Má uvoľnenie reklamy následnej dojčenskej výživy zvýšiť konkurencieschopnosť? Jedna slovenská ochrana má zaniknúť

Vláda 3. júna schválila prvý balík stabilizačných opatrení pre podnikateľské prostredie. Jednou zo zmien má byť vypustenie osobitnej slovenskej úpravy reklamy počiatočnej a následnej dojčenskej výživy. Dôvodová správa to odôvodňuje „duplicitou a neodôvodneným goldplatingom“, teda aj existenciou národnej regulácie nad rámec požiadaviek EÚ.

Na prvý pohľad ide o technické upratanie predpisov. Ak rovnaké pravidlo už platí priamo z práva EÚ, načo ho mať druhýkrát v slovenskom zákone?

Pri následnej dojčenskej výžive však nejde iba o duplicitu. Spolu so slovenským ustanovením má zaniknúť aj jedna ochrana, ktorú európske právo v rovnakom rozsahu nenahrádza.

Slovensko chráni viac než vyžaduje EÚ

Najprv treba rozlíšiť dva výrobky, ktoré sa v bežnej reči ľahko zlejú do jedného „dojčenského mlieka“.

Európske právo označuje za počiatočnú dojčenskú výživu potravinu určenú pre dojčatá počas prvých mesiacov života, ktorá pokrýva ich výživové potreby až do zavedenia vhodnej doplnkovej stravy. Následná dojčenská výživa je určená po jej zavedení a tvorí základný tekutý prvok postupne pestrejšej stravy dojčaťa. Dojča je podľa nariadenia dieťa mladšie ako 12 mesiacov.

Slovenský zákon o reklame dnes pri oboch kategóriách stanovuje rovnaké obmedzenie: reklama je prípustná iba v publikáciách zameraných na starostlivosť o dojčatá a malé deti a vo vedeckých publikáciách.

Práve tu sa slovenská a európska úprava rozchádzajú.

Európske delegované nariadenie 2016/127 zachováva takéto obmedzenie reklamných kanálov pri počiatočnej dojčenskej výžive. Aj po vypustení slovenskej úpravy preto pri nej zostane platiť, že reklama sa môže objaviť iba v publikáciách venovaných starostlivosti o deti a vo vedeckých publikáciách. EÚ pri počiatočnej výžive zároveň obmedzuje reklamu na predajných miestach, rozdávanie vzoriek, zľavové kupóny či ďalšie formy podpory predaja.

Pri následnej dojčenskej výžive však rovnaké obmedzenie reklamných kanálov európske nariadenie nestanovuje. Slovensko tak dnes poskytuje vyššiu ochranu pred marketingom následnej výživy, než vyžaduje právo EÚ.

Po vypustení slovenskej úpravy ostatné ochranné pravidlá nezmiznú. Nariadenie č. 609/2013 napríklad vyžaduje, aby označenie, prezentácia a reklama počiatočnej aj následnej dojčenskej výživy neodrádzali od dojčenia. Naďalej budú platiť aj všeobecné pravidlá proti zavádzajúcej reklame.

Zmizne však slovenská ochranná hranica, ktorá dnes nedovoľuje propagovať následnú dojčenskú výživu bežnými reklamnými kanálmi. Výrobcovia a distribútori tým získajú širší priestor oslovovať rodičov výrobkom určeným deťom ešte počas prvého roka života.

To už nie je iba legislatívne upratovanie. Je to reálna deregulácia.

Pred 25 rokmi štát vysvetľoval, prečo túto ochranu chce

Slovenský zákon z roku 2001 vznikal pri približovaní slovenského práva k právu EÚ a jeho pôvodná dôvodová správa výslovne uvádzala európsku smernicu 91/321/EHS o výžive dojčiat a malých detí.

Slovensko však pri následnej výžive zvolilo širšiu ochranu. Dôvodová správa dojčenské a následné prípravky označila za produkty určené pre „špecifickú skupinu osôb vyžadujúcich si osobitnú starostlivosť a ochranu, preto je reklama tohto produktu upravená zákazovými alebo obmedzujúcimi ustanoveniami, ktorých účelom je zabezpečiť len takú kúpu a konzumáciu tohto produktu, ktorá zabezpečuje zdravú výživu dojčiat a malých detí.“

Dnešná dôvodová správa naproti tomu navrhuje vypustenie celej osobitnej úpravy „z dôvodu duplicity a neodôvodneného goldplatingu“.

Prečo má teda zaniknúť aj ochrana, ktorá nie je iba druhou kópiou európskeho pravidla, a čo má jej zrušenie priniesť?

Na to sme sa Ministerstva hospodárstva SR opýtali.

Čo tým získa konkurencieschopnosť?

V analýze vplyvov je pri návrhu zákona uvedené, že konkurencieschopnosť zvyšuje, zatiaľ čo produktivitu nemení. Pri samotnej dojčenskej výžive však predkladateľ opisuje prínos užšie.

Cieľom má byť odstránenie rizika dvojitých sankcií za porušenie tej istej povinnosti. Analýza uvádza sankcie od 300 eur do štyroch percent obratu, najviac 100-tisíc eur. Zároveň však pri tomto opatrení konštatuje: vplyv nie je možné kvantifikovať a počet dotknutých subjektov nie je známy.

To neznamená, že ekonomický prínos neexistuje. Z predložených podkladov však zatiaľ nemožno zistiť jeho veľkosť.

A najmä: odstránenie rizika dvojitého sankcionovania a zrušenie ochrany pred širšou reklamou následnej dojčenskej výživy nie sú tá istá vec.

Ak je problémom dvojaký sankčný režim, treba vysvetliť, prečo jeho riešenie vyžaduje aj odstránenie slovenského obmedzenia, ktoré v európskej úprave rovnakú náhradu nemá.

Na naše otázky Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že návrh tohto opatrenia predložila Republiková únia zamestnávateľov. Rezort ho ako gestor zákona o reklame konzultoval s Ministerstvom zdravotníctva SR, ktoré označil za vecného gestora problematiky. Na otázku, aký konkrétny problém konkurencieschopnosti má vypustenie ochrany pri následnej dojčenskej výžive odstrániť, ani či eviduje reálny prípad dvojitého sankcionovania, ministerstvo neodpovedalo.

Nie každé škrtnutie je iba uprataním zákona

Keď sa návrhom bude zaoberať Národná rada, poslanci nebudú rozhodovať iba o odstránení legislatívnej duplicity. Budú rozhodovať aj o tom, či má Slovensko ďalej zachovať vyššiu ochranu rodičov a dojčiat pred marketingom následnej dojčenskej výživy, než vyžaduje právo EÚ.

A spolu s tým zostáva otázka, ktorú by mal návrh pred hlasovaním zodpovedať: akú konkrétnu nevýhodu slovenskej konkurencieschopnosti táto ochrana spôsobuje a aký hospodársky prínos prinesie jej zrušenie?