Keď mala Marieta 10 rokov, otec zomrel na maláriu z močiarov so zápalom mozgových blán a pre chudobu deti nemohli chodiť do školy. Ruženec sa pre nich stal dôležitou modlitbou a pomáhal im znášať rôzne ťažkosti. Deti Gorettiovcov boli vychovávané zásadou: „Najskôr Boh a potom všetko ostatné.“

Matka Assunta Gorettiová sa okrem starostlivosti o vlastnú domácnosť na žiadosť grófa Anttilia Mazzoleniho starala aj o oboch Serenelliovcov a pokračovala v práci po otcovi. Domáce práce a varenie tak z veľkej časti spočívali na Mariete, ktorá sa starala o súrodencov a prala aj Serenelliovcom. Kedykoľvek šla na trh do Nettuna, zastavila sa aj v kostole, kde otvárala svoje srdce Ježišovi a zverovala Panne Márii všetky svoje i matkine starosti. Hovorila jej aj o tom, ako deti poslúchajú alebo hnevajú, aj o Alessandrovi a jeho surovosti. Zverila jej aj túžbu ísť k 1. svätému prijímaniu, hoci nemala závoj, šaty ani topánky.

Ďaľším obľúbeným miestom bolo Conche, kde bol pochovaný jej otec. Kľačala pred zamknutými dverami a posielala mu na hrob svoje pozdravy. Za otca obetovala drobné nepríjemnosti svojho života, aby bol čo najskôr vo svetle nebeského Otca. Poznala bolesť túžby po Bohu, lebo ju prežívala, túžiac po svätom prijímaní.

Marieta vyrastala v spoločnosti Alessandra, ktorému musela slúžiť, aby matka mohla chodiť na pole. Alessandro ju čoraz viac komandoval a rozkazoval jej ako slúžke. S vášnivým pohľadom jej opakovane povedal: „Páčiš sa mi. Budem tvoj milý!“

Prvé sväté prijímanie obetovala za otca a Ježišovi sľúbila: „Radšej zomriem, ako by som zhrešila.“

Raz jej Alessandro prikázal, aby si prišla po jeho bielizeň. Od matky vedela, že ho musí poslúchať. Ale keď jej prikázal, aby ho mala rada, odpovedala: „Mať rád je niečo celkom iné. To čo chceš ty, je hriech! Neopováž sa ma dotknúť!“ „Teraz budeš moja!“ – zasyčal. „Nikdy, je to hriech, Pán Boh to zakazuje.“ – s týmito slovami sa jej ešte podarilo utiecť. Za sebou počula hrozbu: „Ak to povieš mame, zabijem ťa!“ Marieta sa pri tej predstave zachvela, bála sa, že ju naozaj zabije, ak mu nevyhovie. Večer sa jeho otec bezdôvodne hrubo osopil na jej matku a vznikla hádka. Marieta nechcela matke pridávať starosti, hanbila sa a nevedela, ako by jej to povedala.

Na druhý deň si Alessandro zaobstaral 23 cm dlhý bodec, ktorý si nabrúsil s úmyslom použiť ho na Marietu. On aj jeho otec boli čoraz panovačnejší a skutočne zlí. Marieta často plakala a slúžila so strachom a hrôzou. Matka nevedela, prečo má Marieta v očiach strach, keď má zostať sama. Z poslušnosti išla ďalší deň do Alessandrovej izby po košeľu na zašitie a rýchlo s ňou utekala za malou Terezkou. Potom sa vrátil Alessandro a keď s ním nechcela ísť, odtrhol jej ruku od zábradlia a vliekol ju chodbou. Kričal: „Či chceš alebo nechceš!“ „Je to hriech, Boh to nechce. Pôjdeš do pekla!“ odpovedala a bránila sa zo všetkých síl. Keď výhražky nezabrali, zapchal jej ústa a 14-krát ju bodol. Osem rán zasadil do podbruška a šesť do chrbta. Myslel si, že je už mŕtva.

Ťažko zranenú Marietu odniesli do nemocnice milosrdných bratov v Nettune. Operovali ju pri vedomí, lebo by jej srdce narkózu nevydržalo. Veľa trpela už pri prevoze, potom pri čistení a šití hlbokých rán. Dýka zasiahla pľúca, okolie srdca a poranila vnútornosti. V hrozných bolestiach sa modlila: „Všetko pre teba, Pane Ježišu.“ Trpela smädom a nesmela piť.

Pán dekan ju vyspovedal ešte pred operáciou a ráno jej priniesol sväté prijímanie – druhé a posledné v jej živote. Na otázku ohľadom vraha mu bez váhania odpovedala: „Áno, z lásky k Ježišovi mu odpúšťam z celého srdca a v nebi ho chcem mať pri sebe.“ Po prijímaní ešte vstúpila do mariánskej družiny a zomrela na sviatok Najdrahšej Krvi Pána. Mala 11 rokov, 8 mesiacov a 20 dní.

Za blahoslavenú bola vyhlásená 27. 4. 1947 a kanonizovaná 25. 6. 1950. Obe slávnosti zažila ešte jej matka Assunta. Vrah Alessandro strávil vo väzení s nútenými prácami 26 rokov. Za dobré správanie bol prepustený o 4 roky skôr, než znel pôvodný rozsudok. Vo väzení mal údajne videnie Mariety v bielych šatách v záhrade plnej bielych kvetov a ľalií, ktoré mu podávala. Kvety sa mu v náručí menili na malé plamienky. Serenelli neskôr povedal: „Chcela mi povedať, že žije.“ Úplne sa zmenil a ľutoval svoj strašný čin. Po prepustení vstúpil ako laický brat do kapucínskeho rádu.

Svätá Mária Goretti, prosím, oroduj za nás.

Článok pôvodne vyšiel na portáli svatecdna.sk