadné postavenie na vydieranie a nechodili na kávu s vyšetrovateľmi po hoteloch, kde strážcovia zákona strácali služobné dokumenty a zbrane.

Ďalší argument v prospech využívania Tatranku políciou by mohol znieť tak, že všetky vyššie uvádzané pochybnosti a pochybenia sú len chybami krásy a že to všetko za objasnenie trestnej činnosti zločineckej skupiny stojí. S tým by sa dalo, samozrejme, súhlasiť, keby Tatranka viacej dával ako bral. Lenže to sa nedeje. Naopak, on je čistým konzumentom výhod a polícia dostáva len omrvinky.

Chránený svedok Jozef W. síce uvádza do zápisníc o výsluchoch rôzne horory, ale veľmi často ide o tvrdenia, ktoré nedokáže podoprieť žiadnymi dôkazmi. Veľa hovorí o korumpovaní prokurátorov a sudcov, no ak má uviesť konkrétne mená, polícia sa nič nedozvie. Teda až na meno jedného sudcu Najvyššieho súdu SR, ale ani v tomto prípade neponúkol žiadne konkrétnosti, ktoré by mohli viesť k jeho usvedčeniu.

Už teraz je Tatranka pre políciu vážnym problémom, aj keď si to niektorí odmietajú pripustiť. Naplno sa to ukáže v ďalších fázach prípravného konania, no najneskôr v súdnom konaní. Potom neobstojí všeobecne formulovaný argument o skorumpovaných sudcoch. Buď začne Tatranka dávať viac, než dostáva, alebo by mal byť okamžite vyradený z programu ochrany svedkov a posadený naspäť tam, kam patrí. Do vyšetrovacej väzby.

Tatranka nie je Čapatý

Vráťme sa na začiatok. V prípade zločineckých skupín sýkorovcov a piťovcov sa polícii trpezlivosť vyplatila. Bol to napríklad svedok a páchateľ Juraj Bílik, kto pomohol usvedčiť bossa „sýkoriek“ Róberta Lališa. Je síce pravda, že Bílik alias Čapatý seba samého vykresľoval v lepšom svetle, ale na rozdiel od Tatranku ponúkol viac, než dostal. To isté platí o pokroku, ktorý polícia dosiahla pri objasňovaní trestnej činnosti Juraja Ondrejčáka a spol.

Ondrejčák, zvaný Piťo, sa v súčasnosti pod tlakom dôveryhodných svedeckých výpovedí inej osoby priznáva k vražde Jána Takáča a dokonca vyzýva svojich kamarátov, aby aj oni začali spolupracovať s políciou. Pochopil totiž, že je to jeho posledná príležitosť uniknúť pred doživotným trestom. Avšak Tatranka, ktorý taktiež sám pripravoval jednu vraždu, pod takýmto tlakom nie je, a preto si môže dovoliť vodiť políciu za nos.

Peter Tóth