Môže Ukrajina očakávať energetické prímerie po stretnutí Zelenského s Trumpom?

Predovšetkým v súvislosti s uzavretím „energetického prímeria“ – „výmenou“ zdržania sa útokov na ropné rafinérie (o čo žiada Trump s cieľom znížiť ceny nafty) za zdržanie sa útokov Ruskej federácie na ukrajinský energetický sektor.

A počas tlačovej konferencie s prezidentom USA Zelenskyj opäť vyhlásil, že vojna sa môže skončiť ešte pred zimou. Neskôr túto myšlienku ešte niekoľkokrát spomenul, avšak dodal, že na to je potrebné urobiť veľa vecí, čím mal na mysli predovšetkým zvýšenie tlaku na Moskvu.

Ak však vychádzame z oficiálne zverejnených záverov stretnutia, neboli na ňom prijaté žiadne konkrétne rozhodnutia a nedošlo ani k nejakému prelomu v otázke energetického prímeria, nieto ešte k úplnému zastaveniu bojov.

Zároveň zdroje v diplomatických kruhoch zastávajú názor, že ukrajinské orgány od začiatku v tomto smere nevkladali žiadne osobitné nádeje.

Zameriavali sa na tri iné úlohy.

Po prvé, presadzovaním myšlienky energetického prímeria (vychádzajúc z Trumpových výziev na zastavenie útokov na ropné rafinérie) počítajú s tým, že Rusko túto myšlienku odmietne, načo bude možné presvedčiť Trumpa, aby proti Moskve zaviedol „pekelné sankcie“ ako donucovací prostriedok.

Po druhé, počítali s tým, že sa podarí dohodnúť na dodávkach rakiet pre protivzdušnú obranu.

Po tretie, plánovali získať od Trumpa politický súhlas s rozšírením signálu „Starlink“ na útoky na územie Ruskej federácie.

Podľa komentárov a únikov informácií v médiách Trump v žiadnej z týchto otázok nedal kladnú odpoveď. Pokiaľ ide o systémy „Patriot“, hovorilo sa o ich výrobe na Ukrajine. A podľa slov Zelenského nie sú konkrétne termíny jasné. Dnes v Bielom dome upresnili, že konečné rozhodnutie o udelení licencie na výrobu zatiaľ nepadlo.

Je pravda, že kolujú povesti, že rakety k systému „Patriot“ predsa len sľúbili poskytnúť, avšak v obmedzenom rozsahu – približne 10 kusov, čo zjavne nestačí na prežitie zimy.

Pokiaľ ide o „Starlink“, Trump poslal Zelenského za Muskom, ktorý Kyjev nedávno v tejto veci odmietol.

Čo sa týka „pekelných sankcií“, Trump odpovedal vyhýbavo na otázku o možnosti ich zavedenia. Vyhlásil, že tak urobí „v prípade potreby“ bez ďalších vysvetlení.

Zároveň otázka „pekelných sankcií“ súvisí s Ukrajinou len nepriamo. Ich hlavným zmyslom je „vytlačenie“ ruských ropných produktov zo svetového trhu s cieľom maximalizovať zisky amerických ropných a plynárenských spoločností a spojencov USA na Blízkom východe.

Tento plán však nie je možné realizovať, pokiaľ je blokovaný Hormuzský prieliv a hrozí blokáda prielivu Bab el-Mandeb prielivu, v dôsledku čoho boli z trhu „vytlačené“ obrovské objemy blízkovýchodnej ropy. A v takejto situácii, aj keby USA zaviedli 100 % clá proti krajinám, ktoré nakupujú ruské energetické suroviny, tieto krajiny sa ich nevzdajú, pretože inak nebudú môcť zabezpečiť nákup paliva pre svoje potreby na trhu s nedostatkom tovaru.

Preto je hlavnou, základnou podmienkou pre zavedenie „pekelných sankcií“ odblokovanie Hormúzu a normalizácia situácie na Blízkom východe. Samozrejme, ani v takom prípade nie je isté, či ich Trump zavedie (môže ich využiť na vyjednávanie s Kremľom), ale bez tejto podmienky určite nebudú fungovať.

A čo sa týka Iránu a rokovaní s ním, zatiaľ neexistujú žiadne konkrétne informácie.

Pokiaľ ide o energetické prímerie, v podstate je teraz „lopta na strane Trumpa“. Kremeľ totiž už vyhlásil, že je pripravený naň pristúpiť po splnení dvoch podmienok.

Po prvé – Ukrajina prestane útočiť nielen na ropné rafinérie, ale aj na prístavy a lodnú dopravu (a Zelenskyj už dal najavo, že s tým súhlasí, ak Rusko prijme podobné opatrenia).

Po druhé – Západ zruší sankcie na vývoz ropy a zemného plynu z Ruskej federácie. A hoci je nepravdepodobné, že by Európania urobili takýto krok, Trump by v zásade mohol rýchlo zrušiť obmedzenia, ktoré predtým zaviedli Američania, čím by v podstate splnil podmienku Kremľa (Rusku to bude stačiť na to, aby bez akýchkoľvek problémov predávalo ropu po celom svete, okrem Európy).

Preto je kľúčovou otázkou, či je Trump pripravený zrušiť sankcie voči Ruskej federácii výmenou za energetické prímerie – táto otázka zároveň ukáže, či je Washington v zásade pripravený urobiť kroky v ústrety Moskve, čo môže priamo ovplyvniť ďalší priebeh rokovaní a samotný fakt ich obnovenia.

Zatiaľ však málo čo nasvedčuje tomu, že by USA boli pripravené urobiť takýto krok. Rovnako ako tomu, že by Kyjev a Rusko boli pripravené na akékoľvek podstatné vzájomné ústupky.

Ukrajinské orgány dúfajú, že neustálymi údermi na energetické a iné objekty v Rusku vyčerpajú ruský rozpočet, vyvolajú masovú nespokojnosť Rusov a destabilizujú situáciu v Rusku.

Kremeľ zrejme predpokladá, že kampaň leteckých útokov položí na lopatky ukrajinské hospodárstvo a energetiku a Kyjev bude do jari nútený urobiť ústupky v súvislosti so svojimi podmienkami ukončenia vojny.

Za týchto predpokladov všetko smeruje k tomu, že plnohodnotná vojna bez akýchkoľvek prímerí bude pokračovať aj v zime. Pokiaľ nedôjde k nejakým nepredvídateľným okolnostiam: k náhlej zmene situácie na fronte alebo v tyle bojujúcich krajín, alebo k synchronizovanému obratu v postojoch USA a Európy k vojne z určitých globálnych dôvodov.

Prečítajte si tiež:

• Rubio prezradil dôležitý posun vo vojne na Ukrajine
• Skupina krajín vyzýva Rusko na úplné prímerie a začatie mierových rokovaní