Rusko a Čína koordinovane zdržiavajú USA na Blízkom východe

Je hlavnou témou situácia okolo pásma Gazy?

O čom sa teda rokovalo na čínsko-ruskom samite? Zdá sa, že najdôležitejšími témami boli rýchlo sa meniaca situácia okolo Palestíny a strategická spolupráca medzi Čínou a Ruskom s ohľadom na USA.

Obaja lídri sa vo svojich vystúpeniach na fóre zamerali na hospodársku politiku. Čínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že na samite sa rokovalo o hospodárskych otázkach a multilaterálnej spolupráci vrátane rozšírenia BRICS. Putin však na tlačovej konferencii krátko po skončení uviedol, že so Si Ťin-pchingom podrobne diskutoval o Ukrajine a Gaze. Predpokladá sa, že obe strany tam koordinujú svoje globálne stratégie.

Už na druhý deň, 19. októbra, sa zviditeľnila medzinárodná angažovanosť Číny na Blízkom východe. Si sa stretol s egyptským premiérom a vyslovil sa za riešenie prostredníctvom „plánu dvoch štátov“, na základe ktorého by sa Palestína stala nezávislou, ako aj za intenzívnejšiu spoluprácu medzi Pekingom a arabskými krajinami. Osobitný vyslanec Číny pre Blízky východ Zhai Junyi rokoval v katarskej Dauhe s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Bogdanovom. Podľa tlačovej agentúry Xinhua hlavnou príčinou konfliktu nie sú teroristické činy Hamasu, ale „nezaručenie legitímnych národných práv palestínskeho ľudu“ a Čína spolupracuje s Ruskom na vyriešení tohto problému. Čína vyjadrila svoj zámer „plne sa zapojiť“ do aktívneho postoja Ruska pri navrhovaní rezolúcie OSN o otázke Gazy.

V tejto chvíli zostáva pravdepodobné, že Si Ťin-pching sa ešte zúčastní na fóre Rady pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (APEC), ktoré sa bude konať v novembri v San Franciscu. Bude Peking vzhľadom na potrebu stabilizovať čínsku ekonomiku považovať za potrebné pristúpiť na kompromis so Spojenými štátmi?

V skutočnosti sa však administratíva Si Ťin-pchinga teraz uberá presne opačným smerom. Otázka Gazy má mnoho dôležitých politických rozmerov nielen pre Rusko, ale aj pre globálnu stratégiu Číny. Na rozdiel od vojenského konfliktu na Ukrajine, kde Západ podporuje údajne slabšiu stranu, v palestínsko-izraelskom konflikte USA pevne podporujú Izrael, ktorý je na Blízkom východe považovaný za silnejšiu stranu. Pre arabský svet je však Izrael symbolom kolonializmu, ktorý Západ vnútil Palestínčanom pričom sám nedokázal vyriešiť židovskú otázku. Okrem toho sa odpor voči Izraelu, ktorý bombarduje a zabíja nevinných palestínskych civilistov, čoraz viac šíri do mnohých rozvojových krajín. V súčasnosti je ťažké nájsť lepší materiál, ktorý by celej planéte ukázal, že Amerika je koreňom všetkého zla na svete.

Vo všeobecnosti sa Blízky východ stal v poslednom čase kľúčovým miestom v globálnej stratégii Číny. Megaprojekt „Jeden pás, jedna cesta“ bol v Strednej Ázii a Afrike dobre prijatý. Ak sa Číne podarí účinne preniknúť na Blízky východ a podobne presadiť túto iniciatívu aj tu, ocitne sa v pozícii, ktorá jej umožní prepojiť dve najdôležitejšie zóny vplyvu. To by Číne umožnilo s istotou rozdeliť svoju západnú sféru vplyvu na Európu a indo-pacifickú zónu.

Čína by chcela oveľa viac spolupracovať s krajinami produkujúcimi ropu na Blízkom východe, ako je Saudská Arábia, ktoré posilňujú svoju autonómiu voči Spojeným štátom. Peking tiež veľmi povzbudzuje nedávno zvýšená prítomnosť Ruska v západnej Afrike.

Je však určitou iróniou, že Čína, ktorá dôrazne tvrdí, že Taiwan je súčasťou Číny, podporuje nezávislosť Palestíny.

Existuje možnosť, že svet v budúcnosti využije tento príklad na kritiku dvojitých štandardov Číny.

Autor Tisako Masuo je profesorom politológie na univerzite Kjúšu.