Stanovisko Petra Marčeka k ceste na Krym

Bratislava 24. júla 2018 (HSP/Foto:TASR-Štefan Puškáš)

Každý štát má svoje územie. Toto územie patrí ľuďom, ktorí na tomto území žijú. Ukrajina, Slovensko, Sýria, USA, Francúzsko, Španielsko, Veľká Británia, Turecko, Palestína, Izrael aj Rusko sú štáty, ktoré sú demokratické. Majú vytvorenú vládnu štruktúru riadenia a spravovania svojich území. Každá zo spomínaných krajín ale rešpektuje zásadu, podľa ktorej je vôla ľudí ten najvyšší princíp, podľa ktorého sú následne odvodené všetky ostatné právne normy.

Ja sa chcem ísť pozrieť na Krym preto, aby som vedel, či skutočne vôla obyvateľov Krymu je taká, že chcú patriť pod Rusko, alebo či je zásah Ruska do prejavu vôle ľudí taký, že im bránia v tom, aby Krym patril Ukrajine.

Či sa dozviem jedno alebo druhé, budem po návrate o svojom zistení informovať občanov Slovenska.

Prečo si myslím, že mám právo navštíviť Krym? Lebo vnímam Slovenskú republiku, Ukrajinu a aj Rusko za štáty, kde neexistuje dôvod na to, aby ktokoľvek obmedzoval kohokoľvek v pohybe a aby ktorákoľvek z týchto krajín povolovala alebo zakazovala vstup komukoľvek na jej územie. To sa týka aj imigrantov do EÚ z Afriky. Do Európy idú preto, lebo môžu. Ich príchod je nadôvažok absolútne ilegálny a už viac ako 5 rokov s týmto ilegálnym vstupom každého imigranta všetky štáty EU v zásade súhlasia, len sa nevedia dohodnúť, ako si ich prerozdeliť.

Chápem postoj Ukrajiny a rovnako chápem aj postoj Ruska. Ich názory sa rozchádzajú. Každá strana presne pozná dôvody, prečo tá druhá strana argumentuje v svoj prospech.

Nezhody okolo celého konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom však majú svoje príčiny.

Existujú na celom svete aj k tejto téme dva názory. Jeden, ktorý zastáva aj Slovenská republika, hovorí o tom, že Krym patri Ukrajine, lebo ho získala pričlenením v období ZSSR. Druhý názor hovorí o tom, že administratívne pričlenenie Krymu k Ukrajine počas ZSSR neznamená, že by sa Rusko, ktorému Krym patril pred tým, ako ho Ukrajinec Chruščov, daroval svojej vlastnej zemi, tohoto územia vzdalo.

Ja budem a nech je to kdekoľvek na svete, zastávať názor, že zem patrí ľuďom, ktorí na nej žijú! Ak väčšina z nich povie, chceme patriť pod takýto štát, nie je väčšej moci, ako vôľa ľudí.

K mojej ceste sa vyjadrujú experti, špecialisti, odborníci, radcovia. Vsetci sú múdri a riešia, či je to zákonné, múdre, možné. Veľvyslanec Ukrajiny povedal, že mi zakáže vstup na územie Ukrajiny.

Prepáčte, ale takto sa správa spriatelená krajina? Veď na Ukrajinu nijako neútočím. A ak si vedenie Ukrajiny myslí, že cesta nejakého Marčeka na 4 dni na Krym, ohrozí jej vyjednávacie možnosti, tak tí naši poradcovia Mikloš a Dzurinda im tam asi veľa nepomohli, keď na jednom chlapovi závisí schopnosť Ukrajiny vyargumentovať oprávnenosť svojich názorov.

Mám priateľov aj na Ukrajine, aj v Rusku aj v USA. Ani jedem z nich ma neinformoval a ani nenaznačil, že by som na Krym chodiť nemal.

Rozruch okolo tejto témy vnímam skôr u politikov a novinárov. A tak, ako sa to často stáva, sú ľudia so svojou vôľou bez podpory politikov, ktorí si len krémujú hlavy, aby si ich mohli strčiť práve vládnucim americkým a európskym léadrom do zadnice.

Ako môže byť reálne otázka na ministerstvo zahraničnych vecí  SR zo strany Ukrajiny: “Vysvetlite, prečo šiel poslanec Marček na Krym?”

Odpoveď by mala byť diplomatická. Lebo sme slobodná krajina a my nepovoľujeme od 89 ľudom cesty, nech už smerujú kamkoľvek na svete.

Preto každý jeden človek, ktorý tvrdí, že niekto niekam nesmie slobodne cestovať, je človek popierajúci slobodu pohybu.  A to som už zažil, keď mi komunisti nedovolili cestovať kam som chcel. Ak ma Ukrajina názor na to, že je to jej územie, nech mi pas skontroluje na letisku na Kryme ukrajinský policajt. Mne je to fakt jedno. A keď tam bude Ruský, predložím pas jemu.

Peter Marček, poslanec NR SR.