Siedmi kamaráti prejdú počas piatich mesiacov vo dvoch trabantoch, fiate a na jawe cez Nepál, Pakistan, Čínu, Tadžikistan, Kirgizsko, Uzbekistan, Rusko, Ukrajinu a Slovensko, pričom prekonajú Himaláje aj diktatúry, zdolajú výškové rekordy i viacero nástrah. Mnohokrát ide naozaj do tuhého, sedem dobrodruhov si však v ťažkých chvíľach vždy nejako poradí a dokáže si, do veľkej miery aj vďaka čiernemu humoru a sebairónii, udržať potrebný nadhľad.
Partička cestovateľov je tak podľa Přibáňa dôkazom, že človek nepotrebuje drahé terénne vozy, aby prešiel celý svet. „Teraz nás to už baví. Keď sme šli na trip po Hodvábnej ceste, chceli sme len dokázať, že to tým autíčkom vôbec ide, s tým, že sme si vtedy ani my sami vlastne neboli tak úplne istí, či sa to podarí… A keď to vyšlo, splnili sme si ďalší sen a prešli sme Afriku. Z týchto dvoch ciest sme natočili prvé amatérske filmy, pričom v Afrike sme už zistili, ako ich asi chceme robiť. Stanovili sme si, aby to boli do menšej miery dokumenty a omnoho viac dobrodružné filmy o zážitkoch. Tak sme to chceli vlastne urobiť už predtým, ale nevedeli sme, ako na to. Prvé dva filmy sme zavesili len na internet, no keďže nás baví posúvať sa a zistili sme, že ľudí baví sa na to, čo točíme, pozerať, tak film o ceste Južnou Amerikou sme spravili už rovno pre kiná. Baví nás tie filmy robiť a sme radi, že na ne ľudia chodia. Je to žáner, ktorý nás jednoducho teší, nič hlbšie za tým netreba hľadať,“ poznamenal Přibáň v rozhovore pre agentúru SITA.
Hromadenie materiálov si podľa vlastných slov vychutnal, a to i napriek tomu, že ich nakrúcanie na ceste miestami celkom zdržalo. „Celé je to o nejakom vývoji, niektoré zábery sme museli natočiť aj na viackrát. Film vznikal len na našej amatérskej báze, nemali sme v aute žiadneho profesionála, ja som len všetkých ukecal, že to urobíme a dal som do toho všetky svoje peniaze,“ zasmial sa režisér. „Točili sme to len podľa vlastného úsudku – tak, ako sa nám to zdalo najlepšie. Veľa záberov sme nakrútili aj pomocou dronu, ten strašne šetrí čas a nervy. A keď sme sa vrátili s materiálom domov, vstúpila do toho Česká televízia,“ priblížil Přibáň.
Kameru počas cesty držal v ruke Zdeněk Krátký, o strih sa následne postaral Michal Novák a zvuk si vzal na starosť Petr Kapeller. Producentom filmu je Jiří Konečný, ktorý sa podieľal aj na roadmovie Všetko bude (2018) Olma Omerzu.