V čom môžu Európsky parlament (EP) a jeho poslanci pomôcť občanom SR a štátom ako Slovensko?

EP rozhoduje o kľúčových veciach pre každodenný život. Či sa pozrieme na ceny mobilov, energií, všetko má svoje rozhodnutie v EP. Napríklad sme rozhodli o zrušení roamingových poplatkov, máme rovnaké ceny v rámci EÚ. Tiež o rovnakých podmienkach pre ľudí, či nakupujú cez internet alebo v kamennom obchode. Majú napríklad rovnakú záručnú lehotu. Úspešne sme bojovali proti dvojakej kvalite výrobkov na spoločnom trhu.

Uvedomujú si ľudia dostatočne dosah rozhodnutí Bruselu na ich život? Čo s tým robiť?

Myslím si, že nie. Práve preto je nižšia účasť v eurovoľbách. Musíme to viac zdôrazňovať. Je to úloha pre nás europoslancov, pre médiá, ale aj pre učiteľov. Aby viac učili deti v školách o európskych témach. Ľudia si možno stále dosť neuvedomujú, akú kľúčovú úlohu zohral EP napríklad pri odhaľovaní daňových podvodov. Ja osobne som bol členom špeciálneho výboru, kde sme riešili kauzy Bašternáka a Kočnera. Alebo úloha EP pri malých farmároch – pozval som ich do EP, urobili sme vypočutie a potom prišli kontroly na Slovensko. Pani Rošková už bola obvinená, pohli sa pozemkové úpravy a podobne. Ešte nie sme tam, kde by sme mali byť, ale aj to je dôkaz, že EP je aktívny.

Povedali ste, čo ste robili. Čomu sa chcete venovať, ak budete opäť zvolený?

Chcel by som pokračovať vo svojej práci vo výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa. Chcel by som najmä pomáhať našim občanom, aby mali rovnaké práva pri nákupe na európskom trhu. Aby sa zlepšila ochrana spotrebiteľa. Našim farmárom a malým podnikateľom, aby sa dostali k európskym zdrojom. Malí podnikatelia sú veľmi dôležití, chceme im zlepšiť podmienky, znížiť administratívu. Chcel by som urobiť viac pre vznik malých rodinných firiem na Slovensku. V agroturizme, cestovnom ruchu, farmárčení vidím veľký potenciál. Chcel by som vytvoriť európsky rámec pre rodinné podnikanie.

Ako to chcete urobiť, keď europoslanec priamo neprichádza s legislatívnymi návrhmi do EP?

Europoslanec má veľké právomoci, aj keď EP nemá legislatívnu iniciatívu, tú má Európska komisia (EK). Europoslanec to môže ale urobiť tak, že sa opýta EK, tá urobí svoj návrh a ona príde s týmto návrhom. Tak sme postupovali aj pri ochrane spotrebiteľa, lepšie limity pre automobily po dieselgate. S kolegami sme na tom pracovali dva roky a podarilo sa nám sprísniť proces tak, že automobilky musia kontrolovať svoje autá nielen vo výrobe, ale aj v prevádzke. Tiež boj proti dvojakej kvalite výrobkov. Na rôznych fórach sme dokazovali ich existenciu. Po takýchto aktivitách sa nám podarilo dostať túto tému do EP a na základe toho prišla EK s legislatívnou iniciatívou. Europoslanci môžu dotlačiť EK k tomu, aby prichádzala s iniciatívami.

Spomínali ste nízku volebnú účasť. Robia europoslanci dosť na to, aby sa zvýšila? Ako zvýšiť volebnú účasť?

Dá sa to urobiť aktivitou. Či robia dosť europoslanci? Je to individuálne. Ja som sa pravidelne stretával s ľuďmi a zbieral od nich podnety. Svoju úlohu tu majú aj médiá, privítal by som viac informovania o práci EP, a tiež je to o vzdelávacom procese. Na Slovensku máme v učebných osnovách stále málo priestoru na európske témy. A to hovoríme o základných, stredných aj vysokých školách. Potrebujeme teda zmeniť aj vyučovací proces tak, aby tieto európske témy mali viac priestoru.

Mnohí politici hovoria, že EÚ potrebuje reformu. Akú a prečo?

EÚ sa naozaj stále mení, je iná, ako keď sme do nej vstúpili pred 15 rokmi. O desať či 15 rokov bude zas iná a je dobré, že teraz ju môžeme meniť aj my. Myslím si, že potrebujeme zmeniť rýchlosť rozhodovania v kľúčových otázkach, aby sme boli stále dôležitejším hráčom vo svete. Je to najmä oblasť zahraničnej politiky a bezpečnosti. Potrebujeme pružnejšie reagovať na to, čo sa deje vo svete. Potrebujeme tiež zmenu v energetickej politike. Je absurdné, že na Slovensku platíme za plyn viac ako v Nemecku. Je to preto, lebo máme jedného dodávateľa. Keď ich budeme mať viac, keď budeme viac v Európe spolupracovať, tak určite dosiahneme lepšie ceny pre občanov. V neposlednom rade je potrebná reforma v oblasti digitalizácie. Potrebujeme vytvoriť spoločný digitálny trh, aby sme dokázali konkurovať Číne, USA. V Európe máme skvelé nápady, ale musíme im vytvoriť jednotný priestor.

Ste teda za užšiu integráciu členských krajín? V akých oblastiach?

Hovorím jednoznačné áno pokračujúcej integrácii v energetike, digitalizácii, bezpečnosti, zahraničnej politike aj v oblasti stability eura. Potrebujeme pokračovať v zlepšení hospodárskeho riadenia eurozóny, lebo to chráni príjmy a úspory ľudí. Ale mali by sme povedať jasné nie akejkoľvek integrácii v rodinnej politike a kultúrno-etických otázkach. Tu je potrebné zachovať si národnú suverenitu. A to aj v otázkach daní. Môžeme spolupracovať na štandardoch, ale nakoniec o sadzbách daní sa musí rozhodovať v Bratislave a nie v Bruseli. Takisto v sociálnych veciach, penzijných otázkach musí zostať kompetencia na národnej úrovni.

Má Slovensko miesto v jadre Únie?

Myslím si, že áno. Sme v eurozóne, v Schengene. Spolupracujeme na kľúčových projektoch Únie. Slovensko je v najužšom jadre Únie.

Ste aj za ďalšie rozširovanie EÚ? Ak áno, ktoré krajiny by mala Únia prijať?

Určite áno. Je dôležité, aby šancu, ktorú sme dostali my, dostali aj iné krajiny. EÚ je mierový projekt a myslím si, že je dôležité, aby sa tento priestor mieru, bezpečnosti a prosperity rozšíril po európskom kontinente aj o štáty, ktoré sú európske. Tam patria krajiny západného Balkánu, tiež Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko. Mali by sme im dať zelenú a je na nich, či splnia podmienky. Jednoznačne zároveň hovorím nie Turecku. Som za razantné ukončenie rokovaní s Tureckom, pretože si myslím, že do EÚ nepatrí. Určite nájdeme s Turkami spoločné témy, ale EÚ je o prechovávaní spoločných hodnôt a Turecko ich neprechováva. Je to iný svet. Spolupráci hovorím áno, ale členstvo Turecka v EÚ si neviem predstaviť.

Hoci väčšina občanov dôveruje európskym inštitúciám, v slovenskej politike sa čoraz častejšie objavujú kritické hlasy voči Bruselu. Niektorí politici, aj vládni, napríklad nesúhlasia so sankciami Únie voči Rusku alebo nechcú, aby sa Slovensko pripojilo k postoju EÚ k situácii vo Venezuele. Ako vnímate tieto kritické hlasy slovenských politikov?

Vnímam to so znepokojením, pretože sa na Slovensku stratil konsenzus v európskej a zahraničnej politike. Znepokojilo ma napríklad aj to, keď sa Slovensko nepridalo k svojim spojencom po chemickom útoku Ruska vo Veľkej Británii, znepokojujú ma výroky predsedu Národnej rady (NR) SR, ktorý pozýva človeka zo sankčných zoznamov, pána Volodina, na Slovensko, čo je absurdné. Pritom vláda, ktorej je súčasťou, každého polroka hlasuje za sankcie. Takýmito výrokmi, ako sa prezentuje predseda NRSR, poškodzuje povesť Slovenska, naše miesto v EÚ.

Takto to vnímajú aj iné krajiny a europoslanci v Bruseli?

Iste, vnímam to. Strácame tým dôveryhodnosť. Ak máme byť dôveryhodní, musíme hovoriť jedným jazykom v európskych veciach. Na jednej strane som zaznamenal veľmi pozitívne ohlasy na vystúpenie prezidenta Kisku v EP, veľmi slušné vystúpenie mal aj predseda vlády Pellegrini, veľmi jasné proeurópske a proatlantické. Na druhej strane, predseda NRSR nielenže nebol pozvaný, ale to, čo hovorí, znepokojuje aj iných lídrov. Samozrejme, že sa nás na to kolegovia pýtajú a zhoršuje to celé postavenie Slovenska.

V Európe rastie extrémizmus. Podľa odhadov bude v budúcom europarlamente viac antisystémových a radikálnych strán ako teraz. Čo to bude znamenať pre EP?

Verím, že proeurópske strany budú mať stále väčšinu. Ale bude to znamenať ťažšie hľadanie konsenzu. Som optimista a verím, že to bude možné.

Bude Maroš Šefčovič opäť eurokomisárom či podpredsedom EK?

Je dosť pravdepodobné, že ho vláda opäť nominuje, ale tiež je pravdepodobné, že bude mať ťažšiu pozíciu pri verejných vypočutiach. Bude musieť vysvetľovať niektoré svoje vyjadrenia v prezidentskej kampani. Jeho frakcia socialistov má zásadne iné názory, ako on prezentoval. Takže predpokladám, že bude veľa vysvetľovať.

Slovensko má problém s čerpaním eurofondov a prevalil sa aj škandál s agrodotáciami. Robí si Brusel svoju prácu dobre, keď tieto problémy vyplávali na povrch a spustili riadne vyšetrovanie a kontroly až po vražde novinára?

EP má svoj výbor na kontrolu rozpočtu, ktorý má kontrolovať v krajinách použitie eurofondov. Ale myslím si, že sa stále dá urobiť viac. Je potrebné zlepšiť nielen kontrolnú pozíciu, ale venovať tomu viac kapacít a častejšie kontrolovať štáty. Nielen Slovensko, napríklad Maďarsko je na tom oveľa horšie. A treba urobiť viac aj v oblasti trestnoprávnej. Tu dochádza k zásadnému posunu od budúceho roka zriadením pozície európskeho prokurátora, ktorý bude môcť aj obviňovať tých, ktorí porušili zákon.

Väčšina politikov a analytikov sa zhoduje, že EÚ je dobrý projekt. Ale objavili sa aj názory, ktoré naznačovali, že nemusí vydržať donekonečna. Ako to vidíte vy?

Som optimista. EÚ je zatiaľ najlepší projekt, ktorý na európskom kontinente vznikol. Aby pokračoval do budúcna, treba dodržiavať princípy. Tým základným je subsidiarita. Opäť spomeniem otázku rodinného práva a kultúrno-etické otázky, kde európske inštitúcie idú niekedy príliš ďaleko a zbytočne iritujú ľudí. Pre budúcnosť a úspech EÚ je kľúčové, aby sme spolupracovali tam, kde chceme, a nie tam, kde sa nedohodneme.