Milei v prejave naložil OSN, označil ju za „zbytočnú organizáciu, ktorá živí kastu parazitov“

Argentínsky prezident Javier Mieli vystúpil na Valnom zhromaždení OSN s ostrým prejavom. Organizáciu Spojených národov označil za „neužitočnú organizáciu“, ktorá živí „kastu parazitov“; pred celým svetom zdôraznil nárok Argentíny na suverenitu nad Malvínami, pohrozil ropným spoločnostiam vylúčením z projektu Vaca Muerta a vyhlásil, že Argentína bude stáť na čele revolúcie v oblasti umelej inteligencie.

Ostrá kritika zo strany argentínskeho prezidenta

Argentínsky líder obvinil OSN, že zlyhala vo svojej povinnosti zaručiť kolektívnu bezpečnosť a ľudské práva, a uviedol, že namiesto toho umožnila, aby sa rozmohol „chaos, násilie a medzinárodný terorizmus“.

OSN „sa stala zbytočnou organizáciou, ktorá slúži len na živobytie kasty smrteľne arogantných parazitov zamaskovaných za úradníkov s dobrými úmyslami,“ povedal Milei, ktorý organizáciu okrem iného obvinil z páchania „genocídy“ pri riešení pandémie koronavírusu.

Milei, ktorý ako hlava štátu predniesol svoj tretí prejav na Valnom zhromaždení OSN, obvinil organizáciu, že „prehliada“ nároky Argentíny na Malvínske ostrovy, územie pod britskou kontrolou, známe vo Veľkej Británii ako Falklandské ostrovy.

Buenos Aires obviňuje Veľkú Britániu z porušovania rezolúcie OSN, ktorá vyzýva obe strany, aby sa zdržali jednostranných krokov na ostrovoch a v ich okolí, kvôli ktorým medzi oboma krajinami v roku 1982 vypukla vojna.

V záverečnej časti svojho prejavu Milei skritizoval pokusy o reguláciu umelej inteligencie a predstavil Argentínu ako krajinu, ktorá bude stáť na čele jej rozvoja.

„Národná vec“

Líder strany La Libertad Avanza, ktorý v poslednom čase zintenzívnil svoju rétoriku ohľadom Malvín, venoval veľkú časť svojho prejavu nároku na suverenitu, ktorý opísal ako „národnú vec“ pre Argentínu.

Milei vykreslil schopnosť OSN zasahovať do tohto sporu ako príznak jej širších zlyhaní ako globálnej sily dobra a vyzval Spojené kráľovstvo, aby „znovu začalo rokovania“ a našlo mierové riešenie dlhotrvajúceho sporu medzi oboma národmi.

„Organizácia, ktorá si dala za cieľ brániť územnú suverenitu svojich členov, sa rozhodla ignorovať situáciu na Malvínskych ostrovoch, Južnej Georgii, Južných Sandwichových ostrovoch a v okolitých námorných oblastiach,“ povedal a ostro kritizoval OSN.

Pre Mileiho je kauza Malvínskych ostrovov „dôkazom priepasti, ktorá môže existovať medzi slovami medzinárodných inštitúcií a realitou, ktorú sa snažia riešiť.“

„Nechýbajú slová ani rezolúcie; chýba však to, aby mali dôsledky, pretože inštitúcia, ktorá nedokáže dať svojim slovám váhu tvárou v tvár faktom, stráca to najdôležitejšie: stráca svoju autoritu,“ vyjadril sa.

„V tejto realite tí, ktorí dodržiavajú pravidlá, nedostávajú za to žiadnu odmenu, zatiaľ čo tí, ktorí ich porušujú, nečelia žiadnym dôsledkom,“ povedal pravicový líder.

Milei vyzdvihol projekt Sea Lion, ktorý podľa neho smeruje k ťažbe ropy na argentínskom kontinentálnom šelfe na základe britských licencií, ktoré Buenos Aires považuje za „nezákonné a nelegitímne“.

Uviedol, že akákoľvek činnosť, ktorú Argentína neschválila, predstavuje „nezákonný čin“ podľa medzinárodného práva, vrátane Dohovoru OSN o morskom práve, ako aj podľa argentínskeho vnútroštátneho práva.

„Malvíny nie sú len otázkou medzi Argentínou a Spojeným kráľovstvom. Vynárajú sa tu aj pochybnosti o schopnosti tejto organizácie presadzovať svoje vlastné rezolúcie,“ tvrdil a dodal, že Argentína reagovala na „neoprávnené využívanie“ zdrojov v spornom území vydaním formálnych varovaní, právnych opatrení, sankcií a predložením nového návrhu zákona o obrane do Kongresu.

Milei tiež spojil spor o suverenitu so širšími energetickými ambíciami Argentíny, pričom zdôraznil potenciál bridlicového ložiska Vaca Muerta a vyzval medzinárodné spoločnosti na investovanie. Upozornil však, že táto výzva sa nevzťahuje na spoločnosti, ktoré ťažia zdroje na území, ktoré Argentína považuje za nezákonne okupované cudzou mocou.

„Naše stanovisko je jasné. Argentína nebude nečinne čakať, kým OSN a medzinárodné spoločenstvo splnia svoj vlastný mandát; podnikne kroky,“ povedal Milei.

Milei kritizoval britskú vládu za údajný „selektívny“ výklad princípu sebaurčenia, pokiaľ ide o tieto ostrovy. Vyzval na vysvetlenie, ako sa dá tento postoj zosúladiť s diskusiami o sebaurčení na jej vlastnom území, čím narážal na hnutia za nezávislosť v krajinách, ktoré tvoria Spojené kráľovstvo.

„Zvolili sme mierovú, praktickú a účinnú obranu nášho nároku na suverenitu,“ povedal Milei.

Hranice umelej inteligencie

V záverečnej časti svojho prejavu Milei prešiel k umelej inteligencii a odmietol výzvy na jej reguláciu a štátnu kontrolu tejto technológie.

Nadviazal tak na vyjadrenia amerického prezidenta Donalda Trumpa z predchádzajúceho dňa, ktorý kritizoval apokalyptické varovania a navrhol premenovať umelú inteligenciu na „superinteligenciu“.

„Dystopické scenáre, ktoré sa často uvádzajú s cieľom vyvolať strach a uľahčiť štátnu kontrolu, nemajú z ekonomického hľadiska žiadny zmysel,“ vyhlásil Milei a navrhol, že „Západ by mal stáť na čele vývoja tejto technológie.“

„Môže premeniť naše hospodárstva, medicínu, vzdelávanie a dokonca aj spôsob, akým vládneme. Vyžaduje si to opatrnosť? Áno. Ale opatrnosť neznamená strach a navyše strach by sa za žiadnych okolností nemal automaticky premeniť na poslušnosť,“ argumentoval prezident.

„Chceme byť najkonkurencieschopnejším miestom na svete pre jej vývoj, s najmodernejším právnym rámcom, záväzkom neregulovať preventívne, obmedzenou zodpovednosťou pre spoločnosti využívajúce agentov umelej inteligencie a daňovými výhodami,“ povedal Milei.

„Tam, kde mnohí vidia hrozbu, my vidíme nové možnosti,“ vyhlásil a dodal: „Pokiaľ ide o umelú inteligenciu, Argentína sa postaví do čela slobody.“

Ekonomický model

„Príliš dlho Argentína riadila svoj úpadok; riadili sme chudobu, riadili sme izoláciu, riadili sme bezvýznamnosť. Zvykli sme si diskutovať o tom, ako rozdeľovať to, čo zostalo, namiesto toho, aby sme sa pýtali sami seba, ako sa vrátiť k rastu, ako znovu vybudovať to, čo sme stratili,“ povedal.

„To je už minulosťou. Už sme stratili príliš veľa. Nechceme strácať ďalej, a preto sme prijali kapitalizmus voľného trhu. Otvárame našu ekonomiku obchodu a investíciám. Robíme pokroky v rozvoji našich strategických zdrojov,“ uviedol. „Po desaťročiach zanedbávania obnovujeme naše ozbrojené sily,“ dodal.

„Chceme prosperujúcu, vplyvnú a mocnú Argentínu. Nie preto, aby sme podmaňovali iných, ale aby sme boli slobodní. Nie preto, aby sme dobývali iných, ale aby o našom osude rozhodoval argentínsky ľud,“ vyhlásil.

„Veríme, že Argentínu čaká ešte skvelá budúcnosť. A rozhodli sme sa, že ju uchopíme. Nech Boh požehná všetky národy sveta. Nech Boh požehná Argentínsku republiku. Nech sú s nami nebeské sily a nech žije sloboda, do čerta!“ uzavrel.

Prečítajte si tiež:

• Prezident: Slovensko nikdy neuzná ruskú anexiu Krymu
• Stretnutie Trumpa a Zelenského – 40 minút hanby