Článok v nemeckom denníku Focus nesie príznačný názov „Putinov zázrak: Ako sa vládcovi z Kremľa podarilo vyzbrojiť Rusko až po zuby“. Autor Thomas Sabin v ňom píše o tom, že ruský zbrojársky priemysel prežíva boom. Ruský prezident Vladimir Putin od roku 2022 masívne zvýšil výrobu vojenskej techniky a predstihol západné krajiny.

Zatiaľ čo v Nemecku a ďalších európskych krajinách sa vedú diskusie o nedostatočnom vojenskom vybavení, rozpočtových obmedzeniach a oneskorených dodávkach, Rusko rozbieha priemyselnú mašinériu, ktorá je na najlepšej ceste k zásadnej zmene vojenskej rovnováhy v Európe. Vojna Ruska s Ukrajinou sa už dávno zmenila na preteky vo vyzbrojovaní – a Moskva si v súčasnosti nesie prvenstvo.

Ruský prezident Vladimir Vladimirovič Putin so svojím zbrojárskym priemyslom dokázal predbehnúť krajiny NATO vo výrobe vojenskej techniky. Vyplýva to zo správy publikovanej na portáli Zeit online, ktorá sa odvoláva na vojenských expertov, ekonómov a analytikov. Pod analýzu sa podpísali Oleksander V Danyluk a Jack Watling.

Predmetná analýza britského think tanku Royal United Services Institute (RUSI) ukazuje, že Rusko od roku 2022 drasticky zvýšilo výrobu zbraní – a to prostredníctvom dôslednej mobilizácie existujúcich zdrojov, ako aj cielených investícií do nových výrobných liniek.

Putinov plán zbrojenia funguje

Už na počiatku vojny na Ukrajine realizovalo Rusko jasný plán vojensko-priemyselnej mobilizácie. Ukrajina sa naopak opierala o priemyselné štruktúry zo sovietskej éry, avšak bez komplexného plánu.

Analýza ukazuje, že Putin na vybudovanie, rozšírenie a udržanie vojenského aparátu nielenže zvýšil výdavky na obranu, ale presunul prostriedky z iných oblastí rozpočtu a poskytol úvery zbrojárskemu priemyslu.

Táto expanzia umožnila ruskému veleniu nielen nepretržite zásobovať existujúce jednotky na fronte, ale aj budovať si aj nové jednotky. Stabilizovala sa aj denná výroba munície, napríklad vďaka spolupráci so Severnou Kóreou.

Stačí sa pozrieť na štatistiky, aby bolo zrejmé, že vojenská výroba výrazne vzrástla, tvrdia autori. Údaje Rosstatu, ruského štatistického úradu, ukazujú, že výroba „hotových kovových výrobkov“, medzi ktoré patrí aj munícia a raketové strely, vzrástla od roku 2022 o viac ako 70 percent. Podobná situácia je aj v prípade výroby „ostatných vozidiel“, medzi ktoré patria aj tanky a vojenské transportéry. Tu výroba vzrástla o dve tretiny.

Tento vývoj pozoruje aj švajčiarsky vojenský expert Albert Stahel. Podľa neho má Rusko výhodu najmä vo výrobe tankov, kde môže dosahovať dvoj- až trojnásobok európskej kapacity. Dodáva však, že „v prípade zložitejších systémov, ako sú bojové lietadlá, Rusko zaostáva, čo dokazuje napríklad pomalé dodávky stíhacieho bombardéra Su-34.“

Analýza Kielského inštitútu pre ekonomiku (IfW) dospela k záveru, že Rusko v súčasnosti vyrába najmenej 130 tankov mesačne – to je v prepočte viac ako 1500 tankov ročne.

Tieto vysoké čísla dosahuje Rusko okrem iného tým, že Putinova armáda „využíva predovšetkým staré sovietske zásoby zo skladov“, vysvetľuje vojenský expert Alexandr Burilkov, jeden z autorov štúdie.

Zatiaľ čo Rusko zvýšilo výrobu tankov – kombináciou novej výroby a modernizácie starých modelov T-72 a T-80 – Nemecko napreduje len pomaly. Podľa štúdie IfW Berlín objednal medzi marcom 2022 a júlom 2024 len 18 nových bojových tankov, všetky ako náhradu za stroje, ktoré boli dodané na Ukrajinu.

Až v júli 2024 došlo k prvému významnejšiemu nárastu, keď bolo objednaných 105 tankov Leopard. Ale aj s týmto opatrením Nemecko zostáva ďaleko za svojimi predchádzajúcimi kapacitami: Podľa výpočtov Kiel Military Procurement Trackers (IfW, Sledovanie vojenských obstarávaní) by pri súčasnom tempe obstarávania trvalo viac ako 40 rokov, kým by Nemecko dosiahlo stav tankov z roku 2004 (bolo to takmer 2400 kusov).

Potvrdzuje sa tak jeden z hlavných záverov štúdie: V oblasti ťažkých zbraňových systémov, najmä bojových tankov, je Európa ďaleko pozadu za priemyselnou silou Ruska.

Nešliape mu ani na päty

Zásoby zbraní v Nemecku, Francúzsku, Poľsku a Veľkej Británii sa v priebehu desaťročí – najmä v období po studenej vojne – výrazne znížili.

Podľa štúdie IfW sa najmä v Nemecku počet bojových tankov v rokoch 1992 až 2021 znížil z približne 4000 na iba 339, drasticky sa znížil aj počet delostrelectva, protilietadlových prostriedkov a bojových lietadiel.

Stahel v tejto súvislosti varuje pred čisto hypotetickým scenárom: „Ak by USA prestali garantovať bezpečnosť Európy, Rusko by od roku 2027 mohlo využiť svoju prevahu v tankových jednotkách na vyvíjanie politického a vojenského tlaku na Poľsko alebo pobaltské štáty.“

Otvorená vojna by bola pre Rusko vzhľadom na vzdušnú prevahu Západu síce veľmi stratová, ale podľa odborníka sa takýto scenár nedá vylúčiť.

Nárast objednávok v Nemecku

Ako vyplýva z kielskej analýzy vojenského obstarávania, od začiatku vojny bol v Nemecku zaznamenaný nárast objednávok zbrojného materiálu, ktorý však výrazne zaostáva za skutočnou potrebou.

Zásoby samohybných delostreleckých húfnic – kľúčového zbraňového systému vo vojne na Ukrajine – sa doteraz takmer nezvýšili. Pri súčasnom tempe objednávok sa návrat zásob k úrovni z roku 2004 nepredpokladá skôr ako v roku 2121, píšu autori štúdie IW.

Naopak, ruská výroba je v prevahe nie len kvantitatívne, ale je aj lepšie koordinovaná: Centrálne riadené procesy, jasné ciele a znalosť dodávateľských reťazcov vytvorili efektívny priemysel – na rozdiel od rozdrobeného a často konkurenčného zbrojárskeho sektora v Európe.

Inštitút RUSI (Royal United Services Institute)  považuje za obzvlášť znepokojujúci masívny nárast výroby dronov a riadených striel, proti ktorým je ochrana východného krídla NATO doteraz nedostatočná.

Podľa Stahela musí Európa naliehavo posilniť svoje konvenčné kapacity, najmä v oblasti ťažkých zbraňových systémov, ako sú bojové tanky. Dôvodom podľa neho je, že „Rusko opäť vyrába zbraňové systémy, ako je bojový tank T-72. Tento typ pochádza z obdobia studenej vojny, čo však nemusí byť nevýhodou.“

„Kto vyrába viac, má lepšie karty“

Napriek technickým nedostatkom v niektorých oblastiach výskum vidí jasnú výhodu na strane Ruska: a to samotný objem vyrobených zbraní. Rusko vsádza na množstvo a nie na najmodernejšiu technológiu. Umožňujú to aj výrobné metódy, pri ktorých sa často nedodržiavajú bezpečnostné normy. Okrem toho priemysel naďalej vo veľkej miere využíva zastarané zásoby zo sovietskych čias.

Tento postup podľa autorov štúdie umožňuje Rusku krátkodobú vojenskú akcieschopnosť, ktorú mnohé európske štáty v súčasnosti nedokážu dosiahnuť.

„Pokiaľ si NATO – a najmä Európania – zachovajú prevahu vo vzdušnom priestore, vojna je aj napriek prevahe ruských tankov skôr nepravdepodobná,“ vyjadril sa Stahel.

Autori štúdie však vidia naliehavú potrebu konať: „Aby sa zastavil rastúci náskok Ruska, je nevyhnutná dlhodobá európska stratégia v oblasti zbrojenia, jasné politické ciele a otvorenie priemyselnej politiky smerom k projektom v oblasti spoločného obstarávania.“

V súčasnej dynamike teda platí: „Kto vyrába viac, má z hľadiska stratégie lepšie karty – či už na bojisku, alebo pri rokovacom stole.“

Prečítajte si tiež:

• Z výročnej správy generálneho tajomníka NATO zmizol odsek o vyhliadkach Ukrajiny na členstvo
• Médiá odhalili: Ukrajina a európske krajiny odmietli mnohé body Trumpovho mierového plánu