Treba mu to uznať. Fico má v EÚ jediný správny pohľad

Samozrejme, reakcie sú spravidla kritické. Najviac dnes rezonujú výroky českého prezidenta Petra Pavla, ktorý povedal „Je to úplne závažné oznámenie, ktoré by sme mali brať vážne a z ktorého by sme si rozhodne nemali brať príklad. Článok 5 je jednoznačne vyjadrením solidarity a vzájomnej zodpovednosti. Pokiaľ ktokoľvek povie, že je rád za to, že je členom NATO, inými slovami, že nás NATO chráni, ale zároveň že nie je ochotný sa zapojiť v prípade, že bude napadnutý ktokoľvek iný, tak nepochopil slovo solidarita.“

Na tieto slová treba povedať jedno – Petr Pavel nepochopil slovo REALITA. Situáciu, ktorej sa Fico a každý súdny človek obáva je, že nejakí pobláznení ľudia v EÚ sa pokúsia vyvolať vojnu s Ruskom a v tiahnuť NATO do konfliktu vyfabrikujúc nejaký útok pod falošnou vlajkou na členskú krajinu NATO.

Napríklad Rusko (v skutočnosti Ukrajina) zaútočí napríklad na fabriku na výrobu dronov pri Prešove, nejakou starou balistickou raketou Točka U, ktorú nájdu ešte niekde v skladoch alebo získajú pri nejakom chaotickom ústupe Rusov. Vojenskí jastraby v EÚ začnú vrieskať o útoku na člena NATO a spolu s progresivistickými mainstreamovými médiami budú dvíhať vlnu rozhorčenia a žiadať adekvátnu odpoveď, čo povedie k plnohodnotnej vojne.

Čo sa stane v takom prípade?

Je dôležité si uvedomiť, že ako zámienka na vstup do vojny poslúži nejaký lokálny útok, akože Ruska. Nepôjde o regulárne vtrhnutie armády napríklad do Lotyšska, čo by možno dokázalo dvihnúť nejakú vlnu spolupatričnosti. Ale lokálny útok dronom alebo raketou ju nedvihne. Lebo mnohí ľudia v EÚ budú o tomto útoku pochybovať. NATO zavelí do vojny a čo urobia jeho členské štáty? Pôjdu bojovať? Niektoré možno áno ale mnohé určite nie. Veď členské štáty EÚ sa nedokážu dohodnúť ani na banalitách, kde ide o výhody a peniaze a nie to na niečom, kde by museli vyslať vlády svojich vojakov do vojny odkiaľ by sa vracali v čiernych vreciach.

Fico má úplnú pravdu, že k žiadnemu spoločnému postupu jednoducho nepôjde. Máme s tým aj historické skúsenosti, keď nás napríklad pri Mníchove hodili západné demokratické krajiny cez palubu len tak zahučalo. Ani dnes by nás mnohé krajiny neprišli chrániť. Načo potom o tom hovoriť a uvádzať to ako nejakú poistku, o ktorú sa máme opierať a balamutiť tak mozgy občanom.

Možno v niektorých krajinách to ľudí upokojuje, možno sa im tak dá nahovoriť, že treba ísť bojovať, ale určite to neplatí na Slovensku, kde ľudia rozmýšľajú viac vlastnou hlavou ako na Západe a kde máme svoje historické skúsenosti. A Petr Pavel by sa mal upokojiť. Česi od bitky na bielej hore nikdy viac nebojovali. Kam on chce tiahnuť a hlavne s kým? Neviem si predstaviť, že by sa Česi v prípade takéhoto útoku na člena NATO hlásili do armády, aby sa mohli vrhnúť do bojov. Možno keby bolo napadnuté Slovensko, by ešte niektorí šli, ale čo v prípade Lotišska, koľko by ich narukovalo? Akou armádou by disponoval Pavel? Obávam sa, že veľká by nebola.

Nehovoriac o politickej samovražde takej vlády. Veď vládne strany by po vyhlásení vojny utrpeli v každej krajine zdrvujúcu porážku. Ale keď ste populárny ako Merz, že sa vaša strana kvôli vašej politike po prvýkrát do druhej svetovej ani nedostane do krajinského parlamentu, čo v takej situácii môže politicky stratiť? Nič. Môže iba získať a preto je Merz pre Nemecko a aj pre nás všetkých Európanov nebezpečný.

To isté platí o van der Leyenovej a jej klike vo vedení EÚ. Všetko tak dodrbali, že EÚ sa kotúľa dole ekonomickou samovraždou, čo bude znamenať ich politický koniec. Preto tu by sa taká malá-veľká vojna tiež hodila. Veď to je hneď každé opatrenie skvelé, len si spomeňme ako van der Leyenová nakupovala vakcíny pre EÚ.

Preto by sme mali byť mimoriadne v strehu a v prípade kolíznej situácie, sa nenechať vtiahnuť do konfliktu. Treba si uvedomiť, že NATO nás nechráni, NATO nás vťahuje do vojny v záujme nám úplne cudzích cieľov a záujmov.

Fico tak dnes je na prvý pohľad názorovo úplne opusteným ale zároveň jediným triezvym politikom v EÚ. A čo je pre štát ako Slovensko dôležitejšie? Byť populárny medzi západnými politickými mŕtvolami alebo vidieť veci reálne?