Slováci nie a nie sa naučiť správne voliť: Posvätná hrôza denníka Sme nad výsledkami prieskumu agentúry Focus

Bratislava 13. augusta 2018 (HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)

Nad výsledkami prieskumu predvolebných preferencií, ktorý robila začiatkom augusta agentúra Focus, horko zaplakal redaktor denníka Sme Peter Tkačenko v článku „Populisti si berú späť svoju krajinu“ s podtitulkom „Čísla z Focusu sú hrôzostrašné“. Bedáka, že Smer-SD nielen že neklesol pod 20 percent, ale odídenci namiesto toho, aby zamierili tam, kam sa patrí, odchádzajú presne opačným smerom, do priestoru vyhradeného démonom a strašidelným príšerám.

Podľa tohto prieskumu Smer-SD má stále nad dvadsať percent, SaS sa nijako nevie odlepiť od úrovne okolo dvanástich percent, Kotleba, Kollár a Danko majú konštantne okolo desiatich percent, o niečo menej Matovič, okolo sedem percent KDH a ešte menej Most-Híd. Progresívne Slovensko, napriek obrovským tlakom a snahe médií by cez prah zatiaľ nepreliezlo, podobne ako SMK-MPK.

A bratislavská kaviareň preto srdcervúco narieka. Celá sofistikovaná snaha, všetko bolo márne. Ani akcia Kuciak, ani cirkus okolo Vietnamca, nič slovenským voličom nepohlo tak, ako sa plánovalo. Namiesto toho, aby zareagoval ako bolo naprojektované a priklonil sa k tým správnym, slušným, pravicovým a liberálnym prozápadným stranám, čuduj sa svete, chce voliť tie najhrôzostrašnejšie možnosti, aké sú v ponuke.

„Ak sme sa na tomto mieste pri posledných prieskumoch pokúšali šíriť optimizmus, tak už naň niet miesta. Posledný Focus totiž ukazuje, čoho sme sa báli: pád Smeru k 20 percentám neznamená, že by kauzy preklopili ich voličov na stranu ,slušného Slovenska‘ (čokoľvek to má byť), ale posilnili populisticko-nacionalistické alternatívy. Pretože ak bol donedávna pohľad do budúcnosti neistý, dnes je, nebojme sa toho, desivý,“ píše Tkačenko.

A neradostne kalkuluje: „Niekomu sa môže zdať taký slovník prehnaný, dajme teda desať percent pre Borisa Kollára a ĽS NS do perspektívy: Smer + ĽSNS + Sme rodina + SNS = 50,2 percenta hlasov.“

Tkačenko vo svojej panike predpokladá, že tieto strany by mohli vytvoriť koalíciu a bedáka, že takáto koalícia by mala ústavnú väčšinu. „Niekto by azda namietol, že taká kombinácia je aj na slovenské pomery príliš krkolomná, pretože Kotleba je už trochu prisilná káva a SNS aj Smer s ním spoluprácu vylučujú,“ hovorí. „To je azda aj pravda. Lenže hoci nevieme, ako dopadnú ďalšie voľby, je zrejmé, že skladanie koalície bude ešte komplikovanejšie ako naposledy a takmer isto sa nezaobíde bez ,zrady‘ prinajmenšom jednej, pravdepodobne aj viacerých strán, čo otvára brány všakovakým kombináciám. A keď bude mať Smer na výber stratu moci alebo Kotlebu, čo si vyberie? A keď bude musieť Danko zradiť, zlepí to radšej s fašistami alebo so SaS, čo je pre jeho voličov zbierka homosexuálnych feťákov?“ pýta sa smutne Tkačenko.

„Iste, dnes skladať koalíciu je zbytočný podnik, kľúčové je iné. Dnes sa už nemusíme hrať s desatinkami, je úplne zrejmé, že Slováci nie sú vo V4 žiadnou výnimkou, ako sme si azda potajme navrávali, ale plne zapadajú do poľsko-maďarského vzoru. Po transformácii Smeru na konšpiračnú stranu tu nezostala žiadna väčšia proeurópska sila (proeurópska v tom zmysle, že je ochotná pre európsky projekt znášať aj väčšie náklady) a dnešné zahranično-politické status quo je vzhľadom na preferencie vlastne neprimerane prozápadné,“ uzatvára Tkačenko bezútešné predvolebné úvahy.

Nuž, majú to protislovenské strany ťažké. Slováci nie a nie sa naučiť voliť tak, ako treba, ako ich to politológovia a analytici učia. Stále tam chcú len tých svojich, stále je im Slovensko prednejšie ako Brusel či Washington. Jednofarebné masmédiá napriek enormnej snahe nezaberajú, vymeniť národ, to sa zatiaľ nedá, ani výchova a formátovanie mládeže neprináša rýchle výsledky, a naviac je tu ten protivný slobodný internet, kde si každý hovorí čo chce. Skrátka, hrôza.

Ivan Lehotský