Požadovať odstúpenie víťaza volieb, a teda vlastne ignorovanie výsledkov volieb je vážna vec. Mal by pre to byť naozajstný dôvod. Najmä keď to požaduje partner, ktorý vo voľbách získal menej ako štvrtinu hlasov v porovnaní s víťazom volieb (OĽaNO 25,02 percenta, SaS 6,22 percenta). Tobôž ak vlastne doposiaľ nesformuloval naozaj vecne a konkrétne dôvody, prečo by k takému vážnemu kroku malo dôjsť.

Ale isteže, veď opozícia to kričí už dlhé mesiace a poukazuje na to, aký strašný omyl je táto koalícia, ako absolútne porušuje všetko, čo sľubovala, aké urobila nezmyselné a zlé opatrenia, aký chaos spôsobila, ako tu už nikto neverí ničomu, ako vláda stratila vážnosť – lenže to sú výhrady voči tejto junte ako celku, nie iba voči jej predsedovi Igorovi Matovičovi. Za to všetko môže Matovič práve tak, ako tí ostatní.

A áno, Matovič v role premiéra, to je katastrofa, lenže ak práve jeho koaličný spolupáchateľ a dlhoročný politický súpútnik, predseda SaS Richard Sulík prichádza s objavom, že Matovič nie je spôsobilý robiť politiku, tak to pôsobí naozaj zvláštne.

A vlastne, o čo Sulíkovi ide?

To je ale SaSkáreň…

Ak si odmyslíme možnosť, že za jeho konaním je treba hľadať vonkajšie vplyvy, ktoré sú v podstate proti Sulíkovým vlastným záujmom, potom jeho konanie, nech sa na to pozeráme z akejkoľvek strany, je iracionálne.

Rozloženie politických preferencií nedáva veľké nádeje súčasnej koalícii, že by si predčasnými voľbami nejako polepšila, skôr naopak – to je hlavný argument ľudí, ktorí tvrdia, že žiadne predčasné voľby nebudú.

Ale keby sa, teoreticky, predčasné voľby predsa len konali, čo by vyriešili? Vyzerá to skôr na patovú situáciu, keď by asi prišli na scénu opäť Pellegrini a Fico, čo asi sotva je scenár, ktorý by táto koalícia chcela. Alebo druhá možnosť je, že by sa vrátilo približne to, čo tu je teraz.

Lenže keby predsa opäť získali moc tieto sily – a boli by takmer isto v oveľa nevýhodnejšej, slabšej pozícii, než vo voľbách 2020 – kto by bol v čele prípadnej novej koalície? No popri progresívcoch a ďalších „darčekoch“ predsa znovu SaS so Sulíkom a OĽaNO s Matovičom! Tak čo by sa zmenilo?

Že má Sulík momentálne vyššie preferencie a po predčasných voľbách by zrejme mal viac percent? To je naozaj veľmi virtuálny a chudý holub na veľmi vzdialenej streche… Aj preto je pre vonkajších pozorovateľov celá táto situácia nepochopiteľná, pričom za toho iracionálneho a mentálne nestabilného (alebo tlačeného do takéhoto konania nejakými silami z úzadia) nevychádza (napodiv) Matovič, ale práve Sulík.

Opäť raz im prešiel cez rozum?

Pred týždňom Matovič prišiel s ponukou: on teda odstúpi, ak koaliční partneri splnia konkrétne podmienky. Prešlo pár dní a oni ich viacmenej splnili, teda aspoň strana SaS. Lenže diabol býva ukrytý v detailoch: presne tá Matovičova ponuka znela tak, že odíde z funkcie premiéra a stane sa radovým členom vlády.

A to by v praxi znamenalo, že na zasadnutiach vlády vlastne iba bude sedieť nie na stoličke premiéra, ale na tej susednej, z ktorej bude viac či menej otvorene riadiť, a najmä kontrolovať „svoju“ figúrku vo formálnej pozícii predsedu vlády.

Toto si Sulíkovci zrejme najprv neuvedomili. Dohodu akceptovali, odstúpili zo svojich funkcií a teraz žiadajú, aby to isté urobil aj Matovič. A ak to neurobí, tak sa dožadujú (a to je naozaj komické), aby ich vzal do vlády naspäť.

Vo štvorici po opici? A čo ak nie?

Lenže Matovič teraz môže aj neodstúpiť, a to bez toho, aby nedodržal slovo. Darmo systémové médiá vo svojej snahe ho „dať dole“ – nie síce takej intenzívnej, ale predsa len nie nepodobnej ich snahe z minulosti odstrániť niektorých predošlých premiérov – čiste náhodou opomínajú fakt, že neboli splnené všetky Matovičove podmienky pre to, aby odstúpil: platí, že on ponúkol svoju demisiu s tým, že síce nebude predsedom, ale ostane členom vlády.

Matovič je opatrný a vie, že by bolo pre neho nebezpečné odstúpiť, kým nebude mať garanciu, že bude môcť pokračovať ako minister alebo podpredseda vlády pre čokoľvek vymyslené. Jeho riziko niektorí pozorovatelia vidia napríklad v tom, že po Matovičovej demisii by prezidentka Čaputová nemusela vymenovať Matovičom navrhovaného človeka za premiéra a mohla by sa moci v štáte zmocniť ona a kruhy, ktoré sú za ňou. A nepustiť ju až do konca volebného obdobia.

Toto samotná Čaputová vyvracia: „V mojom svete nie sú podrazy ani intrigy, i keď som často ich objektom. Ako aj v prípade tejto fámy. Ak sa teraz Igor Matovič rozhodne podať demisiu a koalícia bude žiadať rekonštrukciu, budem rešpektovať výsledok volieb a premiérsky post aj naďalej pripadne OĽaNO. O tom, že moje slovo platí, nemusí nikto pochybovať. Nová vláda by vznikla na pôdoryse tejto koalície,“ uviedla.

Nová pozícia podpredsedu vlády pre boj s korupciou, ktorú pre seba Matovič vymyslel pre prípad demisie, to je úsmevný nápad, ktorý je úplne mimo legislatívnych štandardov, čo systémové médiá a Matovičovi politickí súperi náležite komentujú. Dá sa však chápať z hľadiska skutočnosti, že víťazovi volieb by ponechávala reálny podiel na výkonnej moci.

„Vo štvorici po opici“? A čo ak nie?

Do hry vstúpil aj univerzálny (aj koaličný) partner Boris Kollár, ktorý povedal, že už má toho cirkusu dosť a ak sa všetko do týždňa nevyjasní a neupokojí, tak treskne dverami aj on.

Sulíkovci sú nateraz z hry von a Matovičovi sa črtá pomerne elegantná možnosť fungovať aj bez nich. Je jasné, že by to nebolo jednoduché. Z 80 poslancov, ktorých by trojkoalícia mala, by takmer isto niektorí „zaľudia“ odišli, pretože časť tohto klubu je silne proti takémuto scenáru, najmä ak by naďalej ostal v čele vlády Matovič. A teda krehká väčšina (potrebných je 76 kresiel) v Národnej rade by sa mohla rozsypať.

Lenže na druhej strane, časť poslancov OĽaNO je zase silne proti odchodu Matoviča z funkcie premiéra. V OĽaNO koluje záhadný list, ktorý písal (Matovič) nevedno kto z poslancov OĽaNO, v ktorom sa píše, že poslanci si za svojím šéfom stoja, a ak môže niekto rozhodovať o tom, koho bude najsilnejší koaličný partner nominovať za premiéra, tak sú to jedine oni.

Utajení spojenci

Tu je treba si uvedomiť dôležitú okolnosť: vláda spokojne môže byť a nerušene vládnuť aj menšinová – i keď na nejaké to rozhodnutie parlamentu by vždy bolo treba zohnať nejakých ad hoc partnerov, ale to je bežná politická rutina. Pád menšinovej vlády by nastal až vtedy, keby ju odvolal parlament.

Na odvolanie vlády sa však musí nájsť v Národnej rade nadpolovičná väčšina poslancov. A teda, ak by nová koalícia mala len o zopár poslancov menej ako je polovica, na jej odvolanie by bolo treba všetky ostatné hlasy, ktoré v parlamente sú: vrátane rôznych odídencov … a vrátane ĽSNS.

A to vôbec nemusí byť jednoduchá situácia pre tých, ktorí by chceli novú koalíciu rozbiť. Prečo? Pretože každý poslanec, skôr než by za pád takejto vlády zahlasoval, by si najprv položil otázku, či to, čo by pravdepodobne prišlo potom, by bolo lepšie. A to v tomto prípade vôbec nie je isté, keďže by zrejme nastúpila silne proamerická liberálna úradnícka vláda prezidentky Čaputovej.

Čo teda bude ďalej?

Možných scenárov je stále viacero. Na ťahu je teraz Matovič. Čo urobí? Už ho poznáme „nejaký ten piatok“, takže každému musí byť jasné jasné, že sa nič nedá s istotou stopercentne tvrdiť. Tak trebárs, napríklad by teraz mohol urobiť jeho typickú anketu: kto je za to, aby odstúpil? Vyšlo by mu, že ľudia chcú, aby zostal, a tak by sa teda obetoval – čo by neurobil pre ľudí, no nie?

V pondelok sa majú definitívne vyjadriť aj v strane Za ľudí. Ich predsedníčka Veronika Remišová tvrdí, že platí dohoda, že Matovič demisiu podá, ale až keď bude jasné, kto bude v novej vláde. Naznačila, že Hegera by pravdepodobne „zaľudia“ prijali ako premiéra, a dá sa tušiť, že aj ako bábkového (pri účasti Matoviča vo vláde).

„Ak demisiu nepodá, bude si môcť vymenovať vládu akú on chce a nahradiť odídených ministrov novými, jemu blízkymi. Pani prezidentka a ani pani veľvyslankyňa s tým nič nenarobia,“ komentuje Matovičovu situáciu Ján Čarnogurský ml. „Ak by aj pán Matovič nemal vládnu väčšinu v parlamente pri každom novom zákone, môže ju vytvárať pri každom hlasovaní aj s pomocou nezaradených poslancov. Taká vláda môže kľudne dovládnuť do konca volebného obdobia. História ukázala, že sa to dá.“

Telenovela teda pokračuje. Ďalší diel na vašich obrazovkách už dnes. Tí, ktorým pri jej sledovaní pravidelne prichádza nevoľno, a takých naozaj nie je málo, môžu ísť napríklad do lesa. Ale pozor: len do ôsmej hodiny večernej. Potom totiž už začne v lese vyčíňať ten strašný Kovid.

Ivan Lehotský