„Tento pôvodne ázijský druh sa do Európy a na Slovensko dostáva najmä prostredníctvom dopravy, napríklad vo vode zachytenej v použitých pneumatikách alebo pasívnym prenosom, keď samice vletia do auta či batožiny,“ povedala Čabanová.

Komár japonský je známy ako potenciálny prenášač vírusov, ktoré sa na Slovensku zatiaľ nevyskytujú, a to napríklad vírus japonskej encefalitídy, chikungunya, dengue či Zika, priblížila Čabanová. V SR podľa nej predstavuje riziko predovšetkým v súvislosti s prenosom už prítomných patogénov, najmä západonílskeho vírusu, ktorý sa vyskytuje najmä na juhu krajiny. „Je však potrebné zdôrazniť, že komár japonský nie je takým účinným prenášačom týchto vírusov ako známejší ázijský tigrovaný komár,“ podotkla vedkyňa.

Zároveň odporúča, že najlepšou prevenciou proti množeniu inváznych druhov komárov je pravidelná starostlivosť o všetky nádoby, v ktorých sa môže hromadiť voda, ako sú vedrá, sudy, odkvapy, kvetináče či záhradné fontánky. Vodu je vhodné aspoň raz týždenne vymeniť alebo nádoby prekryť, aby do nich samičky nemohli naklásť vajíčka, doplnila Čabanová.

Český Štátny zdravotný ústav v auguste informoval, že v Česku sa usadil invazívny komár japonský. Pre ľudí v Česku zatiaľ podľa odborníkov bezprostredné riziko nepredstavuje, no môže sa to zmeniť. Na území ČR sa prvýkrát vyskytol v roku 2021. Vlani aj tento rok ho už výskumníci zaznamenali v polovici zo 60 skúmaných lokalít naprieč krajinou. Do Česka bol podľa nich zavlečený niekoľkokrát nezávisle od seba z rôznych zdrojových oblastí.