Rusko po prvý raz vo svojej histórii podalo medzištátnu sťažnosť proti Ukrajine na Európsky súd pre ľudské práva v súvislosti s udalosťami, ku ktorým došlo od roku 2014.

Generálna prokuratúra Ruska oznámila, že Moskva sa obrátila na Európsky súd pre ľudské práva so sťažnosťou na základe čl. 33 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podanie sa týka udalostí, ktoré nasledovali po násilnej zmene moci na Ukrajine vo februári 2014, a obsahuje podrobný popis procesu prenikania nacionalistických síl do ukrajinských štátnych orgánov.

V sťažnosti sa uvádza desať hlavných okruhov protiprávneho konania.

Vodná blokáda Krymu

Odstavenie kanála z Dnepra na Krym v apríli 2014 Moskva označila za pomstu za to, že obyvatelia polostrova sa rozhodli pripojiť k Rusku.

Generálna prokuratúra pripomenula, že Dneper preteká územím troch štátov: Ruska, Bieloruska a Ukrajiny, pramení v smolenskej oblasti v Rusku, a teda ako cezhraničná rieka „patrí” nielen Ukrajine.

Rozhodnutie Kyjeva prerušiť hlavný zdroj dodávok pitnej vody na Krymský polostrov malo mimoriadne negatívne dôsledky: zhoršili sa životné podmienky celej populácie Krymu, najmä tých najzraniteľnejších skupín obyvateľstva – zdravotne postihnutých, starších ľudí, detí, tehotných žien.

Podľa odhadov pracovnej skupiny Štátnej rady Krymu výška škody spôsobenej rozpočtu republiky dosiahla 819,52 miliárd rubľov.

Sankcie voči Rusku

Generálna prokuratúra požaduje, aby sankcie proti ruským spoločnostiam na Ukrajine boli uznané za porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Rezort zdôraznil, že „v dôsledku politického prenasledovania a uvalenia sankcií zo strany ukrajinského vedenia mnohé veľké ruské spoločnosti pôsobiace v energetickom, bankovom a telekomunikačnom sektore a (alebo) ich dcérske spoločnosti (napríklad Lukoil, a.s., Sberbank, a.s., VS Bank, Prominvestbank, VTB Bank, BM-Bank, sociálna sieť VKontakte, ktorá je súčasťou holdingu Mail.ru Group, ruský informačný holding Yandex a mnoho ďalších organizácií) museli prestať pôsobiť na ukrajinskom trhu, v dôsledku čoho utrpeli značné materiálne škody.”

Katastrofa malajzijského Boeingu

Rusko žiada, aby bola uznaná zodpovednosť Ukrajiny za to, že v roku 2014 došlo ku katastrofe dopravného lietadla spoločnosti Malaysian Airlines Boeing-777 letiaceho na linke MH17, a to z toho dôvodu, že ukrajinské orgány neuzavreli vzdušný priestor štátu. Kyjev navyše predkladá vykonštruované dôkazy v snahe zvaliť vinu na Moskvu.

V podaní sa uvádza, že Ukrajina nevykonala nezávislé a účinné vyšetrovanie okolností, za akých zodpovedné osoby neuzavreli vzdušný priestor štátu.

V texte sťažnosti sa hovorí: „Ukrajina je plne zodpovedná za smrť cestujúcich a členov posádky dopravného lietadla Boeing-777 spoločnosti Malaysian Airlines <…> a za spôsobené utrpenie príbuzných obetí.”

Ostreľovanie Donbasu

Moskva požaduje, aby ostreľovanie a vraždenie obyvateľov Donbasu zo strany príslušníkov ukrajinskej armády bolo uznané za porušovanie zásad Európskeho dohovoru o ľudských právach. O zámernej povahe konania ukrajinských vojakov svedčia aj prípady úmyselného znefunkčňovania Doneckej filtračnej stanice, ktorá zásobuje pitnou vodou asi 350 000 ľudí.

Ako sa zdôrazňuje v sťažnosti, „občianska vojna vytvorila neúnosné podmienky pre životy ľudí v Doneckej a Luhanskej oblasti na Ukrajine a vyvolala vlnu utečencov”. Rusko prijalo viac ako 2,5 milióna utečencov z Ukrajiny, hlavne z Doneckej a Luhanskej oblasti.

Rusko tiež poukazuje na neustále porušovanie prímeria z ukrajinskej strany. Ostreľovanie civilistov a objektov kriticky dôležitej civilnej infraštruktúry na východe Ukrajiny pokračuje aj v súčasnosti.

Obete na ľudských životoch medzi ruským obyvateľstvom na územiach hraničiacich s Donbasom

Moskva obviňuje Kyjev zo smrti ruských štátnych občanov na územiach hraničiacich s Donbasom. Rusko nastoľuje otázku systematického porušovania práv ruských občanov zo strany ukrajinskej vrchnosti.

Ide o civilných obyvateľov sídel v Rostovskej oblasti, napríklad Novošachtinska, Donecka (mesto s rovnakým menom v Rostovskej oblasti), Kujbyševa a ďalších, ktorí sa stali obeťami ostreľovania zo strany ukrajinskej armády.

Ako dodala Generálna prokuratúra, „od júna 2014 doteraz zahynulo značné množstvo ruských občanov, tak miestnych obyvateľov, ako aj pracovníkov kontrolných stanovísk (colníkov a príslušníkov pohraničnej stráže). Okrem toho došlo aj k zničeniu a poškodeniu hmotného majetku na území Ruska.”

Nevyšetrené vraždy v Kyjeve a Odese

Rusko požaduje, aby brutálne vraždy na Majdane v Kyjeve a v Dome odborov v Odese v roku 2014, ktoré Ukrajina nevyšetrila, boli uznané za porušenie zásad Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv.

Generálna prokuratúra zdôraznila, že ukrajinské orgány nielenže neprekazili kroky nacionalistov, ale ich aj povzbudzovali a kryli po dobu viac ako sedem rokov bez toho, aby uskutočnili nezávislé a účinné vyšetrovanie uvedený zločinov.

Rezort uviedol, že „ani organizátori, ani priami páchatelia trestných činov nikdy neboli postavení pred trestnú zodpovednosť.”

Únosy a mučenie

Rusko požaduje, aby sa uznalo, že Ukrajina porušuje európske normy o zákaze mučenia a únosov.

Generálna prokuratúra tiež informovala o značnom počte únosov ruských štátnych občanov zo strany príslušníkov Ozbrojených síl Ukrajiny a iných ukrajinských vojenských jednotiek.

V sťažnosti sa okrem iného uvádza únos ruského občana, ktorý sa pohyboval po území Ukrajiny v rámci ruského civilného humanitárneho konvoja. Konvoj ostreľovali bojovníci ukrajinského polovojenského práporu Aidar, ktorý je súčasťou Ukrajinskej národnej gardy. Doteraz sa nevie, kde sa uvedený občan v súčasnosti nachádza.

Útoky na novinárov

Rusko upozorňuje na pretrvávajúce útoky na opozičných novinárov na Ukrajine a na absenciu účinného vyšetrovania zločinov spáchaných proti nim.

Moskva pripomenula vraždy ruských novinárov, ktoré boli spáchané v čase, keď na Ukrajine vykonávali svoje profesionálne aktivity. Ide napríklad o prípad kameramana Prvého kanála Anatolija Kľana, zvukového technika a spravodajcu Všeruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti Alexandra Vološina a Igora Korneľuka, fotoreportéra tlačovej agentúry Rossija Segodňa Andreja Stenina, atentát na ruského štátneho príslušníka, reportéra videoagentúry RT RUPTLY (súčasti televízneho kanálu Russia Today) Fiodora Zavalejkova, zajatie príslušníkmi Národnej gardy Ukrajiny a Pravého sektora novinárov televíznej a rozhlasovej spoločnosti Zvezda Jevgenija Davydova a Nikitu Konašenkova s požiadavkou výkupného 200 000 dolárov.

Generálna prokuratúra dodala, že na Ukrajine bol obmedzený alebo celkom znemožnený prístup k mnohým opozičným alebo ruskojazyčným informačným zdrojom (napríklad k ukrajinským opozičným televíznym staniciam 112 Ukrajina, NewsOne a ZiK), ako aj k ruskojazyčným zdrojom Prvý kanál, Všeruská štátna televízna a rozhlasová spoločnosť, Zvezda, TNT, Ren-TV, TV-Centr, NTV+, RT, spravodajská agentúra RIA Novosti (vrátane jej ukrajinskej pobočky), internetové platformy VKontakte, Odnoklassniki, RBC a Yandex.

Činnosť webovej stránky Mirotvorec

Generálna prokuratúra požaduje, aby súd uznal, že ukrajinská internetová stránka Mirotvorec porušuje ustanovenia mnohých článkoch Európskeho dohovoru o ľudských právach. Extrémistická webová stránka bola vytvorená v auguste 2014 s podporou ukrajinského vedenia a jej zámerom bolo podľa rezortu „účinnejšie sa zbavovať opozičných politikov a novinárov.”

Ku dňu 14. marca 2021 obsahovala databáza tejto webovej stránky informácie o viac ako 240 000 osobách a nachádza sa na nej 3,5 milióna fotografií získaných nelegálnymi metódami a prostredníctvom tajného sledovania, ktoré sú tam zverejnené bez súhlasu dotknutých osôb.

Do databázy sú zaraďované nielen informácie o občanoch Ruska a Ukrajiny. V máji 2016 tam boli zverejnené osobné údaje novinárov vrátane reportérov z AFP, Al Jazeera, Le Monde, BBC, Reuters, Forbes. Vypukol škandál, ale stránka fungovať neprestala.

Zákaz ruského jazyka

Rusko požaduje, aby sa zákaz ruského jazyka na Ukrajine považoval za diskrimináciu.

Generálna prokuratúra pripomenula, že Ukrajina je mnohonárodným štátom, kde približne tretina obyvateľstva považuje ruštinu za svoj materinský jazyk.

Najnovší verejný konflikt týkajúci sa ruského jazyka vyprovokovalo ukrajinské vedenie po nadobudnutí účinnosti niektorých ustanovení zákona o štátnom jazyku v roku 2021.

Rezort zdôraznil, že „počnúc rokom 2014 ukrajinské vedenie prepúšťalo a naďalej prepúšťa zo vzdelávacích ustanovizní učiteľov humanitárneho profilu (ruský jazyk, literatúra, filozofia atď.), okrem iného aj z toho dôvodu, že hovoria po rusky alebo kritizujú ukrajinské orgány. Učitelia zostávajú bez práce a prostriedkov na živobytie a sú nútení emigrovať do Ruska.”

Redakciu informovala Tlačová služba Veľvyslanectva Ruska.