Vyhráva ten, kto je cieľavedomý, vie, čo chce a má tiež peniaze. Politickému ultraliberalizmu sa už podarilo nainfikovať falošný humanizmus a svetoobčianstvo, ktoré podmývajú slovenskú identitu, historickú pamäť, tradičné hodnoty a zdravý sedliacky rozum, vďaka ktorým slovenský národ prežil v ťažkých podmienkach stáročia. Paradoxne sa to deje v čase, keď Slovensko získalo nezávislosť.

Útok na tradičné Slovensko, ktorý naberá nebezpečné obrátky, môže vyústiť do zmeny identity a postupného rozkladu štátu.

Súčasne Slovensko podlieha rozvratu pomocou priamych aj nepriamych útokov na slovenský jazyk a jeho postavenie, ako stmeľovacieho spojiva slovenského štátu. Výsledkom sa môže stať, že takto oslabený a vnútorne rozvrátený štát sa zosype, ako domček z karát pri prvej väčšej medzinárodnej kríze a historickom zlome.

Nikde nie je napísané, že ťažko vybojovaná samostatnosť Slovenska je večná. Vo víre dejín zmizli bez stopy slávni Sumeri, jeden z najstarších kultúrnych národov na Blízkom východe, ako aj Babylončania kráľa Chammurapiho s jeho najstarším zákonníkom na svete. Asýrčania po rozvrátení svojho štátu síce prežili dodnes, ale sú neustále masakrovaní v dnešnom Iraku.

Tohtoročné voľby, ale znovu ukázali, že voľby na Slovensku vyhrávajú peniaze, profesionálne urobené marketingové kampane a mainstreamové médiá.

Nie je podstatné, čo si v skutočnosti myslí mlčanlivá väčšina, pokiaľ časť z nej znova a znova podľahne mediálnej marketingovej kampani a volí atraktívne zabalený marketingový produkt a až neskôr si všimne, že konkrétne povolebné činy sa „trochu“ rozchádzajú s predvolebným marketingovým pozlátkom, ale to už je neskoro. Prestavba spoločnosti a jej falošná „modernizácia“ pokračuje.

Moderne zvučiace európske riešenia postupne nadobúdajú charakter stále väčšieho odovzdávania kompetencií bruselskej byrokracii a okliešťovania zvyškov suverenity Slovenska. Médiá hlavného prúdu, väčšinou kontrolované zo zahraničia, nás ohlupujú a inteligentne podsúvajú, že proces globalizácie je nezvratný, moderný a vedie ku kultúrnemu obohacovaniu, tolerancii a blahobytu. Len v to treba slepo uveriť a všetko bude krásne. Nastane láska a všeobecný blahobyt. Len treba odstrániť slovenskú zadubenosť, tradície a stať sa skutočným Európanom a svetoobčanom.

Veľa ľudí podľahne krásnej vidine lepšieho života, začne veriť a s presvedčením bojovať za svetlý zajtrajšok a nepriateľom sa stane ten, kto má pochybnosti, kritické myslenie, je ukotvený v slovenskej realite a má ešte zdravý sedliacky rozum.

Táto menšina slobodných ľudí s nezávislým myslením je nebezpečná pre novodobých normalizátorov a inkvizítorov. Preto pomocou médií vyvolávajú vášne a nenávisť voči nim, lebo oni bránia uskutočneniu novodobého sna o tolerancii, blahobyte a láske, ktorá nastane, ak nás hlupákov budú riadiť múdri, vzdelaní a tolerantní bruselskí úradníci. Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú.

Fanatickí a ideovo presvedčení komunisti chceli vytvoriť nového človeka, fanaticky oddaného „krásnym“ ideálom komunizmu. Preto ho potrebovali zbaviť koreňov, tradícii, náboženskej viery a „tmárstva“. Išli na to násilím, a preto hlúpo. Chceli zmeniť všetkých a hneď. Mysleli si, že tak budú kontrolovať ich nový vybájnený svet. Tí dnešní fanatici sa poučili.

Nový globálny ideálny človek má byť tiež zbavený koreňov, tradícii, viery a „tmárstva“. Najlepšie je ho, ale pomiešať a tým zbaviť koreňov a tradícii. Zbavený koreňov je ľahšie ovládateľný, a o to v konečnom dôsledku ide. Netreba hneď kontrolovať všetkých alebo už mať vytvoreného nového globálneho človeka. Na vyhratie volieb netreba dostať 99,99 percent odovzdaných hlasov (tí, čo neprišli voliť z rôznych ušľachtilých dôvodov majú smolu), stačí aj 60 percent.

V mainstreamových médiách pracujú rôzni ľudia. Niektorí majú hmotný prospech z toho, ako píšu. Iní sú aj ideovo presvedčení a každý potrebuje živiť rodinu. Podstata človeka je, prispôsobiť sa a prežiť. To nie je zbabelosť. To je ľudské. Takisto je bohužiaľ ľudské, že pre niektorých je cesta do pekla vystlaná dobrými predsavzatiami. Tiež je pravda, že naše myšlienky sú vo veľkej miere ovplyvnené zvonku, tým čo počujeme a vidíme v médiach.

Množstvo informácii a správ je prebratých „našimi“ médiami priamo zo „sesterskej“ televízie CNN, New York Times, Economist alebo Spiegel, či Le Monde. Dnes sú to, ale hlavne veľké americké médiá, ktoré do značnej miery kontrolujú, aký obraz nám bude prezentovaný a s akým komentárom. Napríklad, fingovaný chemický útok môže byť prezentovaný, ako skutočný a o krvavom vinníkovi rozhodnú médiá. Množstvo ľudí tomu úprimne verí, lebo to ukázali veľakrát v televízii.

Inteligentným manipulovaním médiami sa Slovensko a rodiny rozčesli. Vášne a nenávisť lomcujú Slovenskom, mestami, dedinami, rodinami a politickou scénou. Staré osvedčené heslo hlása: Divide et impera, rozdeľ a panuj. Médiami rozoštvaní ľudia sa totiž ľahšie manipulujú a ovládajú.

Nič nie je zlé na tom budovať slušné, spravodlivé (po anglicky fair) a moderné Slovensko v rodine európskych národov. Je to nepochybne veľmi správne. Len to musí byť naše, slovenské, slušné, spravodlivé a moderné Slovensko, ktoré nezavrhuje slovenské tradície, kultúru a jazyk, ale si ich ctí a zachováva.

Mnohokrát sa hovorí, že dnes byť vlastencom, je nemoderné (ževraj aj trápne) a registrované partnerstvá homosexuálov sú naopak moderné. Lebo taký je trend, taká je móda. Naozaj?

História nás učí, že to, čo je zdanlivo momentálne a pod vplyvom médií moderné, zajtra už moderné nie je. Móda prichádza, a potom zákonite odchádza. Taký je skutočný kolobeh života. Sme to v konečnom dôsledku my, kto vytvára realitu okolo nás. V rámci alternatívneho kultúrneho obohacovania, je možné citovať zakladateľa budhizmu Gautama Budhu: With our thoughts we make the world  – svet vytvárame svojimi (našimi) myšlienkami.

Je zdravé vlastenectvo a priori zlé? A čo tak Švajčiarsko, kde švajčiarske zástavy vejú skoro všade a ľudia si často obliekajú národné kroje a je populárne hrať na alpských rohoch? Pritom Švajčiarsko je jednoznačne veľmi rozvinutou krajinou s vysokou životnou úrovňou a nie je ani v EÚ, ani v NATO, je neutrálne.

Z tohto, ale nevyplýva, že švajčiarska priama demokracia sa dá automaticky preniesť na Slovensko a všetko bude krásne. Zázraky sa nedejú a z neba pečené holuby nepadajú. Treba začať od švajčiarskej mentality. Vysoká miera zodpovednosti, nečakanie na mesiáša, kritické myslenie, vecnosť, tvrdá práca, organizovanosť, disciplína, zmysel pre realitu, a tiež schopnosť, vypočuť si pokojne iný názor a dohodnúť sa. Máme toto na Slovensku? Všetko sa dá postupne zmeniť. Nie však slepým preberaním, ako sa to často na Slovensku robí. Zobrať treba len všetko dobré a prispôsobiť si to. Nikde nie je napísane, že čo funguje dobre v jednej krajine, bude automaticky úplne fungovať v druhej krajine. To čo funguje dnes v nejakej krajine, nikde nie je napísane, že to isté bude fungovať aj zajtra. Lebo všetko je to o ľuďoch, ich mentalite, tradíciách, zvykoch a obyčajoch. Zázraky sa nedejú.

A samozrejme, nestačí povedať, že niekto je tu ževraj nový, slušný, nehašterivý, chce spájať a znova budovať svetlé zajtrajšky. Pritom si chce privlastniť monopol na pravdu a vylučuje z diskusie druhých, ale chce súčasne zbaviť Slovensko identity, poslušne odovzdať slovenské kompetencie mocným a „múdrym“ tohto sveta.

Iným pekným príkladom, ako sa dá modernizovať, je príklad Japonska. V šintoistickom chráme Jasukuni som našiel anglický nadpis, ktorý podľa mňa pekne vystihol japonskú revolúciu Mejdži a následnú úspešnú modernizáciu Japonska. Nadpis bol nasledovný: Revolution Meiji equals western technology plus Japanese spirit, Revolúcia Mejdži sa rovná západným technológiam, plus japonskému duchu, a to je presne to, čo Japonci urobili a dodnes robia.

Prevzali (často okopírovali) to, čo bolo lepšie na západe, t.j. moderné technológie, ale zostali Japoncami s ich hrdosťou, tradíciami, duchom a identitou. Každý, kto bol v Japonsku si všimol, že v Japonsku nie je žiadna masová migrácia. Japonci zostali Japoncami. Len sa rýchlo a úspešne modernizovali a dnes sú vysoko rozvinutou krajinou. Zaujímavé je, že so zrušením samurajov, samurajský kódex Bušido (spôsob správania sa v živote) nezanikol, ale sa aplikoval na celú japonskú spoločnosť.

Postupujúcemu vnútornému rozkladu Slovenska, pod vplyvom zahraničného faktora sa ešte dá zabrániť.

Mlčanlivá väčšina sa musí zobudiť. Novodobí demagogóvia, a mnohokrát aj nedoukovia sa nám snažia nahovoriť, že niet alternatívy, bezbrehej globalizácie a „historickej“ nevyhnutnosti odovzdávania kompetencií bruselským byrokratom, nekontrovateľnej migrácii, z nám kultúrne cudzích krajín a zavrhnutia „trápnej“ slovenskej, (a tiež slovanskej) identity a koreňov. Nie je to pravda. Alternatíva vždy je. Viď Japonsko, Švajčiarsko alebo Singapúr. Voľný pohyb ľudí, ale tiež aj tovarov a služieb v Európskej únii je v zásade vítaný. Za podmienok, že si zachováme našu, už aj tak nahlodanú suverenitu.

Spolupráca všetkých troch hlavných zložiek Európanov, t. j. Slovanov, Germánov, Románov, a tiež Európanov neindoeurópskeho pôvodu (Fíni, Maďari, Estónci, Lotyši , Litovci atď) je prospešná pre všetkých, hlavne v oblasti ekonomiky, ale aj politiky. Je predsa možné uzatvoriť dohody medzi suverénnymi európskymi štátmi bez odovzdania kompetencii nadnárodným byrokratom. Predsa medzinárodne dohody je možné obsluhovať aj vytvoreným na to, ad hoc sekretariátom, ako je to v OSN. Sekretáriát OSN nemá rozhodovacie právomoci. Tie majú iba členské štáty. Nikde nie je napísané, že nevolení byrokrati musia mať rozhodovacie právomoci, ako je to dnes v EÚ.

Iným nebezpečenstvom, ktorý začína prerastať únosné hranice, je narastanie priamych aj nepriamych útokov na postavenie slovenského jazyka, ako stmeľovacieho spojiva slovenského štátu. Nedávny návrh novely zákona o štátnom jazyku, z dielne niektorých poslancov SAS sa nedá nazvať ináč, ako nehorázna bezočivosť.

Ale už aj dnešné postavenie slovenčiny, ako štátneho jazyka je viac menej formálne. V skutočnosti, v mnohých oblastiach, slovenčina úlohu štátneho jazyka, plní iba čiastočne. Masovo sa vymieňajú tabule s označením obcí na väčšie. Mnohokrát, tabule s označením obce, v jazyku menšiny pôsobia o niečo väčšie, ako tabule v štátnom jazyku. V noci vidíte ďaleko lepšie názov v menšinovom  jazyku, lebo táto tabuľa je reflektívna. Čo bolo zlé na zákone, kde nadpis v menšinovom jazyku bol menší, ako slovenský? Veď tak to je, napríklad v Maďarsku! Pritom sa množia tlaky, aby sa takéto tabule, a tiež tabule s názvami ulíc v menšinovom jazyku osadzovali aj v obciach, kde počet príslušníkov menšiny je aj pod 15 percent. Na južnom Slovensku obce mnohokrát odmietajú otvárať školy so slovenským vyučovacím jazykom. Výsledkom je faktická diskriminácia na južnom Slovensku, kde veľa slovenských detí chodí do škôl s vyučovacím jazykom maďarským alebo sa tlačia v preplnených triedach pre absolútny nedostatok škôl s vyučovacím jazykom slovenským.

Realita je taká, že všetky slovenské vlády ustupovali v otázke menšinových práv. Aby si uchovali moc, boli ochotní nechať sa vydierať. Boli aj takí, ktorí to robia v mene vysokých ideálov tolerancie. Len ich akosi neaplikujú na decimované slovenské menšiny v zahraničí. Slovensko poskytuje menšinám veľmi vysoký štandard. Rozhodne ďaleko väčší, ako v susednom Maďarsku alebo v Poľsku, nehovoriac už o Ukrajine, Estónsku a Lotyšsku, kde pre 25 – 40 percentné ruské menšiny  jednoducho zakázali ruské školy a žiadne ruské tabule nie sú povolené.

Slovensko sa takto barbarsky nikdy nebude správať k menšinám. Sú to naši spoluobčania, ale zobrať na druhej strane slovenčine, ako štátnemu jazyku aj tie posledné zvyšky prednosti v používaní pred ostatnými jazykmi, a dokonca aj atribúty štátneho jazyka, by priviedlo k jazykovému Babylonu a vytváraniu oblastí na Slovensku, kde sa nebude dať dohovoriť po slovensky. Toto sa mnohokrát deje už dnes na južnom Slovensku.

Vnútorne slabé a rozvrátené Slovensko pri prvej väčšej medzinárodnej kríze alebo historickom zlome by nemalo šancu prežiť a môže sa zosypať, ako domček z karát. Je lepšie byť pripravený na všetko, ako sa učičíkať, že nič sa predsa nemôže stať. Kto si myslel ešte rok pred Mníchovským diktátom a Viedenskou arbitrážou (september – november 1939), že Slovensko stratí v prospech Maďarska Senec, Galantu, Šaľu, Nové Zámky, Vráble, Levice, Lučenec, Rimavskú Sobotu, Jelšavu, Rožňavu, Košice, Michaľany, Kraľovský  Chlmec a Veľké Kapušany? Že stratíme v prospech Nemecka Petržalku a Devín? A v prospech Poľska, napríklad dediny Tatranská Javorina a Lesnica?  Múdry človek sa učí na chybách druhých a hlupák na svojich vlastných, ale sú aj takí, ktorí sa nikdy nepoučia.

Dezider Štefunko