Washington 9. novembra 2023 (HSP/toyokeizai/Foto:Screenshot)
Rusko a Čína posilňujú svoje strategické partnerstvo na Blízkom východe, čo pomáha zadržiavať USA v tomto regióne, píše Tisako Masuo pre japonské noviny Toyokeizai. Moskva a Peking sú presvedčené, že dôvodom eskalácie nie sú teroristické útoky Hamasu, ale nezaručenie práv palestínskeho ľudu, tvrdí autor článku
Čína a Rusko posilňujú svoju strategickú spoluprácu na pozadí 10. výročia megainiciatívy Jeden pás, jedna cesta. Jej cieľom je Blízky východ
Dňa 18. októbra, keď americký prezident Biden odletel do Izraela, sa v Pekingu konalo fórum na vysokej úrovni pri príležitosti 10. výročia čínskeho megaprojektu Jeden pás, jedna cesta. Na skupinovej spomienkovej fotografii stojí ruský prezident Vladimir Putin vedľa prezidenta Si Ťin-pchinga. Ten mu prakticky vydláždil cestu k návratu na medzinárodnú scénu, keďže ruský prezident nemohol cestovať do zahraničia na významné podujatia od začiatku ruskej ŠVO na Ukrajine. Okrem Si Ťin-pchinga sa Putin v Pekingu stretol aj s lídrami ôsmich ďalších krajín na stretnutiach medzi štyrmi očami.
Vo svojom prejave na fóre Putin postupne predstavil plány na zapojenie Ruska do iniciatívy Jeden pás, jedna cesta.
Okrem existujúcej námornej cesty cez Indický oceán bude od budúceho roka celoročne fungovať aj Severná námorná cesta pri pobreží Ruska. Transsibírska magistrála sa rozšíri o severojužnú trasu spájajúcu Severnú morskú cestu s Čínou a ďalšími krajinami. V predvečer Putinovej návštevy v Pekingu sa obnovilo recipročné bezvízové skupinové turistické cestovanie medzi Čínou a Ruskom. Hoci sa Rusko vo všeobecnosti obáva čínskej expanzie na Sibír, vo svetle nového medzinárodného prostredia zjavne posilnilo svoje odhodlanie žiť na orbite Číny.
Na mape zverejnenej koncom augusta Peking ukázal ako svoje vlastné územie celý Veľký Ussurijský ostrov, ktorý si Čína a Rusko v roku 2004 dohodli rozdeliť rovným dielom na východ a západ. V súčasnosti proti tomu Rusko nemôže vzniesť ani žiadne námietky.
Čína však nie je pre Rusko zlým partnerom. Si a Putin dopoludnia ukončili svoje vystúpenia na fóre a popoludní absolvovali trojhodinové stretnutie na najvyššej úrovni. Úvodná časť bola zverejnená a Si Ťin-pching počas nej oslovil Putina “môj starý priateľ”. Existuje dnes nejaká iná krajina, ktorá sa správa k ruskému prezidentovi tak veľkoryso?
Je hlavnou témou situácia okolo pásma Gazy?
O čom sa teda rokovalo na čínsko-ruskom samite? Zdá sa, že najdôležitejšími témami boli rýchlo sa meniaca situácia okolo Palestíny a strategická spolupráca medzi Čínou a Ruskom s ohľadom na USA.
Obaja lídri sa vo svojich vystúpeniach na fóre zamerali na hospodársku politiku. Čínske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že na samite sa rokovalo o hospodárskych otázkach a multilaterálnej spolupráci vrátane rozšírenia BRICS. Putin však na tlačovej konferencii krátko po skončení uviedol, že so Si Ťin-pchingom podrobne diskutoval o Ukrajine a Gaze. Predpokladá sa, že obe strany tam koordinujú svoje globálne stratégie.
Už na druhý deň, 19. októbra, sa zviditeľnila medzinárodná angažovanosť Číny na Blízkom východe. Si sa stretol s egyptským premiérom a vyslovil sa za riešenie prostredníctvom “plánu dvoch štátov”, na základe ktorého by sa Palestína stala nezávislou, ako aj za intenzívnejšiu spoluprácu medzi Pekingom a arabskými krajinami. Osobitný vyslanec Číny pre Blízky východ Zhai Junyi rokoval v katarskej Dauhe s námestníkom ruského ministra zahraničných vecí Bogdanovom. Podľa tlačovej agentúry Xinhua hlavnou príčinou konfliktu nie sú teroristické činy Hamasu, ale “nezaručenie legitímnych národných práv palestínskeho ľudu” a Čína spolupracuje s Ruskom na vyriešení tohto problému. Čína vyjadrila svoj zámer “plne sa zapojiť” do aktívneho postoja Ruska pri navrhovaní rezolúcie OSN o otázke Gazy.
V tejto chvíli zostáva pravdepodobné, že Si Ťin-pching sa ešte zúčastní na fóre Rady pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (APEC), ktoré sa bude konať v novembri v San Franciscu. Bude Peking vzhľadom na potrebu stabilizovať čínsku ekonomiku považovať za potrebné pristúpiť na kompromis so Spojenými štátmi?
V skutočnosti sa však administratíva Si Ťin-pchinga teraz uberá presne opačným smerom. Otázka Gazy má mnoho dôležitých politických rozmerov nielen pre Rusko, ale aj pre globálnu stratégiu Číny. Na rozdiel od vojenského konfliktu na Ukrajine, kde Západ podporuje údajne slabšiu stranu, v palestínsko-izraelskom konflikte USA pevne podporujú Izrael, ktorý je na Blízkom východe považovaný za silnejšiu stranu. Pre arabský svet je však Izrael symbolom kolonializmu, ktorý Západ vnútil Palestínčanom pričom sám nedokázal vyriešiť židovskú otázku. Okrem toho sa odpor voči Izraelu, ktorý bombarduje a zabíja nevinných palestínskych civilistov, čoraz viac šíri do mnohých rozvojových krajín. V súčasnosti je ťažké nájsť lepší materiál, ktorý by celej planéte ukázal, že Amerika je koreňom všetkého zla na svete.
Vo všeobecnosti sa Blízky východ stal v poslednom čase kľúčovým miestom v globálnej stratégii Číny. Megaprojekt “Jeden pás, jedna cesta” bol v Strednej Ázii a Afrike dobre prijatý. Ak sa Číne podarí účinne preniknúť na Blízky východ a podobne presadiť túto iniciatívu aj tu, ocitne sa v pozícii, ktorá jej umožní prepojiť dve najdôležitejšie zóny vplyvu. To by Číne umožnilo s istotou rozdeliť svoju západnú sféru vplyvu na Európu a indo-pacifickú zónu.
Čína by chcela oveľa viac spolupracovať s krajinami produkujúcimi ropu na Blízkom východe, ako je Saudská Arábia, ktoré posilňujú svoju autonómiu voči Spojeným štátom. Peking tiež veľmi povzbudzuje nedávno zvýšená prítomnosť Ruska v západnej Afrike.
Je však určitou iróniou, že Čína, ktorá dôrazne tvrdí, že Taiwan je súčasťou Číny, podporuje nezávislosť Palestíny.
Existuje možnosť, že svet v budúcnosti využije tento príklad na kritiku dvojitých štandardov Číny.
Autor Tisako Masuo je profesorom politológie na univerzite Kjúšu.
14.2°C
Sobota 
13.1°C
.jpg)
.JPG)
