Môj profil 
Predplatné
Júlová a augustová situácia v Rumunsku pripomína udalosti na Slovensku v marci a apríli tohto roka.
Na piatkovom zhromaždení bolo podľa mediálnych informácií približne 60 000 ľudí, informovala rumunská národná tlačová agentúra Agerpres.
Účastníci protestu si rovnako ako v minulých dňoch pred sídlo vlády priniesli okrem rumunských vlajok tiež zástavy Európskej únii a NATO. Pokrikom “Odstúpte!” vyzývali na rezignáciu vlády Sociálnodemokratickej strany, ktorú označovali ako “červený mor”.
Portál Euronews uviedol, že väčšina demonštrantov boli pokojní, ale niektorí sa pokúšali prelomiť bezpečnostné bariéry a polícia niekoľkokrát použila aj slzný plyn. Nedošlo však k výrazným stretom s políciou, ako tomu bolo v piatok, kedy podľa správ medií skončili v nemocnici stovky ľudí.
Išlo o najnovší protest v sérii protivládnych demonštrácií, proti vládnemu kabinetu, ktorý sa ujal moci po demokratických voľbách pred dva a pol rokom.
Zámienkou na túto protivládnu činnosť však nie je vražda či únos ako je tomu u nás, ale demonštranti v Rumunsku vyčítajú vláde dlhodobú snahu oslabiť súdnictvo a dekriminalizovať niektoré korupčné trestné činy.
Medzi požiadavkami protestujúcich nebola iba neodkladná demisia vlády a jej šéfky, ale aj odstúpenie trestaného lídra rumunských sociálnych demokratov Livia Dragneu z čela dolnej komory parlamentu, či napríklad zrušenie kontroverzne vnímanej reformy justície a vypísanie predčasných volieb.
Protivládne demonštrácie za účasti desaťtisícov ľudí hlásili aj z ďalších rumunských miest – Brašova, Craiovy, Galati, Jasy, Konstance, Klužu, Oradey, Sibiu či Temešváru.
Na najnovšom proteste v Bukurešti sa zúčastnili aj mnohí Rumuni žijúci v zahraničí. Napríklad Daniel Ostafi, ktorý sa presťahoval do Talianska na začiatku roka 2000, bol medzi tými, ktorí precestovali stovky kilometrov, aby sa zúčastnili piatkovej demonštrácie.
“Odišiel som, aby som svojim deťom zabezpečil lepší život, čo v Rumunsku nebolo možné,” povedal Ostafi. “Bohužiaľ, stále to nie je možné. Ľudia, ktorí nám vládnu, nie sú kvalifikovaní a sú poškvrnení.”
Zdá sa však, že pravidelné protesty nemajú veľký vplyv na politiku a najmä na popularitu vládnucej strany PSD, ktorá bola zvolená s vysokou podporou 45% na konci roka 2016.
Rumunska vládnúca strana v súvislosti s protestami uvádza, že v krajine sú jedni z najprísnejších protikorupčných zákonov a že mnohé obvinenia voči vládnym politikom sú postavené na neoverených a nedokázaných skutkoch. Viacerí vládni politici vyhlásili, že demonštrácie sú organizované akousi tieňovou vládou zo zahraničia.
.JPG)
.jpg)
