Von der Leyenová vidí problémy Únie. Čo v jej prejave chýbalo?

Ursula von der Leyenová otvorila prejav o stave Únie tvrdením, že Únia je „najsilnejšia, aká kedy bola“. Vzápätí pripustila, že jej stav môže zároveň pôsobiť mimoriadne neisto. Obe tvrdenia podľa nej platia súčasne. Takéto veľké hodnotenie však potrebuje meradlo. Nie počet nových fondov, stratégií, korporácií a legislatívnych balíkov, ale výsledky, ktoré občan a podnik dokážu rozpoznať.

Pri čítaní prejavu sme zároveň hľadali jednoduchú vec: kde von der Leyenová povie, že Komisia alebo EÚ niečo nastavili zle, výsledok ukázal chybu a preto menia kurz. Taký moment sme v prejave nenašli. Práve sebareflexia v ňom chýba najviac. Oveľa častejšie prichádza návrh pokračovať, zrýchliť, zjednodušiť alebo posilniť to, čo už EÚ robí.

Keď európska fabrika platí viac než americká

Jedným z hlavných hesiel prejavu bola konkurencieschopnosť. Draghiho správa pomenovala slabšiu produktivitu, drahú energiu, demografiu a globálnu konkurenciu ako zásadné problémy európskeho hospodárstva.

Najtvrdšie číslo poskytuje energia. V roku 2025 platili energeticky náročné podniky v EÚ za elektrinu v priemere viac než dvojnásobok americkej ceny a približne o polovicu viac než podniky v Číne. V roku 2019 bola európska cena približne o polovicu vyššia než americká a o pätinu vyššia než čínska.

Dôsledky drahých energií dnes nevidia len fabriky. Kríza na Blízkom východe opäť zdvihla ceny fosílnych palív. Nárast je očividný aj na čerpacích staniciach PMH. Komisia odporúča členským štátom tlmiť dopady cez štátnu pomoc, príjmovú podporu, energetické poukážky či nižšie dane. Na úrovni EÚ sa rozhodlo o postupnom odstrihnutí od ruských energií. Dôsledky tohto strategického smerovania však majú na svojich bedrách niesť národné štáty a vo svojich peňaženkách občania. Ak vlády nechcú zvýšiť dane alebo škrtať inde, rastie tlak na deficit a dlh.

Von der Leyenová medzi novými iniciatívami ponúka dokončenie jednotného trhu, boj proti gold-platingu, jednoduchšie povoľovanie a ďalšie odstraňovanie vnútorných bariér. Niektoré z nich môžu zmierniť rozdelenie trhu, regulačné náklady či problémy s financovaním. Ale ktorá z nich odstraňuje príčiny problémov, ktoré pomenoval Draghi – drahú energiu, slabý rast produktivity či demografický úpadok?

Pri energii navyše chýba merateľný cieľ, podľa ktorého by sme vedeli povedať, kedy sa handicap európskeho priemyslu voči USA a Číne skutočne zmenšuje.

Európskej fabrike možno skrátiť povoľovanie alebo formulár. Ak však za elektrinu naďalej platí viac než dvojnásobok amerického konkurenta, jeden z jej hlavných konkurenčných handicapov zostáva.

Komisia zjednodušuje pravidlá, ktoré zároveň pribúdajú

Komisia používa prístup „jeden za jeden“, ktorý má nové administratívne náklady kompenzovať úsporami, a omnibusy, teda balíky, ktorými naraz mení viac existujúcich pravidiel.

Jej vlastné údaje ukazujú čisté odhadované ročné administratívne úspory približne 7,31 miliardy eur za rok 2022, 6,27 miliardy za rok 2023 a 260 miliónov za rok 2024.

Má to však háčik. Green Deal v roku 2022 administratívnu záťaž neznížil, ale zvýšil približne o dve miliardy eur ročne. Komisia toto plusové saldo vykompenzovala úsporami vytvorenými inde, takže celkové saldo všetkých jej návrhov zostalo záporné – teda úsporné.

A nové povinnosti vznikajú ďalej. Nariadenie o obaloch a odpadoch z obalov zavádza národné registre výrobcov a nové vykazovanie. Pri krátkodobom ubytovaní zas európska regulácia zavádza registračné čísla, odovzdávanie údajov platformami a digitálne miesta na ich zber.

Komisia teda môže celkovo vykázať úsporu a konkrétnemu výrobcovi či prenajímateľovi zároveň pribudnúť nové povinnosti.

Aj slovenský návrh odstrániť zákaz reklamy následnej dojčenskej výživy ukazuje, že pod „zjednodušenie“ možno zaradiť nielen odstránenie papiera, ale aj odstránenie vecnej ochrany.

Trinásť štátov chce ísť hlbšie

Päť dní po prejave prišla tvrdšia požiadavka od samotných členských štátov.

Trinásť krajín vrátane Slovenska žiada „hĺbkové upratovanie“ európskej legislatívy. Nechcú iba ďalší omnibus – teda legislatívny balík, ktorým EÚ naraz mení alebo zjednodušuje viac existujúcich pravidiel v jednej oblasti. Chcú sektor po sektore preverovať, či existujúce pravidlá ešte treba, či prinášajú pridanú hodnotu a či ich kumulatívna zložitosť nezačína poškodzovať podnikanie a legitimitu konania EÚ. Pred zavedením novej veľkej reportovacej povinnosti má nasledovať kontrola tých, ktoré už existujú.

To už nie je otázka, ako pravidlo zjednodušiť. Je to otázka: má toto pravidlo vôbec zostať?

Ktorú vlastnú politiku označila za chybnú?

Von der Leyenová problémy nepopiera. Hovorí o konkurencieschopnosti, energii, bezpečnosti, migrácii či strategických závislostiach. V prejave sme však nenašli zásadný moment typu: toto sme nastavili nesprávne, toto rozhodnutie neprinieslo očakávaný výsledok a preto meníme kurz. Tam by začínala skutočná sebareflexia.

Pri regulácii prichádza zjednodušovanie. Pri jednotnom trhu jeho ďalšie „dokončenie“. Pri migrácii pokračovanie implementácie migračného paktu. Pri kritických surovinách nový spoločný európsky nástroj.

Pri Ukrajine je rozdiel medzi deklarovaným cieľom a konkrétnymi nástrojmi ešte viditeľnejší. Komisia hovorí o spravodlivom a trvalom mieri, no nepredstavila novú iniciatívu na prímerie, nový rokovací formát ani návrh povojnovej bezpečnostnej architektúry zahŕňajúci Ukrajinu aj Rusko. Konkrétne opatrenia smerujú k pokračovaniu podpory Ukrajiny, protiraketovej obrane, spolupráci obranného priemyslu a posilňovaniu európskej obrany.

Komisia zároveň označuje Ukrajinu za prvú líniu obrany Európy. V tejto predstave teda Ukrajina nebráni iba seba, ale aj Európu pred Ruskom.

Lenže nálada samotných Ukrajincov sa zásadne zmenila. Podľa Gallupu už 66 percent dospelých Ukrajincov chce, aby sa krajina pokúsila čo najskôr vyjednať ukončenie vojny; pokračovať v boji až do víťazstva chce 24 percent. V roku 2022 bol pomer takmer opačný. To nehovorí, aké mierové podmienky by prijali. Hovorí to však jasne, že ich priorita sa posunula smerom k rokovaniu.

Otázka teda znie: ak je Ukrajina „prvou líniou obrany Európy“, kde v tejto koncepcii končí bezpečnostný záujem Únie a kde začína záujem samotných Ukrajincov na ukončení vojny?

Spoločný menovateľ je zreteľný: pri väčšine problémov neprichádza revízia základného kurzu, ale jeho úprava, rozšírenie alebo nový spoločný nástroj. Komisia problémy priznáva, ale bez sebareflexie kurz nemení.

Prečo Ondruš spomenul Jakeša

Práve preto stojí za pozornosť prirovnanie europoslanca Branislava Ondruša. Po prejave pripomenul Miloša Jakeša a povedal, že von der Leyenová vykreslila Európu, „v ktorej ona možno žije“, ale podľa neho väčšina ľudí nie.

Porovnávať dnešnú EÚ s komunistickým Československom ako politické systémy by nedávalo zmysel. Zaujímavý je spôsob argumentácie.

Jakeš v júli 1989 hospodárske problémy nepopieral. Hovoril o prestavbe, ekonomických zmenách a potrebe lepšieho fungovania systému. V jeho argumentácii však základný smer zostával správny.

Práve tu možno paralelu testovať: keď výsledok politiky nezodpovedá očakávaniu, dokáže vedenie priznať zlyhanie, preskúmať samotný kurz? Alebo z problému vyvodí potrebu pokračovať v tom istom smere dôslednejšie a s ďalšími nástrojmi?

V prejave von der Leyenovej sme pri hlavných politikách prvý variant nenašli.