Bratislava 8. apríla 2019 (HSP/Foto:Facebook)
Na budúci rok nás čakajú parlamentné voľby, no nebudú to voľby obyčajné. Pravdepodobne sa budú podobať veľkému boju, prichádzajúcemu v rôznych formách raz za desiatky rokov. Právom môže mať táto bitka pomenovanie Slovenský Armagedon. Pripravme sa na ňu, priatelia
Rozbroj v slovenskej spoločnosti trvá už nejaký ten čas, avšak intenzita tohto konfliktu v poslednom období narastá. Nedávne komunálne voľby posilnili postavenie štatútu tzv. nezávislého kandidáta, ktorý v skutočnosti najmä po zvolení je závislý na rôznych fondoch a lobistických skupinách pod kontrolou neoliberálnych síl, podporovaných zo zahraničia a prostredníctvom domácich oligarchov s veľkým apetítom vládnuť nad verejnými financiami. Výsledky prvého a druhého kola prezidentských volieb veľmi posilnili chute neoliberálneho prúdu v rámci príprav k uvedenej vojne počas budúcich parlamentných volieb.
Je potrebné veľmi citlivo vnímať prvý čin novozvolenej prezidentky Slovenskej republiky. Tesne po vyhlásení predbežných výsledkoch, o druhej v noci nadránom, išla vzdať úctu k symbolu tzv. Slušného Slovenska na námestí SNP v Bratislave. Týmto dala najavo, že nezhody v spoločnosti pokračujú a pokus o prevrat, spustený začiatkom roku 2018, môže pokračovať.
Agresívno-progresívni neoliberáli nie sú sami v mozaike antiľudových a antislovenských síl. Jeden z neúspešných kandidátov prvého kola prezidentských volieb, František Mikloško, “prekvapil” konzervatívnu časť politického života priamou podporou nominantky neoliberalného prúdu, a tým dal jasne najavo, že niektorí bývalí aktéri novembrového prevratu s “kresťanským myslením” majú jasne postavenie v uvedenej mozaike.
František Mikloško si zrejme nevšimol, že značná časť veriacich s jeho názorom vôbec nesúhlasí, a zdravé kresťanské jadro je úplne inde v boji o charakter štátu a štátnych pilierov. Staré neoliberálne sily okolo Strany SaS a Oľano sú destabilizované príchodom ostrejších neoliberálov z prosorosovských a esetovských žoldnierov. Nemalé vrásky na čele im robí avizovaný politický subjekt dosluhujúceho prezidenta Andreja Kisku.
Mozaika druhého tábora slovenského armagedonu je veľmi pestrá. Žiaľ táto škála síl a osobností je maximálne izolovaná médiami hlavného prúdu a roztrieštená do takej miery, že samotná kooperácia medzi danými silami si vyžaduje, povedzme si to priamo, menší zázrak.
Ide o “ zdravé” jadro Strany Smer-SD a SNS, ktoré za posledných 10 rokov pre nedôslednú kvázi ľavicovú a pronárodnú politiku týchto strán bolo zahnané do kúta a mnohí z jej radov rezignovali a dnes končia svoju službu v laviciach NR SR.
Ozajstné ľavicové strany, medzi ktoré patríme i my, slovenskí komunisti, sú pochovávané do zeme tridsaťročnou antikomunistickom kampaňou. Napriek tomu sme sa dokázali posledných 20 rokov udržať a etablovať naše štruktúry v celej republike. Teda v avizovanej bitke budeme tiež potrební, tak ako sme boli v posledných prezidentských voľbách, kde prezidentský kandidát Štefan Harabin, dokázal zjednotiť aj komunistov s kresťanskými voličmi.
Vlastenecké a pronárodne sily dokázali motivovať v prvom, ako aj v druhom kole prezidentských volieb značnú časť obyvateľstva. Ďalší vývoj týchto síl bude závisieť od možnosti naklonenia si občanov, uznávajúcich nadčasové kresťanské hodnoty aj hodnoty našej strany.
K spravodlivej bitke o charakter sociálneho a národného štátu sa približujeme rýchlo. Odvaha, presvedčenie a obetavosť budú kľúčovými parametrami, ktoré určia výsledok budúcich parlamentných volieb. V hre je veľa. Osud Slovenska a životné istoty jeho obyvateľov. Možno dokonca taktiež mier na celej Zemi.
Voľby do Európskeho parlamentu sú prvou a poslednou zastávkou pred slovenským armagedonom. Ak však dokážeme presvedčiť slovenských voličov, aby odmietli kandidátov parlamentných strán. Keď budeme schopní zvoliť niekoľko zástupcov z radu socialistických, vlasteneckých a pronárodných síl, ktorí v prvom, ako aj v druhom kole prezidentských volieb nezlyhali, vedzte, že k slovenskému armagedonu sa v marci roku 2020 priblížime silnejší a odvážnejší.
Dať dohromady ľavicové, vlastenecké a pronárodne sily a pripraviť ich k nevyhnutnej bitke naozaj vyžaduje veľké úsilie a menší zázrak. Pochádzam pôvodom zo svätej zeme, kde o zázrakoch nik nediskutuje a sú považované za bežnú vec! Pridajte sa, priatelia.
Nech žije zdravý rozum, nech žije Slovensko.
Jalal Suleiman, podpredseda KSS