Sám konečne človek, koruna svetského stvorenia, jako s jednej strany prináleží ešte k tejto telesnej prírode, tak patrí s druhej strany už do počtu nesmrteľných duchov. V ňom je zrejme sústredená panská moc i vláda nad zemskými tvormi, ale v ňom väzí spolu i neodvolateľné tušenie o vyšších svetoch a o čisto duševnom živote za hrobom, v ňom žije túžba a žiadosť po nezkalenej láske a šľachetnejších statkoch, nežli jaké nám tento pominuteľný svet poskytnúť môže. A keď už i tu na svete, kamkoľvek sa obozrieme, tak na obdiv súvislé sporiadaný život nachádzame, treba len zaletieť mysľou ta do toho blaženého duchovného sveta, kam srdce naše túži, aby sme sa nezvratne presvedčili, že s človekom nijako nemôže byť pretrhnutý ten sväzok, ktorým Boh všetky stvorenia k sebe pripútal, a tento nový rad rozumných tvorov, ktorý sa s človekom započal, nemôže s ním už i končiť. Sám teda už rozum nakladá nám veriť, že všemohúci a najmúdrejší Boh i ten neviditeľný svet naplnil zástupami bytostí, nad nás mysľou dokonalejších a svätejších čistou vôľou. Počnúc od ducha ľudského, pripútaného ešte k telu, povznášajú sa čistí duchovia v nebi, zástup nad zástup, ku vždy väčšej a vyššej dokonalosti, tak, že konečne hranice, kam až oni dosahujú, sám jediný Boh zná, Boh ten všemohúci, ktorý je pôvodcom a i koncom všetkých vecí. A čo srdce naše tuší, o tom nám rozum dokazuje, že je pravdivým, o tom nám viera poskytuje nepodvratnú istotu.

Katechismus totiž učí, že Boh okrem tohoto viditeľného sveta stvoril i svet neviditeľný, to jest nesčíselné množstvo duchov, ktorých my anjelmi menujeme. Dľa svedectva svätého Písma a ústneho podania stvoril ich tým cieľom, aby im jakožto svojim sluhom zveril dozorstvo a riadenie sveta, krajín, národov a každého jednotlivého človeka. Pod ich dozorstvo postavil pohyby telies nebeských, živly, sily a plody prírody. Na Boží rozkaz opúšťajú anjeli svoje nebeské stánky a prichádzajú čo poslovia Boží k nám, neviditeľne venujú nám svoje priateľské služby a naďelujú nás milosťami Božími i nebeským požehnaním.

„Všetci anjeli sú výslužní duchovia, poslaní k obsluhe tým, ktorí sú povolaní byť dedičmi večného spasenia.“

Gabriel, ktorého meno znamená po slovensky „silu Božiu“, jeden z vyšších a dokonalejších duchov, poslaný bol, ako sväté Písmo svedčí, tri razy sem na tento svet s radostným posolstvom, a všetky tri posolstva vzťahujú sa na príchod zasľúbeného Vykupiteľa.

Prvýkrát zjavil sa prorokovi Danielovi v zajatí babylonskom. Medzi treťou a štvrtou hodinou popoludní, kedy v chráme jeruzalemskom podvečerná obeť obetovaná bývala, modlil sa Daniel v zajatí skrúšeným srdcom, a prosil Boha, aby sa rozpamätal na rozborené sväté mesto a zpustošený chrám, a aby k vôli svojim svätým sľubom zmiloval sa nad ním. I zrazu uzrel prudko leteť z neba anjela, ktorý zastal pred ním, dotkol sa ho a počnúc hovoriť, zvestoval mu istotné splnenie sľubov Božích, obnovenie mesta i chrámu, a napokon príchod očakávaného Messiáša. Bol to Gabriel archanjel.

„Daniel“, riekol anjel, „práve prichádzam, abych ťa naučil rozumeť tajomstvám. Sotva si sa počal modliť, vyšlo slovo ,v nebi od Boha, a ja som prišiel, oznámiť ti ho, túžbami rozhodenému. Uváž teda moje slová a porozumej videniu. Sedemdesiat týždňov usúdeno je nad ľudom tvojím a nad svätým mestom, pokiaľ sa zavŕšia priestupky a koniec vezme hriech, a zmazaná bude neprávosť a nastúpi večná spravodlivosť a splní sa proroctvo i videnie a pomazaný bude Svätý Najsvätejší. Slyš teda a pozoruj: od času, keď sa vydá rozkaz, aby sa Jeruzalem znovu vystavil, až po Krista vodcu bude týždňov sedem a týždňov šesťdesiatdva. A vystavia sa znovu ulice i hradby za doby plnej úzkosti. A potom po uplynutí šesťdesiatdvoch týždňov zabijú Krista, a ľud, ktorý sa ho zriekne, nebude viac jeho ľudom vyvoleným. Mesto i svätý chrám rozrúca národ, ktorý potom s vodcom svojím prijde, a konec mu bude zborenie, a po tomto konci stála pustota. Mnohým však utvrdí zmluvu týždeň posledný a v prostred tohoto týždňa prestanú obete zápalné i suché a v chráme bude hrôza pustošenia, a všetko do konca a do zavŕšenia potrvá pustošenie.“

 Toto sú slová Gabriela archanjela, ako nám ich Daniel sám napísal. Týmito slovy označil Gabriel nie len čas príchodu Mesiášovho, ale spolu oznámil, akým spôsobom Mesiáš zomrie, a aký koniec vezme ľud a chrám jeruzalemský.

Po druhýkrát zjavil sa Gabriel kňazovi Zachariášovi. Kňazi židovskí, nemohúc v jedinom chráme jeruzalemskom konať služby Božie všetci naraz, podelení boli na viacero tried, ktoré sa radom zamieňali, a kedykoľvek nová trieda službu nastúpila, určilo sa lósom, čo komu pripadne k vykonávaniu. Raz keď podobným spôsobom nastal rad na triedu Zachariášovu, jemu pripadlo zapaľovať kadidlo na oltári vo svätyni pred obličajom Božím. Vstúpil teda do svätyne v čas kadidelnej obeti a všetok zástup ľudu stál a modlil sa vonku pod holým nebom. A tu zrazu uzrel stáť anjela na pravo oltára, zhliadnuc ho, trhnul sebou ľaknutím a bázeň ho pojala. Anjel ho však oslovil a riekol:

„Neľakaj sa Zachariáš, lebo modlitba tvoja je vyslyšaná a Alžbeta, manželka tvoja, porodí ti syna a nazveš meno jeho Ján. Potešíš sa a zaplesáš, a nad jeho narodením mnohí sa radovať budú, lebo on veľkým bude pred obličajom Pána, a vína ani opojného nápoja piť nebude, a Duchom svätým bude naplnený ešte v živote matky svojej. A mnohých synov izraelských obráti k Pánu Bohu ich. A predchádzať bude pred ním v duchu a v moci Eliášovej, aby obrátil srdcia otcov k synom, a neveriacich k múdrosti, ktorej sa držia spravodliví, aby pripravil Pánu ľud dokonalý.“

Toto bolo druhé posolstvo Gabriela archanjela, ktorým zvestoval, kto bude predchodcom Ježiša Krista, zasľúbeného svetu Messiáša. Tretie posolstvo niesol svätý Gabriel archanjel do Nazaretu k blahoslavenej Panne Márii a pozdravil ju napred týmito slovy:

„Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou,  požehnaná si medzi ženami.“

A keď spozoroval, že sa Mária nad týmito slovy zarazila, riekol:

„Neboj sa Mária, lebo si milosť našla u Boha. Hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazveš meno jeho Ježiš. On veľkým bude a synom Najvyššieho nazývať sa bude a dá mu Pán Boh trón Dávida, otca jeho. A kraľovať bude v dome Jakubovom na veky a kráľovstvu jeho nebude konca.“

Najsvätejšia Panna bola ovšem hotová podrobiť sa vždy a vo všetkom vôli Božej, ale poneváč ohľadom na neporušené panenstvo, ktoré do smrti zachovávať chcela, nevedela, ako by sa stať mohla matkou jednorodeného Syna Božieho, Gabriel archanjel uistil ju o tom, doložiac, že Duch svätý sostúpi na ňu a moc Najvyššieho zatieni ju, a že i Alžbeta, jej príbuzná, vo svojej starobe syna počala. A keď blahoslavená Panna, takto ukľudnená, dala svoje privolenie nasledujúcimi slovy:

„Hľa, služobnica Pána, staň sa mi podľa slova tvojho“, opustil ju archanjel, a vrátil sa k Tomu, ktorý ho bol poslal.

Gabriela archanjela poslal Pán Boh do Babylona, do Jeruzalema i do Nazareta, a on splnil všetky jeho rozkazy s najochotnejšou úslužnosfou. Chceš teda i ty, drahý čitateľu, podiel mať na sláve a šťastí svätého archanjela i ostatných svätých, usiluj sa vždy a vo všetkom byť poslušným Pánu. Gabriel archanjel zjavil sa prorokovi Danielovi práve keď sa modlil,  Zachariášovi, keď pri službách Božích povinnosti svojho úradu plnil, a blahoslavenej Panne Márii, keď v modlitbe a rozjímaní o božských tajomstvách zotrvávala. Vezmi si z toho poučenie, že pri modlitbách, pri rozjímaní o svätých veciach a pri vernom plnení povinností nášho stavu Pán Boh so zvláštnou záľubou na nás hľadí a jeho svätí anjeli s radostnou ochotou po boku nám stojá. Gabriel pozdravil blahoslavenú Pannu Máriu slovami:

„Zdravas Maria, milosti plná.“

 I ty ju teda pozdravuj týmito slovy. Tak to činí nie jedna pobožná duša, modliac sa svätý ruženec, alebo keď prechádzajúc vedľa obrazu alebo sochy blahoslavenej Panny, pomodlí sa Pozdravenie anjelské. Nepochybujem, že to činievaš i ty, lenže dávaj pozor, aby si to činil vždy z čistého srdca a so slušnou pokorou. Gabriel archanjel pravil k blahoslavenej Panne:

„Neboj sa, Maria, lebo si našla milosť u Boha.“

 Drahý čitateľ! uč sa z tohoto pozdravenia, že ten, kto nachodí milosť u Boha, nemá sa čoho obávať, poneváč mu je Boh priateľom. Kto naopak ťažkým hriechom pozbavuje sa milosti Božej, ten má príčinu, obávať sa všetkého zlého, poneváč mu je Boh nepriateľom. Myslíš-li teda, že si v milosti u Boha, vynakladaj všetko, aby si v nej i zostal. Jestliže si ju však ztratil, pousiluj sa bez odkladu, nadobudnúť si ju znovu sviatosťou pokánia. V tomto ti nápomocná môže byť predovšetkým blahoslavená Panna, jestli sa k nej o to s vrúcnou modlitbou utiekať budeš. Z tej príčiny napomína nás sv. Bernard:

„Hľadajme milosť Božiu, ale hľadajme ju s pomocou Panny Márie,  lebo čo táto hľadá, to i nájde. Ona nalezne milosť božskú každým časom, a milosť božská je nám potrebná nado všetko iné.“

K Matke Božej obracia sa potom svätý Bernard týmito slovami:

„Ty hriešnika nikdy neznenávidíš, čoby jak ohavný bol, ty ním neopovrhuješ, keď ku tebe vzdychá a skrúšeným srdcom o prímluvu ťa prosí.“

 Svätý Bonaventúra píše:

„Kto chce obsiahnuť od Boha milosti, nech sa utieka s pobožným duchom k blahoslavenej Panne, jakožto prostredníci, lebo ona, súc matkou milosrdenstva, nemôže odoprieť ničoho, o čo ju prosíme.“