Môj profil 
Predplatné
No Grécko má zo staroveku ešte jeden termín – seisachtea. Z neho vieme, že schopnosť či priam afinitu k zadlžovaniu sa mali Gréci už v staroveku. Vtedy sa dlžníci označovali kameňmi na poliach. Raz za čas však prišla seisachtea, keď sa kamene odpratali a začalo sa odznovu s čistým štítom. Zdá sa teda, že Gréci majú zadlžovanie takpovediac v dejinnej (rodovej) pamäti. Nakoniec aj za posledných dvesto rokov Grécko zbankrotovalo minimálne štyrikrát. A v tejto súvislosti si treba uvedomiť, že čím skôr si to uvedomia veritelia, tým menej ich to bude bolieť, rovnako ako dlžníkov.
Riešenie gréckej krízy sa už začína podobať na venezuelskú telenovelu. Všetci vedia, že vedia, že Grécko dlh vo výške 330 miliárd eur nemôže splatiť, napriek tomu sa všetci hrajú, že sa akože niečo rieši tým, že im Európska únia požičiava pôžičky na splatenie dlhu, ktorý tým však len ďalej narastá a celý narastajúci dlh sa len tlačí pred sebou. V tejto súvislosti je namieste otázka, prečo to európski lídri robia. A odpoveď je pritom celkom ľahká. V roku 2008 – 2009 ich grécka, ale vo všeobecnosti globálna ekonomická kríza zaskočila nepripravených. Problém bol v tom, že gro gréckeho dlhu bolo v rukách súkromných nemeckých a francúzskych bankárov. Podľa už otrepaného scenáru, že dovolená je len privatizácia ziskov a, naopak, socializácia strát, najprv bolo potrebné zachrániť ich pred bankrotom. Stalo sa to tak, že vlády Európskej únie odkúpili grécke dlhy z bánk, čím zaťažili verejné rozpočty. A potom sa hľadal spôsob, ako to predať voličom. Preto najprv vznikol prvý dočasný a neskôr aj druhý takzvaný trvalý euroval. No a naivným občanom Európskej únie sa stále tvrdilo, že Grécko nakoniec svoje dlhy splatí a oni (európski občania) na tom dokonca ešte zarobia. Dnes je jasné, že to tak nebude. Prečo to teda nepriznať európskym občanom? Lebo nemecké voľby 2017. Merkelová toho má u nemeckých voličov poriadne veľa na rováši, a priznanie, že minimálne dvadsať percent z dlhu Grécku, ktoré vyfabrikovali chamtiví a nezodpovední predovšetkým nemeckí bankári, zatiahnu nemeckí daňoví poplatníci, je príliš silná káva.
Poďme si na faktoch ilustrovať, ako na tom Grécko je. V čase, keď sa dostalo do problémov so splácaním dlhu, bol jeho verený dlh na úrovni 150 % HDP. Dnes po šiestich až siedmych rokoch reforiem to je 180 % HDP. Grécka ekonomika (HDP) padla o viac než 25 % percent. Napriek tomu vďaka drakonickým (pozri hore) “reformám“ sa Grécko dostalo už v roku 2014 do primárneho prebytku. To znamená, že ak by nemalo dlhy, mohlo by v pohode fungovať bez požičiavania. Ukazuje sa však, že ani dlhodobo prebytkový rozpočet pri výške gréckeho dlhu na vymanenie sa z dlhovej pasce stačiť nebude. MMF, ktorý v poslednom čase dáva ruky preč od súčasného európskeho riešenia gréckej krízy, urobil veľmi dôslednú extrapoláciu (kvalifikovaný odhad), ako by sa vyvíjal grécky dlh pri súčasnej výške, ak by sa splácal podľa nastavených pravidiel. Podľa nich má mať Grécko už v roku 2018 3,5 % primárny prebytok, čo je absolútne nerealistická výška. Tým to však nekončí. Ak by malo splácať podľa súčasnej schémy, v roku 2024 by dlhová služba Grécka predstavovala 15 % HDP, v roku 2029 20 % HDP, v roku 2040 30 % HDP a nakoniec v roku 2060 astronomických 60 % HDP. Zároveň by sa zadlženie Grécka dostalo v roku 2060 na úroveň 260 % HDP.
Každému, kto disponuje elementárnou mierou súdnosti, je jasné, že takýto grécky dlh je nesplatiteľný. Preto v roku 2017 – 2018, teda po voľbách v Nemecku, bude musieť Merkelová spolu s ministrom financií Schäublom (alebo ich nástupcovia) povedať nemeckým občanom nepríjemnú pravdu o tom, že grécky dlh sa musí znížiť minimálne o 20 % (cca 70 miliárd eur), jeho úročenie sa zníži na sumu blízku nule a splatnosť dlhu sa predĺži za horizont roku 2080, keď veľká väčšina z nich už nebude medzi živými. Čo už asi nedodajú, je, že to všetko len preto, aby nezodpovední a chamtiví nemeckí bankári neboli ochudobnení o svoje tučné bonusy. Bohužiaľ, tak sú dnes nastavené ekonomicko-politické pravidlá. Je asi najvyšší čas niečo na tom zmeniť.
Politológ Roman Michelko
Komentár vyšiel aj v SNN
