Môj profil 
Predplatné
“Pochválený buď Ježiš Kristus. Chcem vás poprosiť o odpoveď na otázku, či je možné odvodiť od telesného ochorenia konkrétny duchovný problém, neodpustnie a podobne? Je možné, že niekto môže byť Bohom obdarený takýmto darom pre službu blížnym – tento koreň odvodiť ak vedie aj k zblíženiu s Bohom? Je to naozaj tak, že každé ochorenie vychádza z nejakého konkrétneho hriechu? Napr. aj ochorenia detí z hriechov rodiča? Ďakujem.”
“Myslím, že duša je veľmi úzko zviazaná s telom. A aj lekári dnes otvorene hovoria o tom, že niektoré ochorenia majú príčinu v narušenej rovnováhe duchovno-duševnej činnosti človeka,” vysvetľuje o. Petričko.
Už aj neodpustenie je nepokoj, ktorý nás zatvára pred radosťou, pred Svetlom, ktorý berie pokoj a vplýva na naše telo. “A nepokoj sám o sebe vplýva na emocionálnu rovinu nášho organizmu, toto vplýva na enzýmy, hormóny, nervový systém i celú biochémiu, ktorá vplýva na jednotlivé orgány i naše bunky.”
Existujú kňazi, ktorí tvrdia že existuje niečo ako rodový hriech, “sklony rodičov, predkov, ktoré môžu vplývať na stav rodu. Veď aj u dlhovekých ľudí zvyknú hovoriť, že majú “dobrý koreň”. Tiež je tam vplyv genetiky po predkoch. Naša krv má aj duchovnú pamäť.”
Veľa ochorení podľa jeho slov pochádza už z prenatálneho obdobia: “Mama vynosí dieťa bez radosti, počas rôznych konfliktov, sú tam strachy, nepriatie dieťaťa svokrovcami, prostredím, i samotnou mamkou, ak napríklad práve dostala novú prácu a zrazu “prišlo” dieťatko. Cez protesty mamky a nepokoje i hádky s manželom, strachy o zamestnanie”, také dieťa môže byť podľa exorcistu počas života chorľavé.
V takom prípade to rozpozná duchovný otec buď podľa náuky otcov Cirkvi alebo môže mať “dar rozpoznať koreň, príčinu problému v duši i v tele. Tam niekedy stačí ak veľmi dobre pozná konkrétnu osobu, alebo to môže byť aj dar od Boha pre danú službu v Cirkvi.”
Ďalšou príčinou chorôb je, že sa neučíme myslieť pre radosť, “neučili nás myslieť pokojom, alebo za cieľom pokoja. My v myšlienke nehľadáme Božie kráľovstvo. My si ubližujeme na zdraví sami tým, že myslíme telesným rozumom a nie duchovným rozumom (por. biblický verš 1 Kor 2, 12n). Aj duchovné veci sme študovali telesným rozumom a nie duchovným (za seba tu hovorím). Telesný rozum nemá v sebe dobra, tam je stály protest vo vnútri srdca človeka,” vysvetľuje kňaz a uvádza príklad. “Niekto niečo nie tak urobil, ako sme chceli, niekto zle pozrel na nás, alebo sa zle správal voči nám, tak také myslenie privoláva duchov zla do našej duše.”
(Jak 3, 15,16) Už myšlienky hnevu a protestu voči iným osobám sú najprv nepriateľmi našej duše i tela a nie ľudia, na ktorých sa hneváme, upozorňuje Petričko.
Duchovný rozum podľa kňaza mysli cez vďačnosť Bohu za všetko, od pokánia cez oslavu Boha i za negatívne veci.
“Od žiadostivosti sveta kamenie srdce. Čo tiež vplýva na náš zdravotný stav. My čakáme dobre do srdca zo sveta, a nehľadáme dobro v našom srdci pre iných . Radujeme sa skôr z vonkajšieho viditeľného dobra. Nevieme sa ešte radovať z vnútorného dobra v duši.”
Pretože, ako dodáva kňaz na záver, “keby sme toto robili, tak my sami by sme sa už menili od toho dobra v našom srdci a menili by sa aj ľudia okolo nás.”
.JPG)
