Z dlhodobého hľadiska je hlavnou príčinou súčasnej katastrofálnej energetickej krízy v celom regióne dlhodobá nadmerná závislosť mnohých štátov EÚ vrátane jej faktického lídra Nemecka od lacného ruského plynu. Jedným z kľúčových prvkov tohto mnohostranného plánu EÚ je zavedenie cenového stropu na ceny plynu. Tri udalosti z minulého týždňa z Ruska, Kataru a Číny však hrozia, že podkopú snahy EÚ o dosiahnutie určitej stability na jej trhu s plynom počas zimného obdobia a o zníženie rizikovej prémie za energiu, ktorá je započítaná do ich hospodárskych vyhliadok a cien na ich trhoch s finančnými aktívami.

Prvou z nich je, že ruský štátny plynárenský gigant Gazprom pohrozil zastavením všetkých dodávok plynu do EÚ, ak sa zavedie cenový strop na plyn. Všeobecne povedané, dovoz plynu z Ruska tvoril v roku 2021 približne 40 % dodávok plynu do EÚ, pričom konkrétnejšie údaje nedávno analyzoval portál OilPrice.com, ale v posledných týždňoch klesol na približne 9 %. Podľa šéfa Gazpromu Alexeja Millera, ktorý sa vyjadril minulý týždeň, by akékoľvek takéto obmedzenie cien plynu bolo porušením zmluvy zo strany odberateľov plynu od Gazpromu v EÚ, ktoré by viedlo k pozastaveniu dodávok plynu od spoločnosti. Hoci dodávky ruského plynu do EÚ prostredníctvom plynovodov Nord Stream a Jamal-Európa boli od invázie na Ukrajinu opakovane prerušované a obe trasy sú v súčasnosti pre Európu stále uzavreté, ruský plyn sa vybraným európskym odberateľom stále dodáva cez vstupný bod Sudzha na hranici s Ukrajinou a plynovod TurkStream.

Výkonná zložka EÚ, Európska komisia (EK), navrhla 18. októbra ďalšie mimoriadne opatrenia na zníženie vysokých cien energií, ktoré spôsobili prudký nárast inflácie v celom regióne i mimo neho, a prudké zvýšenie úrokových sadzieb na boj proti nim, čo môže mať negatívne účinky na hospodárstvo. Hoci sa EK v tomto bode vyhla priamemu obmedzeniu cien plynu, požiadala členské štáty EÚ o súhlas s vypracovaním návrhu na stanovenie dočasnej “maximálnej dynamickej ceny” pre obchody v holandskom plynárenskom uzle Title Transfer Facility (TTF), ktorý slúži ako referenčná cena pre európske obchodovanie s plynom. Medzi ďalšie opatrenia, o ktorých sa na zasadnutí diskutovalo, patrilo poverenie energetických regulačných orgánov zaviesť alternatívnu referenčnú cenu pre skvapalnený zemný plyn (LNG) do 31. marca 2023 a spustenie programu spoločného nákupu plynu medzi krajinami EÚ v snahe doplniť vyčerpané zásobníky včas pred budúcou zimou a umožniť rokovania o nižších cenách plynu v budúcnosti.

Na následnom zasadnutí EÚ, ktoré sa začalo 20. októbra, však nemecký kancelár Olaf Scholz upustil od svojho odporu voči zavedeniu stropu cien plynu v EÚ a lídri EÚ sa potom dohodli, že budú pracovať na stanovení stropu, ktorý by “okamžite obmedzil epizódy nadmerných cien plynu”.

Predseda EK Charles Michel zdôraznil, že vedúci predstavitelia EÚ dosiahli dohodu, ktorá zníži ceny, a dodal: “Myslím si, že sme vyslali jasný signál trhom, že sme pripravení konať spoločne, že sme schopní konať spoločne.” Podľa oficiálnej zápisnice z tohto posledného zasadnutia vedúci predstavitelia EÚ oficiálne žiadajú EK, aby “urýchlene pracovala… na dočasnom dynamickom cenovom koridore pre transakcie so zemným plynom”. V zápisnici sa objavuje aj už skôr vyslovená myšlienka mechanizmu na obmedzenie ceny plynu používaného na výrobu elektriny, ako aj predstava, aby členské štáty pokračovali v spoločnom nákupe plynu, vypracovali novú referenčnú hodnotu pre ceny plynu a zvýšili úsilie o zníženie dopytu po plyne.

To všetko pravdepodobne znamená, že Rusko niekedy v blízkej budúcnosti skutočne preruší všetky dodávky plynu do Európy na tak dlho, ako si bude priať, čo na druhej strane znamená, že EÚ bude musieť nájsť iné zdroje náhradných dodávok na preklenutie prípadných krátkodobých, strednodobých a dlhodobých výpadkov v dodávkach. Katar bol na prvom mieste v zozname takýchto alternatívnych zdrojov dodávok, ako zdôraznil portál OilPrice.com, ale minulý týždeň oznámil, že bez ohľadu na iné okolnosti túto zimu nepresmeruje do Európy žiadny plyn, ktorý už má zmluvne dohodnutý s ázijskými odberateľmi, čo je druhá prekážka pre plány EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti. Saad al-Kaabi, výkonný riaditeľ štátnej spoločnosti QatarEnergy a zároveň minister energetiky, povedal: “Katar je absolútne odhodlaný dodržiavať posvätnosť zmlúv… Keď podpíšeme zmluvu s ázijským kupujúcim alebo s európskymi kupujúcimi, držíme sa tejto dohody.” Toto politické vyhlásenie je úderom pre nádeje, ktoré EÚ vo všeobecnosti a najmä Nemecko vkladali do emirátu, že by sa mohol dať presvedčiť, aby urobil presný opak svojho deklarovaného zámeru a namiesto toho presmeroval dodávky, ktoré boli určené pre Áziu, do Európy, pričom by v prípade potreby porušil zmluvy za vysokú odmenu.

Len minulý mesiac katarský vicepremiér a minister zahraničných vecí šejk Mohammed bin Abdulrahman Al Thani uviedol, že jeho krajina rokuje s niekoľkými nemeckými spoločnosťami o nových dodávkach skvapalneného zemného plynu (LNG), a zdroje, ktoré minulý týždeň oslovil portál OilPrice.com, potvrdili, že medzi nimi sú aj giganti v oblasti verejných služieb RWE a Uniper. Konkrétne dohody nadviazali na dve veľké iniciatívy, ktoré Nemecko realizovalo v súvislosti so sankciami voči Rusku. Prvá sa zameriava na posilnenie mechanizmov dodávok plynu do Európy, pričom v máji Nemecko a Katar podpísali vyhlásenie o zámere spolupracovať v oblasti energetiky, ktorého cieľom je zvýšiť dodávky skvapalneného zemného plynu do Nemecka prostredníctvom existujúcich dovozných trás rozšírených o novú infraštruktúru. Podľa zdrojov z aparátu EÚ pre energetickú bezpečnosť, ktoré exkluzívne oslovil portál OilPrice.com, ide o rozmiestnenie štyroch plávajúcich zariadení na dovoz LNG na severnom pobreží a dvoch stálych terminálov na pevnine, ktoré sú vo vývoji. Tieto plány, uviedol jeden zo zdrojov, budú prebiehať súbežne s plánmi Kataru sprístupniť Nemecku aj značné dodávky LNG z terminálu Golden Pass na pobreží Mexického zálivu v Texase, v ktorom má QatarEnergy 70-percentný podiel a zvyšok vlastní ExxonMobil. Zdroje však dodali, že termíny a objemy dodávok, o ktorých sa diskutuje, by ponúkli len čiastočné riešenie plynovej krízy, ktorej Európa čelí, a ani to sa v dohľadnom čase neuskutoční.

Nemecko aj Francúzsko sa preto zaoberajú hľadaním ďalších alternatív, aj keď sa zatiaľ nevie, nakoľko budú spoľahlivé v energetickom alebo politickom zmysle slova. Podľa miestnych zdrojov zo Spojených arabských emirátov po návšteve Scholza a nemeckého ministra hospodárstva Roberta Habecka v rámci novej dohody o energetickej bezpečnosti a akcelerátore priemyslu podpísanej medzi SAE a Nemeckom dodá Národná ropná spoločnosť Abú Zabí (ADNOC) koncom roka 2022 spoločnosti RWE náklad skvapalneného zemného plynu, ktorý sa použije v plávajúcom termináli na dovoz LNG v Brunsbutteli. ADNOC vyčlenila aj niekoľko ďalších nákladov LNG pre nemeckých zákazníkov, ktoré sa majú dodať v roku 2023, uviedli tie isté zdroje. Francúzska spoločnosť TotalEnergies medzitým nedávno podpísala dohodu o partnerstve so spoločnosťou ADNOC, ktorá zahŕňa spoluprácu v oblasti obchodovania, dodávok produktov a zachytávania, využívania a skladovania uhlíka. Ako uviedla spoločnosť TotalEnergies pri podpise dohody o partnerstve so spoločnosťou ADNOC: “[Dohoda zahŕňa] rozvoj ropných a plynových projektov v SAE s cieľom zabezpečiť udržateľné dodávky energie na trhy a prispieť ku globálnej energetickej bezpečnosti.”

Posledným z troch potenciálnych neúspechov novej viacstrannej energetickej iniciatívy EÚ, hoci sám o sebe je úplne predvídateľný vzhľadom na hru s nulovým súčtom energie, ekonomiky a geopolitickej dominancie, ktorá sa v súčasnosti odohráva medzi Západom a Východom, je to, že Čína Európe vôbec nepomôže. Podľa viacerých správ z minulého týždňa Čína nariadila svojim štátnym dovozcom plynu, aby prestali ďalej predávať LNG kupujúcim v Európe (a v Ázii), pretože sa snaží zabezpečiť si vlastné dodávky na zimnú sezónu. Ako už nejaký čas upozorňuje portál OilPrice.com, Čína si už niekoľko mesiacov usilovne zabezpečuje dlhodobé kontrakty na dodávky LNG – dávno pred tým, ako Rusko napadlo Ukrajinu -, pričom kľúčovým cieľovým predajcom je, samozrejme, Katar. Táto pozoruhodne náhodná prezieravosť – v skutočnosti takmer neuveriteľná – znamená nielen to, že Čína si zabezpečila veľkú časť dodávok plynu, ktoré Európa potrebovala, ale aj to, že tak urobila za najnižšie ceny plynu, ktoré boli pred ruskou inváziou na Ukrajinu.