Britský plán prepustenia a vyhostenia väzňov znepokojuje susedov z EÚ

Päť diplomatov EÚ uviedlo pre portál Politico, že ich krajiny sú touto zmenou obzvlášť znepokojené, pričom niektorí vyjadrili obavy, že ich štátni príslušníci by mohli byť prepustení a deportovaní do krajín pôvodu bez predchádzajúceho varovania alebo komunikácie s políciou, prípadne len s minimálnym predstihom.

„Je veľmi riskantné posielať späť zločincov bez akéhokoľvek varovania,“ uviedol jeden z diplomatov EÚ, ktorému bola zaručená anonymita, aby mohol hovoriť o citlivých rokovaniach.

Táto politika hrozí, že sa stane ďalšou prekážkou v snahe Veľkej Británie o obnovenie vzťahov s EÚ, keďže obe strany sa pripravujú na dôležitý samit zameraný na pokrok v obchodných rokovaniach.

Veľká Británia je na dobrej ceste prepustiť do konca roka v rámci tohto programu viac ako 2 500 väzňov, pričom 700 má byť prepustených 1. októbra.

Od januára 2027 však britská vláda zruší aj požiadavku, aby si zahraniční páchatelia pred deportáciou odpykali minimálnu dobu vo väzení vo Veľkej Británii.

Hovorca britskej vlády uviedol: „V tejto otázke budeme naďalej spolupracovať s európskymi partnermi. … Najzávažnejší páchatelia sú z programu vylúčení a ak existujú dôkazy, že niekto plánuje spáchať ďalšie trestné činy, zostanú za mrežami.“

Vážnym problémom je nedostatočná komunikácia medzi krajinami

Podľa diplomatov bola komunikácia medzi Veľkou Britániou a EÚ doteraz obmedzená.

Druhý diplomat povedal pre POLITICO: „(Britská vláda) neustále tvrdí, že nám to nemôže oznámiť (koho a kedy prepustia, pozn.red.). Medzi policajnými zložkami by mala existovať určitá kolegialita, aby nás informovali, keď niekoho prepúšťajú. Mali by nás varovať.“

Diplomat dodal, že veľvyslanectvá sú frustrované aj z nedostatku koordinácie medzi rezortmi v tejto otázke.

„FCDO (Ministerstvo pre zahraničné veci, Spoločenstvo národov a rozvoj) vždy hovorí, aby sme sa obrátili na Ministerstvo vnútra,“ uviedla táto osoba. „Ministerstvo vnútra hovorí, že by sme mali hovoriť s FCDO – a Úrad vlády tvrdí, že s tým nemá nič spoločné,“ vysvetľuje.

Tretí diplomat to nazval „zložitou situáciou“ a uviedol, že európske hlavné mestá sa obávajú, že väzni, ktorí práve vyšli z „britského väzenia, môžu jednoducho prísť na letisko vo svojej domovskej krajine a môžu sa voľne pohybovať.“

Uviedli, že hlavné mestá by chceli viac „informácií o prevezených osobách“, ale že „Briti to berú tak, akoby s nami nebolo čo konzultovať, a že ide len o jednostranné vyhostenie.“

Ozvali sa aj aktivisti

Aktivisti za reformu väzenstva však poukazujú na to, že mnohí z týchto páchateľov by aj tak čelili vyhosteniu po uplynutí svojich trestov. Zmeny len posúvajú moment, kedy sa zahraniční väzni stávajú oprávnenými na vyhostenie, a nie samotný výsledok.

„Je na prijímajúcej krajine, aby rozhodla, či má väzeň odpykať nejaký trest odňatia slobody,“ povedal Mark Day, zástupca riaditeľa organizácie Prison Reform Trust. „Od niektorých cudzincov, ktorí sú vyhostení, sa nemusí vyžadovať, aby si odpykali akýkoľvek trest. Pre iných môže byť odpykaný trest prísnejší než ten, ktorý by si odpykali v Spojenom kráľovstve,“ uviedol.

Day dodal, že vyhostenie naďalej podlieha právnym a praktickým obmedzeniam, vrátane prípadov, keď vyhostenie porušuje Európsky dohovor o ľudských právach alebo Dohovor o utečencoch.

Podľa najnovších údajov ministerstva spravodlivosti tvoria cudzí štátni príslušníci približne 12 percent väzenskej populácie vo Veľkej Británii. Medzi najpočetnejšie skupiny patria štátni príslušníci viacerých krajín EÚ, ako sú Poľsko a Rumunsko, ako aj z kandidátskej krajiny EÚ Albánsko.

V rámci súčasnej obchodnej dohody po brexite existujú mechanizmy, na základe ktorých Spojené kráľovstvo informuje európsku krajinu, ak je jej štátny príslušník v Británii odsúdený za trestný čin. Vláda v súčasnosti skúma, či by dodatočné opatrenia mohli ďalej prispieť k verejnej bezpečnosti.

Pokus o obnovenie vzťahov

Táto otázka je ďalšou skúškou sľubu labouristickej vlády prekonať brexit a „resetovať“ vzťahy so svojimi európskymi spojencami.

Očakáva sa, že Spojené kráľovstvo a EÚ usporiadajú neskôr v tomto roku spoločný samit, na ktorom finalizujú dohody zamerané na zjednodušenie obchodu, uľahčenie cestovania a posilnenie spolupráce v oblasti klímy. Obe strany sa však zatiaľ nedohodli na termíne stretnutia uprostred pretrvávajúcich sporov týkajúcich sa obchodného protekcionizmu EÚ a študijných poplatkov.

Spojené kráľovstvo chce výnimku z politiky EÚ „Made in Europe“ (Vyrobené v Európe) a presadzuje, aby britské spoločnosti mali preferenčné zaobchádzanie v rámci priemyselných a verejných obstarávacích pravidiel EÚ.

Brusel medzitým tvrdí, že ak chce Spojené kráľovstvo dosiahnuť dohodu, musí znížiť školné pre európskych študentov študujúcich v Británii – čo si podľa britského univerzitného sektora nemôže dovoliť.

Najnovší spor týkajúci sa väzňov pravdepodobne nenapomôže k nájdeniu riešenia.

„Ak niekto spácha niečo hrozné po tom, čo bude prevezený do ktoréhokoľvek členského štátu… môže to vyústiť do veľkého diplomatického sporu,“ uviedol druhý z vyššie citovaných diplomatov EÚ. „V novembri by sa mal konať samit Spojeného kráľovstva a EÚ. Dá sa predstaviť, aké pikantné titulky by to vyvolalo,“ domnieva sa.

„V skutočnosti ide o základnú dôveru. Ako by ste ospravedlnili britskú vládu za to, že nám to nepovedala? Spojené kráľovstvo žiada o status dôveryhodného partnera (čo by britským firmám poskytlo preferenčný prístup k pravidlám verejného obstarávania v EÚ). Je to tikajúca bomba,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• Rutte jednou vetou rozosmial sálu
• Lámu sa ľady? Unikli detaily z napätého stretnutia Leyenovej a Zelenského