Moskva/Peking 16. mája 2023 (HSP/Indianpunchline/Foto:TASR/AP-Vatican News via AP, Pascal Rossignol/Pool Photo via AP)
Cesta prezidenta Vladimíra Zelenského do Ríma, Berlína a Paríža bola úspešná, pretože zabezpečila Ukrajine ďalšie významné množstvo zbraní pre nadchádzajúcu ofenzívu proti ruským silám. Vrcholom bolo oznámenie Nemecka o novom balíku vojenskej pomoci v odhadovanej hodnote 2,7 miliardy eur, čo bude najväčšia dodávka zbraní pre Ukrajinu z tejto krajiny, píše významný indický medzinárodný pozorovateľ, bývalý veľvyslanec M. K. Bhadrakumar vo svojom poslednom príspevku
Nemecký balík zahŕňa 30 hlavných bojových tankov Leopard-1 A5, štyri nové protilietadlové raketomety IRIS-T SLM, desiatky obrnených transportérov a ďalších bojových vozidiel, 18 samohybných húfnic a stovky neozbrojených prieskumných dronov.
Zelenskyj uviedol, že počas sobotňajších rokovaní v Taliansku sa dosiahli dôležité rozhodnutia o “obrane ukrajinského neba”. Stará Európa v súhrne vyjadrila solidaritu so Zelenským v rozhodujúcom okamihu, keď sa všetky oči upierajú na tzv. ukrajinskú ofenzívu, ktorá je posledným hodom kockami.
Minulý týždeň Newsweek citoval Henryho Kissingera, ktorý predpovedal, že podľa jeho názoru sa vojna na Ukrajine blíži k bodu obratu a očakáva rokovania do konca roka vďaka nedávnemu úsiliu Číny. Kissinger povedal: “Teraz, keď Čína vstúpila do rokovaní, to podľa mňa do konca roka dospeje k obratu. Budeme hovoriť o procesoch vyjednávania a dokonca o skutočných rokovaniach.”
Podľa všetkého Čína skutočne komplexne prevalcovala USA v súvislosti s ukrajinskou krízou. Minulý piatok hovorca ministerstva zahraničných vecí v Pekingu oznámil, že osobitný zástupca Číny pre euroázijské záležitosti Li Hui navštívi od 15. mája Ukrajinu, Rusko, Poľsko, Francúzsko a Nemecko s cieľom rokovať o “politickom riešení” ukrajinskej krízy. V Liovom itinerári sa nespomína Washington, ale Peking namiesto toho uprednostnil európske hlavné mestá, ktoré naliehali na Čínu, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu v situácii na Ukrajine.
Rím, Berlín a Paríž medzitým privítaním Zelenského úplne ignorovali nedávno uniknuté prísne tajné dokumenty amerických tajných služieb, ktoré ukrajinského prezidenta označili za bludára, ktorý verejne hovorí jedno a v súkromí úplne iné, ktorý sa tvári ako umiernený, ale v skutočnosti je zarytým jastrabom, ktorý eskaluje vojnu až na ruské územie, a tak ďalej. Zdá sa, že európske krajiny zrejme nesúhlasia s nátlakovou taktikou Washingtonu na Zelenského, aby vojnu eskaloval napriek jeho vážnym výhradám voči vojenskej pripravenosti Ukrajiny.
Paralelne sa však objavujú aj náznaky, že Washington prehodnocuje aj svoje predchádzajúce odmietnutie čínskeho sprostredkovania. David Ignatius z Washington Post, ktorý túto zmenu fabuluje, vo svojom najnovšom stĺpčeku srší optimizmom, že 10-hodinové “intenzívne stretnutia” rozložené na 10. – 11. mája vo Viedni medzi americkým poradcom pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom a členom čínskeho politbyra Wang Yi “sa skutočne zdali vytvárať rámec pre konštruktívnu angažovanosť”.
Ignatius odhaduje, že “sa zdá, že počas dlhých, podrobných diskusií medzi Sullivanom a Wangom vznikol určitý spoločný priestor… Zdá sa, že našli jazyk pre veľmocenskú diskusiu, podobný tomu, ktorý kedysi existoval medzi Spojenými štátmi a Ruskom i Čínou, ale stratil sa”.
Na druhej strane Peking vsadil na to, že Nemecko, Francúzsko a Taliansko, ktoré uprednostňujú oživenie a perspektívu rastu svojich ekonomík, dúfajú v posilnenie hospodárskych vzťahov s Čínou, aby posilnili svoje ekonomiky – a preto sú naklonené zahraničnej politike, ktorá je odlišná od pomerne extrémnej politiky USA.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v piatok oznámil, že čínska skupina XTC New Energy Materials založí spoločný podnik s francúzskou spoločnosťou Orano v odvetví výroby batérií v severofrancúzskom prístavnom meste Dunkerque, pričom sa očakáva investícia vo výške 1,63 miliardy USD. Očakáva sa, že podnik vytvorí približne 1 700 pracovných miest.
Ignatius je však vplyvný publicista s dlhoročnou skúsenosťou s vysielaním diplomatických signálov amerického establišmentu. Jeho dnešný stĺpček na najzreteľnejšej úrovni poukazuje na veľkú snahu Bidenovej administratívy nadviazať kontakty s Čínou v súvislosti s Ukrajinou, čo by mohlo mať následky pre vzťahy medzi USA a Čínou.
Zdá sa tiež, že Bidenova administratíva dúfa, že angažovaním sa v Číne môže vytvoriť rozdiely medzi Pekingom a Moskvou a vraziť klin do čínsko-ruského spojenectva. Ignatius tvrdí, že Moskva sa na rokovania Sullivana a Wanga vo Viedni pozerala s “hrôzou”.
Revidovaná hypotéza Bidenovej administratívy znie, že ciele a priority Číny v situácii na Ukrajine sú v zásade v rozpore s cieľmi a prioritami Kremľa, a preto je rozumné upustiť od priameho odmietania mierovej iniciatívy Si Ťin-pchinga na Ukrajine zo strany Washingtonu alebo nadávať Číne za podporu Ruska, ale namiesto toho postaviť USA do pozície kooperatívneho partnera pri vytváraní mieru a postrčiť Peking, aby vyvinul tlak na Moskvu a prinútil ju ku kompromisu.
V zásade sa tu vychádza z predpokladu, že Rusko môže byť na geopolitickej šachovnici stále izolované.
Veľkou otázkou však zostáva: Je Bidenova administratíva schopná prekonať vplyvné názorové skupiny v USA, ktoré sú zhodou okolností v spojenectve aj s najvyššími predstaviteľmi ukrajinských mocenských koridorov?
Ivo Daalder, bývalý veľvyslanec USA pri NATO (v Obamovej administratíve) a v súčasnosti predseda vplyvnej Chicagskej rady pre globálne záležitosti, dnes po návšteve Kyjeva napísal v Politico tvrdý názorový článok, že “Putinovo strategické zlyhanie bude úplné len vtedy, ak Moskva pochopí, že Ukrajina je trvalo stratená – stratená fyzicky, ekonomicky, politicky a strategicky. A zabezpečenie tohto neúspechu by malo byť najvyšším cieľom – nielen pre Ukrajinu, ale aj pre Západ.”
Jeho téza je, že strategický dôvod pre začlenenie Ukrajiny do Západu sa týka jadra súčasného konfliktu a akákoľvek alternatíva by konflikt len predĺžila a pre západný aliančný systém by predstavovala nové bezpečnostné výzvy. Ako sa má teraz takáto integrácia dosiahnuť?
Daalder navrhuje: “Aj bez formálneho ukončenia vojny, nehovoriac už o skutočnom mieri, musia USA a ostatné krajiny NATO dať jasne najavo, že sa zaviazali k bezpečnosti Ukrajiny a že preskúmajú dočasné opatrenia – podobne ako to urobili v prípade Fínska a Švédska -, kým sa nestane plnoprávnym členom.”
Zatiaľ čo pozornosť médií sa sústreďuje na začiatok tzv. protiofenzívy Kyjeva, miesto ukrajinského konfliktu sa presúva na samit NATO, ktorý sa uskutoční 11. – 12. júla v litovskom Vilniuse za necelé dva mesiace a na ktorý bol Zelenskyj pozvaný.
Zelenského súčasné európske turné – v posledných týždňoch navštívil aj Fínsko a Holandsko – možno považovať za prípravu na samit vo Vilniuse. Jednoducho povedané, začala sa predohra. Nie je to ukrajinská protiofenzíva, hlúposť! Rusko – a Čína – by mali očakávať nepríjemné prekvapenia.