Šéf ruskej rozviedky okomentoval konflikt v Náhornom Karabachu. Hovorí, že tam smerujú tisíce bojovníkov z Blízkeho východu. Turecko presunulo k Čiernemu moru S-400

Moskva 7. októbra 2020 (HSP/Sputnik/Sputnik/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)

Tisíce radikálov bojujúcich na Blízkom východe vrátane bojovníkov niekoľkých teroristických organizácií sa presúvajú do zóny konfliktu v Náhornom Karabachu. Uviedol to šéf ruskej Služby vonkajšej rozviedky Sergej Naryškin

“Podľa informácií, ktoré má SVR k dispozícii, sa do zóny konfliktu sťahujú žoldnieri z bojujúcich medzinárodných teroristických organizácií na Blízkom východe, vrátane Džabhat an–Nusrat, Firqat Hamza, Sultan Murad, a zároveň extrémistických kurdských organizácií. Ide pritom o stovky a dokonca tisíce radikálov, ktorí chcú zarobiť na novej karabašskej vojne,” uviedol Naryškina.

Reklama

Naryškin tiež zdôraznil, že úplne novým faktorom vonkajšieho ovplyvňovania situácie je otvorená podpora Azerbajdžanu zo strany Turecka.

“Ku stretom pozdĺž línie dotyku v Náhornom Karabachu dochádzalo aj skôr. Súčasné zostrenie situácie vyvoláva väčšie znepokojenie nielen kvôli svojmu rozmachu, ale zásadne novému ovplyvňovaniu vonkajších faktorov. Na stranu Azerbajdžanu sa prvýkrát tak otvorene a jednoznačne postavilo Turecko,” povedal.

“V Moskve si všímajú eskaláciu napätia okolo Náhorného Karabachu s rozrušením. Pre Rusko ako spolupredsedu Minskej skupiny OBSE je nová vojna v regióne neprípustná. Nie je nám tiež ľahostajné, že počas ozbrojených stretov zomierajú ľudia priateľských nám arménskeho a azerbajdžanského národu,” dodal.

Ozbrojené strety na línii dotyku v Náhornom Karabachu začali 27. septembra. Arménsko a Azerbajdžan sa navzájom obviňujú z rozpútania konfliktu, informujú o delostreleckom ostreľovaní civilných obcí neuznanej republiky, vrátane jej hlavného mesta Stepanakert. Arménsko vyhlásilo vojnový stav a všeobecnú mobilizáciu. Azerbajdžan vyhlásil čiastočnú mobilizáciu a miestami vojnový stav.

Prezidenti Ruska, USA a Francúzska vyzvali znepriatelené strany, aby zastavili ozbrojené strety a zaviazali sa k začatiu rokovaní bez predbežných podmienok. Odsúdili tiež eskaláciu napätia a vyjadrili sústrasť príbuzným obetí a zranených. Turecko zo svojej strany uviedlo, že je pripravené poskytnúť Azerbajdžanu akúkoľvek požiadanú pomoc.

Konflikt v Náhornom Karabachu začal vo februári 1988, kedy Náhorno–Karabašská autonómna oblasť vyhlásila vystúpenie zo zloženia Azerbajdžanskej SSR. V priebehu ozbrojenej konfrontácie v rokoch 1992 až 1994 stratil Azerbajdžan kontrolu nad Náhorným Karabachom a siedmimi priľahlými okresmi.

Od roku 1992 prebiehajú rokovania o mierovom urovnaní konfliktu v rámci Minskej skupiny OBSE za spolupredsedníctva Ruska, USA a Francúzska. Azerbajdžan trvá na zachovaní svojej územnej celistvosti, Arménsko zase obhajuje záujmy neuznanej republiky, pretože Republika Arcach nie je zmluvnou stranou.

Médiá: Turecko presunulo k Čiernemu moru S–400

Turecko presunulo protilietadlové raketové systémy S–400 k svojmu čiernomorskému pobrežiu. Informuje o tom Sputnik Turecko. Údajným cieľom sú cvičenia.

Na sociálnych sieťach sa objavili zábery vojenského konvoja s komponentmi raketového komplexu, ktorý sa pohybuje cez mesto Samsun smerom k susednej provincii Sinop, kde podľa očakávania cvičenia prebehnú.

S-400’ler Sinop’a sevk edilirken görüntülendi https://t.co/BKzTeLuC9d pic.twitter.com/4YfbbMNrOv

Reklama

— Sputnik Türkiye (@sputnik_TR) October 6, 2020

Turecké úrady presun techniky doteraz nekomentovali.

Ďalšie turecké médiá, vrátane Yeni Akít, tiež upozorňujú na uzavretie vzdušného priestoru nad Sinopom.

Turecko začalo dostávať najmodernejšie ruské systémy protivzdušnej obrany v polovici vlaňajšieho júla. Túto zmluvu medzi krajinami však uzavreli ešte v roku 2017.

Dodávky vyvolali krízu vo vzťahoch Ankary a Washingtonu, ktorý trval na zamietnutí obchodu s ruskými komplexmi a navrhoval svoje vlastné Patrioty. Spojené štáty tiež odstránili Turecko z programu výroby najmodernejšej stíhačky piatej generácie F–35 a vyhrážali sa zavedením sankcií proti Turecku podľa zákonu CAATSA, teda ako proti protivníkovi USA. Ankara však pokračovala v rokovaniach s Moskvou ohľadom ďalšej dodávky S–400.

Podľa šéfa ruskej Federálnej služby pre vojensko–technickú spoluprácu Dmitrija Šugajeva rokovania ohľadom dodávky druhého komplexu S–400 sú v pokročilom štádiu, ale dohodu ešte neuzavreli. “Teraz ešte diskutujeme o niektorých podrobnostiach, dokončujeme rokovanie a čakáme na rozhodnutie tureckých partnerov, aby sme podpísali ešte jednu opciu,“ povedal Šugajev.

Svoje znepokojenie ohľadom dodávok ruských systémov protivzdušnej obrany vyjadroval aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Podľa jeho slov “existujú reálne problémy“ spojené s nezlučiteľnosťou S–400 so systémami NATO a “potenciálnym rizikom pre spojenecké lietadlá“. Turecko odpovedalo, že zakúpilo S–400, pretože nechce byť večným žiadateľom u aliancie.

V polovici septembra turecký minister zahraničia Mevlut Cavusoglu vyhlásil, že S–400, ktoré obdržala jeho krajina, ešte nie sú v bojovej prevádzke. Pripomeňme však, že prezident krajiny Recep Tayyip Erdogan predtým avizoval uvedenie strojov do prevádzky v apríli.