SNS hovorí o návrhoch “na pomoc ľuďom”. Pozreli sme sa, čo by sa po nich ľuďom skutočne zmenilo

Na aktuálnej schôdzi parlamentu je súvislý blok návrhov poslancov SNS, pričom väčšina novších tlačí ešte len čaká na prvé čítanie. Štrnásť bodov z tohto bloku má podľa programu prísť na rad 2. októbra. Roman Michelko v relácii na Slobodnom vysielači povedal, že SNS má na tejto schôdzi 22 zákonov a „všetky majú pomôcť ľuďom“. Samotný počet však veľa nehovorí. Oveľa užitočnejšia je otázka, čo sa konkrétnemu človeku po prípadnom prijatí zákona zmení.

Keď sme návrhy otvorili, vyšli z nich tri veľmi odlišné druhy účinku. Niekde ide priamo o peniaze. Inde štát nemení príjem, ale praktické pravidlo každodenného života. A pri ďalších návrhoch sa nemení peňaženka vôbec, ale právne postavenie občana alebo hranica toho, čo môže štát vyžadovať a sankcionovať. Preto má zmysel pozerať sa na ne po jednom, nie ako na jeden balík.

Keď „pre ľudí“ znamená peniaze

Najjednoduchšie sa Michelkovo tvrdenie testuje pri dôchodcoch nad 90 rokov. Návrh sa týka približne 26-tisíc dôchodcov v tejto vekovej skupine. Tým, ktorých dôchodok je nižší, ho chce dorovnať najmenej na 824 eur mesačne. Podľa doložky vybraných vplyvov by to v roku 2027 stálo verejné financie približne 83 miliónov eur.

Tu je mechanizmus priamočiary: vybranej skupine seniorov sa zvýši mesačný príjem a účet zaplatí verejný rozpočet.

Podobne zrozumiteľný je príspevok pri prvom manželstve. Návrh počíta s jednorazovou dávkou 500 eur, ak obaja manželia vstupujú do manželstva prvýkrát. Pri počte takýchto sobášov z roku 2025 predkladatelia vyčíslili celoročný náklad približne na 8,75 milióna eur.

Úplne iný príbeh je licencia pre drobných živnostníkov. SZČO s príjmom do 5 000 eur by mohla zaplatiť ročnú licenciu 1 000 eur, pri príjme nad 5 000 do 10 000 eur 2 000 eur. Licencia by zjednodušila daňové a zdravotno-odvodové povinnosti. Má však aj druhú stranu: počas licenčného obdobia by nevznikalo povinné nemocenské ani dôchodkové poistenie a tento čas by sa do týchto období nezapočítaval.

Práve na tomto návrhu vidno, prečo nestačí opýtať sa, koľko človek ušetrí dnes. Treba sa pýtať aj na to, čo za tú úľavu nedostane zajtra.

Niekedy netreba posielať peniaze. Stačí zmeniť pravidlo

Konkrétnym príkladom je zmeškaná technická alebo emisná kontrola auta.

Dnes za zmeškanú pravidelnú STK alebo emisnú kontrolu hrozí pokuta 165 eur. Ak však prevádzkovateľ do 15 dní od doručenia rozkazu zaplatí jej tretinu, teda 55 eur, a zároveň kontrolu absolvuje, pokuta sa považuje za uhradenú v plnej výške. SNS navrhuje, aby pokute predchádzalo upozornenie a možnosť napraviť zmeškanie do 30 dní. Ak prevádzkovateľ kontrolu absolvuje a uhradí 20 eur ako paušálnu náhradu administratívnych nákladov, vec sa odloží.

Mení sa teda poradie zásahu štátu: najprv upozorniť a umožniť nápravu, až potom uložiť pokutu. Súčasne klesá príjem štátu z pokút a pribúda administratíva spojená s upozorneniami a kontrolou nápravy, čo uvádza aj samotná doložka vybraných vplyvov.

SNS žiada, aby hneď po odvolaní Tarabu menovali do funkcie Kuffu

Podobnú logiku má návrh proti takzvanej shrinkflácii. Ak sa balenie výrobku zmenší a jednotková cena pritom stúpne aspoň o tri percentá, obchodník by musel 60 dní viditeľne uvádzať, že množstvo kleslo, aké bolo pôvodné a nové množstvo a ako sa zmenila jednotková cena.

Štát teda cenu neurčuje a výrobok nezlacní. Dnes sa spotrebiteľ dozvie, koľko výrobok obsahuje a koľko stojí. Z cenovky sa však nedozvie, že ešte nedávno bolo v porovnateľnom balení toho istého výrobku viac.

V oboch prípadoch nejde o novú dávku. Mení sa postup štátu voči občanovi alebo informácia, ktorú by musel obchodník spotrebiteľovi poskytnúť.

Kto smie stáť na čele slovenskej samosprávy

Ešte ďalej od peňaženky je návrh vyžadujúci slovenské občianstvo pri starostoch, primátoroch, predsedoch samosprávnych krajov a osobách, ktoré ich môžu zastupovať.

Dnes slovenské občianstvo pri kandidatúre na starostu alebo predsedu VÚC zákon o podmienkach výkonu volebného práva nevyžaduje. Návrh SNS túto podmienku zavádza práve pri vrcholných výkonných predstaviteľoch samosprávy. Súčasná úprava napríklad pri predsedovi VÚC vyžaduje postavenie obyvateľa kraja a príslušný trvalý pobyt.

Podstatné je, čo návrh nerobí. Cudzincom s trvalým pobytom neberie právo voliť ani kandidovať za poslanca obecného či krajského zastupiteľstva. Slovenské občianstvo chce vyžadovať až pri starostovi, primátorovi, predsedovi VÚC a osobách, ktoré ich môžu zastupovať. Dvojité občianstvo by návrh nevylučoval; podstatné by bolo, že človek má aj slovenské občianstvo.

Spor je preto užší: má na vedenie slovenskej obce alebo kraja postačovať trvalý pobyt, alebo má byť pri najvyššej výkonnej funkcii potrebné aj formálne občianske puto k Slovenskej republike?

To je politická a právna otázka, ktorú nemožno prepočítať na eurá. Pre občana však môže byť rovnako konkrétna ako výška dávky, pretože mení okruh ľudí, ktorých si môže zvoliť do čela samosprávy.

Návrh zároveň zapadá do dlhodobo deklarovanej politickej línie SNS. Jej stanovy hovoria o udržiavaní štátnej zvrchovanosti, posilňovaní vlasteneckého povedomia slovenského národa, osobitne na jazykovo zmiešaných územiach, a o prehlbovaní vzťahu občanov k slovenskej štátnosti.

Dvojkríž z VŠVU ukazuje politické pozadie návrhu

Michelkovo tvrdenie, že všetky tieto zákony „majú pomôcť ľuďom“, dostáva pri ďalšom návrhu oveľa širší význam. Tentoraz nejde o peniaze ani praktické pravidlo, ale o trestnoprávnu ochranu štátnych a národných symbolov.

Slovenské právo už dnes prikazuje zachovávať úctu k štátnym symbolom a používať národný symbol dôstojným spôsobom. Návrh však ide ďalej aj v samotnej definícii: platný zákon považuje za národný symbol dvojitý kríž na trojvrší, návrh medzi národné symboly pridáva aj samotný dvojitý kríž.

Zároveň zavádza samostatný trestný čin hanobenia chráneného symbolu. Trestnosť má zahŕňať napríklad zničenie, poškodenie, znečistenie, zosmiešnenie či použitie symbolu ponižujúcim alebo pohŕdavým spôsobom. V základnej skutkovej podstate návrh počíta s trestom do troch rokov, pri kvalifikovaných prípadoch s vyššími sadzbami.

Gašpar: SNS by mala stiahnuť pozmeňujúci návrh k Občianskemu zákonníku

Politickým pozadím je aj prípad študenta VŠVU Kristiána Šmelka. Súčasťou jeho vystavenej série bola fotografia s dvojkrížom vytvoreným vo forme análnej sexuálnej pomôcky. Autor sám pripúšťal, že fotografia je najprovokatívnejšia časť práce, no vysvetľoval ju ako výpoveď o svojom vzťahu k národnej identite a politickému dianiu. Dielo pobúrilo kňaza Mariána Kuffu a časť koaličných poslancov; Kuffa pred parlamentom žiadal potrestanie študenta a vyšetrovanie políciou. Poslankyňa SNS Dagmar Kramplová na zhromaždení prisľúbila, že poslanci predložia návrh na ochranu štátnych symbolov. VŠVU sa študenta zastala a zdôrazňovala slobodu umeleckého prejavu a odmietala trestanie diela.

Kuffa pritom sám otvoril otázku rozdielneho metra. Tvrdil, že keby niekto podobným spôsobom znevážil židovskú hviezdu, moslimský polmesiac či dúhovú vlajku, bolo by podľa neho počuť „väčší jakot“. Jeho argument teda nestál len na odmietnutí konkrétneho diela, ale aj na otázke, či spoločnosť pristupuje ku všetkým citlivým symbolom rovnakým metrom.

Návrh ešte nie je zákon

Väčšina návrhov, ktorým sme venovali pozornosť, je stále v prvom čítaní. Program 61. schôdze počíta s prerokovaním štrnástich bodov zo súvislého bloku návrhov SNS 2. októbra.

Michelkovo „všetky majú pomôcť ľuďom“ je teda politická skratka. Pri spoločnom označení sa však stráca podstatné: jeden návrh zvyšuje príjem, druhý mení sankciu, tretí podmienky výkonu verejnej funkcie a ďalší hranice trestnej ochrany symbolov. O ich skutočnom účinku preto viac než spoločná nálepka povedia konkrétne paragrafy.

Prečítajte si tiež:

• Danko: Demokracia nie je najlepším nástrojom, stačila by možno jedna politická strana
• Danko mal núkať Tarabovi post podpredsedu NR. Ten mu dal ráznu odpoveď: „Nezbavia sa ma!”
• Danko si myslí, že so Stranou vidieka nájdu pri volebnom zákone kompromis