referendum 2021

NAŽIVO

Polícia začala trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia v súvislosti s tragickou dopravnou nehodou, ku ktorej došlo v sobotu popoludní v Spišských Vlachoch. Zrážka osobného auta s dvoma chodcami si vyžiadala životy 24-ročnej ženy a jej štvorročnej dcéry. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Lenka Ivanová.

Včera 18:41

Viac než 28.000 hektárov porastov už zdevastoval lesný požiar, ktorý od stredy vyčíňa v americkom štáte Kalifornia, pričom pod kontrolu sa ho snažia dostať stovky hasičov, informuje správa agentúry AFP.

Požiar nazývaný Madre Fire vypukol v stredu v prevažne vidieckom okrese San Luis Obispo v strednej časti Kalifornie.

Včera 17:31

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) vyslovuje úprimnú sústrasť celej rodine a blízkym zosnulého predsedu Rady Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) Jozefa Krošláka. Označila ho za spolupracovníka a kamaráta. Na sociálnej sieti ministerka uviedla, že sa snaží správu o jeho úmrtí spracovať. Preto sa nezúčastní na cyrilo-metodských oslavách na hrade Devín. Informovala o tom aj na svojej stránke na sociálnej sieti.

Včera 15:36

Vyše 160 gréckych hasičov, vrátane 46 hasiacich áut a piatich lietadiel bojuje s lesným požiarom, ktorý v piatok neskoro večer vypukol na juhu ostrova Eubója a vynútil si už evakuáciu najmenej dvoch dedín, informuje agentúra Reuters.

Včera 14:50

Pápež Lev XIV. v sobotu vymenoval arcibiskupa Thibaulta Vernyho do vedenia Pápežskej komisie pre ochranu maloletých. Potvrdil tým záväzok svojho predchodcu Františka pokračovať v boji proti sexuálnemu zneužívaniu duchovnými, informovala agentúra AP.

Včera 14:47

Pri falošnom požiarnom poplachu v lietadle spoločnosti Ryanair krátko po polnoci na letisku Son Sant Joan v Palme de Mallorca sa pri evakuácii pasažierov zranilo 18 ľudí, šesť previezli do nemocnice. Informovala o tom správa agentúry DPA a Euronews.

„Tento let z Palmy do Manchestru prerušil vzlet z dôvodu falošnej signalizácie požiarneho výstražného svetla,“ uviedol hovorca spoločnosti Ryanair.

Včera 13:06

Ukrajina uviedla, že v sobotu zaútočila na leteckú základňu Borisoglebsk v ruskej Voronežskej oblasti a označila ju za „domovskú základňu“ stíhačiek Su-34, Su-35S a Su-30SM. Informovala o tom agentúra AP. Ruskí predstavitelia sa k útoku bezprostredne nevyjadrili.

Včera 13:04

Tri desaťročia po genocíde v Srebrenici príbuzní stále hľadajú a pochovávajú pozostatky viac ako 8000 moslimských mužov a chlapcov zabitých bosniansko-srbskými silami. Informuje o tom agentúra AFP.

„Tento rok pochovávam svojho otca. Ale iba jednu kosť, jeho dolnú čeľusť,“ povedala päťdesiatnička Mirzeta Karičová. Jej matka je veľmi chorá a tak sa rozhodli pochovať ho bez čakania na nájdenie ďalších pozostatkov.

Včera 12:37

Výzvy na bojkot amerických výrobkov zatiaľ nemali žiadny viditeľný vplyv na správanie nemeckých spotrebiteľov. Informuje o tom správa agentúry DPA, ktorá sa v piatok (4. 7.) odvolala na údaje agentúry pre prieskum trhu NIQ.

Včera 12:16

Misia svätých Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska a Česka nemala iba náboženský, ale aj politický význam. Uviedol to Dominik kardinál Duka, emeritný pražský arcibiskup a primas český, ktorý v sobotu v Nitre celebroval slávnostnú svätú omšu na národnej Cyrilo-metodskej púti.

Dominik Duka kardinál
Na snímke Dominik kardinál Duka (uprostred), emeritný pražský arcibiskup a primas český, celebruje slávnostnú pontifikálnu svätú omšu na národnej Cyrilo-metodskej púti v Nitre v sobotu 5. júla 2025 / Foto: TASR-Henrich Mišovič
Čítať viac | Včera 12:12

Z pôvodne štyroch brazílskych tímov v osemfinále majstrovstiev sveta klubov vo futbale zostal už len jeden v boji o celkový triumf – Fluminense. V úvodnom štvrťfinálovom zápase Fluminense zdolalo saudsko-arabský Al-Hilal 2:1.

Fluminense
Na snímke Joaquin Lavega (19) z Fluminense oslavuje so svojím tímom po štvrťfinálovom zápase majstrovstiev sveta klubov vo futbale medzi Fluminense a Al Hilal v Orlande na Floride / Foto: SITA/AP-John Raoux
Čítať viac | Včera 11:39

Pri požiari lietadla spoločnosti Ryanair krátko po polnoci sa zranilo šesť pasažierov na letisku Son Sant Joan v Palma de Mallorca. Previezli ich do nemocnice, informuje o tom správa agentúry DPA a Euronews.

Včera 11:35

Turecké úrady v sobotu ráno zadržali ďalších troch opozičných starostov v rámci vyšetrovania údajného úplatkárstva. Uviedli to predstavitelia hlavnej opozičnej strany. Informuje o tom správa agentúry AFP.

„Náš starosta Adany Zeydan Karalar, starosta Antalye Muhittin Bocek a starosta Adiyaman Abdurrahman Tutdere boli zadržaní,“ napísal na sieti X Mansur Yavas, starosta hlavného mesta Turecka Ankary.

Včera 11:25

Čoraz viac domácností a podnikov v Nemecku využíva na výrobu elektriny solárnu energiu. Fotovoltické systémy v minulom roku dodali do siete 59,5 milióna megawatthodín (MWh) elektrickej energie, oznámil v piatok (4. 7.) nemecký štatistický úrad (Destatis). Informuje o tom správa agentúry DPA.

Včera 10:42

Najvyššie platové očakávania majú po skončení vysokej školy absolventi informatiky. Priemerný ponúkaný plat v inzerátoch, na ktoré reagovali, bol na úrovni 1581 eur, takmer rovnako sú na tom aj absolventi strojárstva. V priemere o 20 eur menej očakávajú tí, ktorí vyštudovali technické zameranie. Vyplýva to z analýzy pracovného portálu Profesia.sk, ktorý prevádzkuje spoločnosť Alma Career.

Včera 09:44
Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










.

Referendum o predčasných voľbách a limity demokracie na Slovensku

Zásadnou témou roku 2021 sa na Slovensku stala otázka referenda o predčasných voľbách. Keďže rozhorčenie verejnosti z vládnych excesov je naozaj veľké, organizátori petície za referendum rýchlo nazbierali dostatok podpisov a to aj napriek pandemickým obmedzeniam

referendum 2021
Ilustračné foto
❚❚
.

Prezidentka SR sa následne v tejto veci obrátila na Ústavný súd SR (ÚS SR) s otázkou o ústavnosti referenda. Ústavnosť referenda je vážna téma, avšak pri referende ide aj o zásadnejšiu otázku obnovy demokracie a právneho štátu na Slovensku. Rozhodovacia činnosť ÚS SR sa totiž nedotkne len toho, či sa skráti volebné obdobie, ale aj toho, aká bude demokratická legitimita slovenského ústavného poriadku v budúcnosti.

V nasledujúcom texte sa budem venovať týmto témam:

Referendum ako ústavná brzda?

 

.
Zastupiteľská demokracia nefunguje

V čl. 1 ods. 1 ústavy sa píše „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“ Treba sa však pýtať nakoľko to platí v realite.  Súčasná forma vlády totiž nie je demokratická, ale oligarchická a heslá o demokracii v ústave na tom veľa nezmenia (pozri TU). Oligarchická forma vlády sa vytvorila pod maskou demokratických volieb. Všetky zásadné rozhodnutia sa tvoria oligarchicky, po dohodách medzi veľkými ekonomickými skupinami, oligarchickými politickými stranami a príp. aj zahraničnými subjektami. Politické strany sa správajú skôr ako obchodné spoločnosti svojich majiteľov než ako reprezentanti občanov. Kvôli oligarchickej realite vzletné ústavné frázy o demokracii už na slovenských občanov nezaberajú. A nefunguje tu ani zastupiteľský princíp, ktorým odporcovia referenda často argumentujú. Politické strany pred voľbami veľkoryso rozdávajú predvolebné sľuby, vďaka čomu získavajú hlasy vo voľbách, hneď po hlasovaní občanov však na sľuby zabúdajú. Žiaľ, takto sa správali v podstate všetky vlády od vzniku samostatnej SR. Dôkaz tohto javu poskytli aj parlamentné voľby roku 2020. Príkladov, ako víťazná strana OĽANO porušila predvolebné sľuby, je naozaj veľa, vrcholom všetkého bol predvolebný sľub o „transparentnom a otvorenom vládnutí“.

Problém so „zastupiteľskou demokraciou“ spočíva aj v tom, že občania si pri voľbách vyberajú iba podľa vedúcich osobností konkrétnej kandidátskej listiny, v NR SR však väčšinu tvoria menej známi poslanci z nižších miest kandidátnych listín, o ktorých väčšina voličov nič nevie. Občania majú pred voľbami len malú šancu spoznať väčšinu svojich zástupcov z konkrétnych kandidátskych listín. Aj do televíznych diskusií chodia stále tí istí, na bildboardoch sú stále tí istí… Pritom práve menej známi politici môžu zohrať rozhodujúcu úlohu pri tvorbe konkrétnych rozhodnutí a často môžu byť aj dôvodom na povolebnú zmenu politiky danej strany. Vďaka tzv. voľnému mandátu ich ani predseda strany nedokáže zastaviť, ak sa rozhodnú porušiť predvolebné sľuby dané stranou a nereprezentovať idey, kvôli ktorým boli zvolení. Tento problém by sa úplne nepodarilo odstrániť ani v prípade, ak by sa vytvoril väčšinový volebný systém, pretože voliči sa i v danom systéme budú rozhodovať najmä podľa výrokov a sľubov lídrov politických strán.

 

Ignorovanie vôle väčšiny

 Vo všeobecnosti možno konštatovať, že vládnuci politici v SR referendum nepotrebujú, pretože o sporných otázkach môžu rozhodnúť zákonom v NR SR (niekedy ústavným zákonom). Referendum ako ústavný inštitút je pre nich nepríjemnou prekážkou pri koncentrácii moci – nechcú sa o moc deliť s občanmi. Väčšina z politikov čaro referenda objaví, až sa stanú opozičnými politikmi, ako v prípade strán Smer SD a Hlas SD. Situácia sa však v poslednom čase zmenila, lebo Ústavný súd SR už nemôže posudzovať ani len súlad ústavných zákonov s tzv. materiálnym jadrom ústavy, čiže má veľmi obmedzenú možnosť zastaviť vládnu moc s 90 a viac poslancami. Vďaka tomu narástol význam referenda ako najdôležitejšej ústavnej brzdy proti zneužívaniu moci vládnou koalíciou.

 Dlhodobo najväčším problémom referenda v SR je to, že ho je jednoduché znefunkčniť: asi tretina voličov (často viac) sa na žiadnom referende alebo voľbách nezúčastňuje a preto  stačí od účasti odhovoriť len menšiu časť zostávajúcich voličov. Táto možnosť doteraz viedla k tomu, že sa opakovane podarilo zmariť vôľu väčšiny. Jediné platné referendum nastalo, keď sa hlasovalo o vstupe do EÚ (účasť 51,99%). To však bola otázka, na ktorej existovala zhoda parlamentnej koalície i opozície (okrem KSS), mala podporu v médiách a aj v rámci širokej verejnosti – čiže úspešné bolo len referendum, ktorého úspech si želali vládnuci. Keďže však väčšina doterajších referend vládnucim skupinám nevyhovovala, označili ich za „vyhodené peniaze“ a vyzvali svojich voličov, aby sa nezúčastnili. Kvôli tomu nebolo platné ani referendum o zákaze privatizácie strategických podnikov z roku 1998, na ktorom sa zúčastnilo až 44% voličov, pričom vyše 90% z nich hlasovalo proti privatizácii. Je paradoxné, že na platnosť výsledkov volieb do Európskeho parlamentu stačila v roku 2014 účasť 13% a v roku 2019 iba 20%.

.

 Z hľadiska demokracie je najväčšou výzvou pre SR do budúcna zmeniť trvalú neochotu vládnucich zohľadňovať vôľu väčšiny. Poslanci pred voľbami síce predstierajú, že sú zástupcami voličov, po voľbách však ich názor ignorujú. V posledných 30 rokoch to platí pre takmer všetky zásadné otázky – od tzv. nepopulárnych reforiem až po účasť na vojenských operáciách v zahraničí. Pritom pripraviť úspešné referendum je na Slovensku nesmierne ťažké a sú stanovené prísnejšie kritériá než pre voľby. Keby bola podobným spôsobom potrebná nadpolovičná väčšina aj pre platnosť volieb, len máloktoré z nich by boli platné. Stačilo by, aby neprišli voliči opozície… V roku 2021 je však rozhorčenie verejnosti väčšie než obvyklé a existuje reálna šanca, že sa nadpolovičná väčšina dosiahne i bez účasti podporovateľov vlády. Práve preto sa hľadajú formálne dôvody na nekonanie referenda.

 

Argumenty proti referendu

Veľkou výzvou pri referende je aj snaha niektorých subjektov nájsť formálne výhrady proti referendu o predčasných voľbáchČastým argumentom je, že podľa ústavy nemožno vyvodiť povinnosť poslanca NR SR prispieť hlasovaním k tomu, aby sa návrh prijatý v referende pretvoril do adekvátnej podoby textu právneho predpisu (PL ÚS 24/2014 zo dňa 28. októbra 2014). To samotné však nie je prekážkou pre konanie referenda, ide o problém konania poslancov NR SR. Ako obvyklý protiargument tiež možno uviesť, že poslanci sa zložením sľubu zaviazali pracovať tak, aby sa ústava a ostatné zákony uvádzali do života. A keďže ústava dovoľuje občanom rozhodnúť o dôležitej otázke verejného záujmu v platnom referende, je povinnosťou poslancov uviesť ústavu v tejto časti do života. Vážnym problémom ústavného systému je i to, že nezakotvuje presné riešenie prípadu, ak by NR SR nerešpektovala výsledky platného referenda.

 Niekedy sa spomína aj nález Ústavného súdu ČR (Pl.ÚS 27/09 z 10. septembra 2009), ktorý rozhodol, že ústavným zákonom nemožno skrátiť volebné obdobie Poslaneckej snemovne Parlamentu (PSP ČR). To je však ťažko použiteľné v SR, pretože českí ústavní sudcovia argumentovali tzv. materiálnym jadrom ústavy. Možnosť posudzovať „materiálne jadro“ ústavy však slovenskí poslanci v roku 2020 ústavným sudcom odňali. Navyše, pri rozhodovaní Ústavného súdu ČR bolo zvláštne aj to, že ústavnými sudcami boli niektorí bývalí politici, ktorí v roku 1998 hlasovali za skrátenie volebného obdobia PSP ČR.

 Niektorí autori sa pokúsili uviesť širšie spektrum dôvodov proti referendu. Odmietnuť treba najmä tvrdenia o tom, že by v čl. 2 ods. 2 existovala nejaká „vylučujúca disjunkcia“ – buď priamy výkon moci občanmi alebo cez volených zástupcov. Keďže o mnohých otázkach, ktoré upravujú aj zákony, sa už referendá konali, je zrejmé, že neplatí vylučujúca disjunkcia. Rovnako problematické je tvrdenie, že referendom nemožno ukladať povinnosti. Návrhy prijaté v referende vyhlási NR SR podľa čl. 98 ústavy rovnako ako zákon. Referendum je súčasť Zákonodarnej moci (piata hlava ústavy). Navyše,  vzhľadom na ustanovenie čl. 2 a 13 ústavy treba uvažovať o pojme zákon v materiálnom a formálnom zmysle.

 

 Volebné právo ako základné právo

 Najčastejším argumentom proti referendu je tvrdenie, že  predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody (čl. 93 ústavy) a volebné právo je základným právom podľa čl. 30 ústavy. Otázkou ale zostáva, či predmetom referenda je naozaj volebné právo alebo dĺžka volebného obdobia NR SR. I pri minulých či budúcich otázkach v referende by sa dal vždy nájsť nejaký vzťah k základným právam a pri troche interpretačnej flexibility by sa tak dalo znefunkčniť každé referendum. Referendá rokov 1994 (pôvod finančných prostriedkov) a 1998 (privatizácia strategických podnikov) sa dali odmietnuť kvôli vlastníckemu právu, referendá rokov 2000 a 2004 (predčasné voľby) kvôli volebnému právu, referendum 2017 (referendum o rodine) kvôli viacerým sociálnym právam, referendum roku 2010 od vlastníckeho až po volebné právo, atď.

Veľmi zaujímavá je aj otázka, prečo v rokoch 2000 a 2004 nebol s referendom o predčasných voľbách problém a v súčasnosti sa hľadajú dôvody, aby sa nekonalo. Odpoveď je pomerne jednoduchá: v tom období neexistovala reálna šanca, že na referendum príde nadpolovičná väčšina oprávnených voličov – účasť bola 20% (2000), resp. 36% (2004). Súčasná situácia sa od daných období líši. Vládna moc sa stala extrémne nepopulárnou, za čo môže nielen pandémia, ale aj nekompetentnosť vlády a vytváranie prvkov policajného štátu. Nespokojnosť verejnosti je už tak veľká, že výsledkom referenda by reálne mohla byť nadpolovičná účasť na hlasovaní. Práve preto sa téma ústavnosti podobného referenda otvorila v roku 2021 a nie v roku 2000 alebo 2004.

 Analógia by sa dala urobiť aj s predošlým skrátením volebného obdobia, či už ide o roky 1994, 2006 alebo 2012, Národná rada SR si volebné obdobie skrátila na základe dohôd vládnucich politikov, ktorí v tomto kroku videli výhodu pre seba. A nikomu nevadilo, že časť poslancov so skrátením volebného obdobia nesúhlasí. Treba tým poslancom doplatiť funkčnú odmenu? Podobne problematický je však aj argument o rozpore s ústavou kvôli pasívnemu volebnému právu poslanca. Volebné právo nemôže znamenať výkon funkcie nutne na štyri roky, ale len právo byť zvolený ako zástupca občanov. Ak by sa volebné právo stotožnilo s výkonom funkcie na konkrétne obdobie, vznikol by problém s rovnosťou v právach: prečo nemajú všetci verejní funkcionári rovnako dlhé volebné obdobie? A prečo majú stratiť funkciu poslanci odsúdení za úmyselný trestný čin (čl. 81a ústavy)? Veď odsúdením nestrácajú základné práva. Podobne absurdne by však mohla znieť aj otázka, či niečo podobné nemá platiť napr. pri práve na prácu podľa čl. 35 ústavy. Ak sa uzavrie pracovný pomer na dobu neurčitú, je azda skončenie pracovného pomeru porušením daného základného práva? Právo jednotlivca však treba chápať ako možnosť, nie ako nevyhnutnosť.

 Principiálna otázka do budúcna by však mala znieť, prečo základné práva nemôžu byť predmetom referenda, hoci predmetom rozhodovania NR SR áno. Prípadné odstraňovanie základných práv cez referendum je neprijateľné, avšak poslanci predstavujú z hľadiska základných práv ešte väčšie riziko než väčšina v referende. Ani oni nie sú imúnni proti populizmu, navyše milióny občanov nemožno tak ľahko skorumpovať ako práve ich. Poslanci majú i menšiu demokratickú legitimitu pri obmedzovaní základných práv, keďže mnohé z ich zákonov obmedzujúcich práva nezískali podporu väčšiny a pred voľbami sa o nich ani nehovorilo. Naopak, všetky rozhodnutia v referende takúto legitimitu majú.

.

 

Referendum ako ústavná brzda?Brzdy proti zneužívaniu moci?

Aj ústavní sudcovia by si mohli uvedomiť, že zostávajúcou ústavnou brzdou proti svojvôli 90 poslancov je priamy výkon moci občanmi. V lepšom prípade by išlo o referendum, v horšom o využitie práva na odpor. Odmietnuť priamy výkon moci občanmi nie je pre politikov také jednoduché ako odmietnuť teóriu materiálneho jadra ústavy. Znemožnenie referenda sa dá oveľa ťažšie obhájiť, ak chce vláda zachovať aspoň zdanie demokratických inštitútov v SR. A keďže aj legitimita vládnej moci stojí aspoň formálne na prenose moci od voličov, nemožno priamy výkon moci občanmi len tak ignorovať. Keďže vládna moc zjavne nekoná ako nástroj vôle občanov, znižuje svoju demokratickú legitimitu a priamy výkon moci občanmi sa stáva čoraz potrebnejším. V súvislosti s čl. 2 ústavy treba dodať, že poslanci prijímajú stovky zákonov a veľmi často aj také, na ktoré nedostali mandát vo voľbách. To všetko na základe jediného hlasovacieho aktu občanov, v podstate rovnakého, aký robia občania pre jednu konkrétnu otázku v referende.

Netreba zabúdať ani na ustanovenie v preambule ústavy o tom, že my občania sme sa uzniesli na tejto ústave. Ide o vážnu formuláciu, ktorá poukazuje na charakter ústavného dokumentu ako „spoločenskej zmluvy“ a ani taká zmluva nemusí byť nevypovedateľná. Poslanci ani ústavní sudcovia nie sú suverénnymi pánmi nad občanmi, naopak, občania sú suverénom nad politikmi. Nuž a pokiaľ by chcel nejaký politik tento pomer obrátiť, tak občania majú právo na odpor. Čl. 32 ústavy hovorí o odpore občanov v prípade, keď by niekto odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd, zaručených touto ústavou. Súčasné zneužívanie moci môže takýto charakter ľahko nadobudnúť. Na Slovensku majú mnohí občania pocit, že vládna moc odstraňuje demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd. Niektoré vládne obmedzenia sa dajú vysvetliť pandémiou, avšak aj po zrušení núdzového stavu prišlo k alarmujúcim odhaleniam, najmä v súvislosti so zneužívaním trestného práva. Žiaľ, vládnu moc s ústavnou väčšinou však dnes nedokáže zastaviť ani ÚS SR a preto sa občania pokúšajú využiť zákonné prostriedky, ako dosiahnuť zmenu tohto stavu. Petícia za referendum je jedným z týchto zákonných prostriedkov.

Ak však budú občania cítiť, že zákonné prostriedky nepomáhajú a činnosť ústavných orgánov je znemožnená, mohlo by to viesť i k legitímnemu ozbrojenému povstaniu práve na základe čl. 32 ústavy. Ústavné orgány by preto mali dať občanom najavo, že ich vnímajú ako zdroj moci a ako nositeľov neodňateľných práv – mali by to urobiť tu a teraz. Môže totiž prísť i obdobie, keď už ani ÚS SR nedokáže zastaviť rútiacu sa vlnu hnevu verejnosti.  Súčasní ústavní sudcovia by si tiež mali uvedomiť, že za niekoľko rokov budú aj oni hodnotení za to, čo sa v krajine stalo. Budúce generácie nebudú roky 2020 a 2021 hodnotiť vôbec pozitívne a ostrá kritika postihne zrejme oveľa dlhšiu éru našich najnovších dejín. Na bezobsažné ústavné formulácie o SR ako o demokratickom a právnom štáte sa bude pozerať s rovnakou skepsou, s akou sa my dnes pozeráme na „ľudovú demokraciu“ či „socialistickú zákonnosť“ v minulosti. Určite sa však bude brať do úvahy, či sa našiel orgán, napr. ústavný súd, ktorý by chcel pojmu demokracia vrátiť reálny obsah.

Branislav Fábry

.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ
Pošlite nám tip
.


.
.

.

Blogy

René Pavlík

Gustáv Murín

Dagmar Szabó

Matej Michalička

Štefan Konya

Marek Brna

.
.
.

Emeritný český biskup Duka sa ospravedlnil Slovákom za svojich krajanov, ktorí nás poučujú o demokracii a slobode

Misia svätých Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska a Česka nemala iba náboženský, ale aj politický význam. Uviedol to…

05. 07. 2025 | Svetonázor | 3 min. čítania | 0 komentárov

.

Zelenskyj označil včerajší rozhovor s Trumpom za „najlepší za celé obdobie“

Ukrajinský a americký prezident spolu včera diskutovali. Obaja lídri označili telefonát za „produktívny“ a strategicky „významný“

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Carlson si na rozhovor pozval iránskeho prezidenta

Americký novinár Tucker Carlson oznámil, že urobil rozhovor s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškjánom

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Rute nazval Trumpa „tatkom“, teraz svoju lichôtku vysvetľuje

Generálny tajomník NATO Mark Rutte na nedávnom samite v Haagu nazval amerického prezidenta Donalda Trumpa „tatkom“. Teraz tvrdí, že sa…

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Holandsko schválilo prísne migračné zákony Geerta Wildersa

Vo štvrtok 3. júla dolná komora holandského parlamentu schválila rozsiahly balík reforiem azylového práva, ktorého autorom je pravicový populistický líder…

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
.

BlackRock definitívne pozastavil hľadanie investorov pre fond na obnovu Ukrajiny

Americká investičná spoločnosť BlackRock Inc. pozastavila hľadanie investorov na podporu multimiliónového fondu na obnovu Ukrajiny po tom, ako Donald Trump…

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Vo veku 68 rokov zomrel predseda Rady STVR Jozef Krošlák

V sobotu ráno náhle zomrel vo veku 68 rokov predseda Rady Slovenskej televízie a rozhlasu Jozef Krošlák. TASR to potvrdila…

05. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Viete, prečo progresívci tak nenávidia Cyrila a Metoda?

Politici opozičnej strany Progresívne Slovensko protestujú proti oslavám sv. Cyrila a Metoda, ktoré sa dnes konajú na Devíne. Europoslanec Ľuboš Blaha…

05. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Z domova | 4 min. čítania | 0 komentárov

To najdôležitejšie z Ukrajiny

V tomto článku vás budeme v priebehu dňa informovať o najdôležitejších udalostiach na frontoch Ukrajiny z pohľadu ruskej a ukrajinskej…

05. 07. 2025 | Aktualizované 05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 8 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Aktualizované 05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 8 min. čítania | 0 komentárov
.

Starmer stráca autoritu

Britský premiér Keir Starmer rýchlo stráca autoritu v rámci svojej Labouristickej strany, napísal The Economist v článku venovanom výročiu nástupu…

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Ryanair mení normy pre príručnú batožinu

Ryanair oznámil, že už v najbližších týždňoch zvýši povolený rozmer bezplatnej príručnej batožiny na 40×30×20 cm

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Ministri Migaľ a Drucker sa sporia o zodpovednosť za zmrazenie eurofondov pre samosprávy

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ odmieta tvrdenia ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD), že by navrhoval zmrazenie eurofondov…

05. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Nočný útok dronov na Rusko spôsobil hromadné meškanie letov

V noci a ráno 5. júla došlo na území Ruska k masívnemu útoku dronov. Útoky zasiahli objekty v niekoľkých regiónoch.…

05. 07. 2025 | Aktualizované 05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Aktualizované 05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
.

Srbský minister kultúry pre Hlavné Správy: Každá generácia Srbov má povinnosť bojovať za návrat Kosova

Počas otvorenia výstavy „Srbské stredoveké pamiatky v ohrození“ poskytol exkluzívny rozhovor pre Hlavné Správy srbský minister kultúry Nikola Selaković. Rozhovor…

05. 07. 2025 | Z domova | 7 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Z domova | 7 min. čítania | 0 komentárov

Trump vyhlásil, že Irán nesúhlasil s kontrolami svojho jadrového programu a nevzdal sa obohacovania uránu

Americký prezident Donald Trump v piatok vyhlásil, že Irán nesúhlasil s inšpekciami svojho jadrového programu ani s ukončením obohacovania uránu

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Erdoğan pokračuje v hone po opozičných starostoch

Turecká polícia dnes zadržala starostov troch miest: starostu Adany Zeydana Karalaru, starostu Adiyamany Abdurrahmana Tutdereho a starostu Antalyi Muhittina Böceka

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Blesková povodeň v Texase zabila najmenej 24 ľudí, nezvestných je stále 20 dievčat z letného tábora

Najmenej 24 ľudí zomrelo pri bleskovej povodni, ktorá v piatok ráno zasiahla juh a strednú časť Texasu, uviedli miestni predstavitelia.…

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

.

Fico môže dopadnúť rovnako zle ako Vučić

V Srbsku už takmer osem mesiacov prebiehajú protesty, ktoré sa začali po tom, čo sa 1. novembra minulého roka zrútila…

05. 07. 2025 | 0 komentárov

Azerbajdžan sa nesnaží o eskaláciu konfliktu s Ruskom, vyhlásil turecký prezident

Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev sa nesnaží o eskaláciu konfliktu s Ruskom a túži po jeho urovnaní, vyhlásil turecký prezident Recep…

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Ukrajinský minister obrany stiahol svoju rodinu do Spojených štátov

Rodina ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova žije v USA na pobreží Atlantického oceánu – v dome s bazénom a galériou…

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Hamas ocenil Trumpov návrh na prímerie v Gaze

Hamas reagoval kladne na Trumpov návrh na 60-dňové prímerie v Gaze, píše denník Times of Israel s odvolaním sa na…

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

.

EÚ plánuje sankcie voči Izraelu

Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová na budúci týždeň predstaví sankcie proti Izraelu v reakcii na jeho kroky v Gaze, píše…

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 1 min. čítania | 0 komentárov

Populárny denníček si zahryzol do riaditeľky STVR, exminister reaguje

Mainstreamový Denník N priniesol kritický článok o riaditeľke STVR Martine Flašíkovej, kde hodnotí 50 dní jej pôsobenia vo funkcii. Exminister Juraj…

05. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Z domova | 2 min. čítania | 0 komentárov

Šimečka po roku ustúpil

Keď opozičné Progresívne Slovensko po takmer roku čakania prestalo trvať na tom, že kandidátom hnutia na post podpredsedu parlamentu musí…

05. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Z domova | 3 min. čítania | 0 komentárov

Elektrické autá: Batéria vydrží dlhšie ako sme predpokladali

05.07.2025 Redakcia Auto trendy . Nová štúdia odhaľuje pravdu o životnosti batérií elektrických áut a ich degradácii - údaj, ktorý…

05. 07. 2025 | 0 komentárov

.

Na nemeckých kúpaliskách sa objavili plagáty, ktoré šokovali verejnosť

Na viacerých nemeckých verejných kúpaliskách sa objavili plagáty, na ktorých sú Nemci vykreslení ako páchatelia sexuálneho obťažovania a obeťami sú migranti.…

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov

Skolonizované orgány činné v trestnom konaní

Skolonizované orgány činné v trestnom konaní alebo ako nahradiť dokazovanie túžbou po priznaní

05. 07. 2025 | | 6 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | | 6 min. čítania | 0 komentárov

Šéf Xiaomi chváli Elona Muska: Nečakaný kompliment od najväčšieho rivala Tesla

05.07.2025 Redakcia Auto trendy . Elon Musk zažíva ťažké časy s Tesla, najmä na čínskom trhu. Práve v tomto období…

05. 07. 2025 | 0 komentárov

Patrioty, nespokojnosť s Putinom a Nord-stream. Trump na palube urobil niekoľko vyhlásení o Ukrajine a Rusku

Americký prezident Donald Trump na palube svojho lietadla urobil niekoľko vyhlásení o Ukrajine a Rusku. Vyhlásil, že s ukrajinským prezidentom…

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

.

NAŽIVO

Polícia začala trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia v súvislosti s tragickou dopravnou nehodou, ku ktorej došlo v sobotu popoludní v Spišských Vlachoch. Zrážka osobného auta s dvoma chodcami si vyžiadala životy 24-ročnej ženy a jej štvorročnej dcéry. TASR o tom informovala hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Lenka Ivanová.

Včera 18:41

Viac než 28.000 hektárov porastov už zdevastoval lesný požiar, ktorý od stredy vyčíňa v americkom štáte Kalifornia, pričom pod kontrolu sa ho snažia dostať stovky hasičov, informuje správa agentúry AFP.

Požiar nazývaný Madre Fire vypukol v stredu v prevažne vidieckom okrese San Luis Obispo v strednej časti Kalifornie.

Včera 17:31

.

Napätie medzi Tureckom a Izraelom narastá a hrozí, že prerastie do otvorenej konfrontácie

Tvrdí to denník Financial Times s odvolaním sa na názor experta Brookings Institution Aslıho Aydıntaşbaşa

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 2 min. čítania | 0 komentárov

Srbské kultúrne dedičstvo v ohrození: Výstava v Bratislave upozorňuje na útok proti pravde i histórii

V priestoroch bratislavskej Kunsthalle sa včera otvorila výstava „Srbské stredoveké pamiatky v ohrození“. Umelecké diela, dokumenty a fotografie odhaľujú nielen…

05. 07. 2025 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Komentáre | 8 min. čítania | 0 komentárov

Black friday…

Tak už naše evropsky hodnotná energetika umí totéž, co ta španělská. Česko postihl silný blackout. I přesto, že se nedávno…

05. 07. 2025 | Česky | 4 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Česky | 4 min. čítania | 0 komentárov

Výhoda na bojisku, nedostatok zbraní v USA dáva Putinovi šancu hovoriť s USA z pozície sily

Štvrtkový telefonát medzi Putinom a Trumpom nepriniesol veľký pokrok smerom k ukončeniu ukrajinskej krízy, ale v súčasnej situácii ani nemusel,…

05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Zo zahraničia | 3 min. čítania | 0 komentárov

.

NAJČÍTANEJŠIE










Svätec dňa: Svätí Cyril a Metod

Cyril a Metod boli rodní bratia pochádzajúci zo Solúna . Ich otec Lev bol vysokým úradníkom byzantskej správy, matka bola…

05. 07. 2025 | Svetonázor | 2 min. čítania | 0 komentárov
05. 07. 2025 | Svetonázor | 2 min. čítania | 0 komentárov

.
.

Blogy

René Pavlík

Gustáv Murín

Dagmar Szabó

Matej Michalička

Štefan Konya

Marek Brna

.
.
.
HS

NAŽIVO

Vstupujete na článok s obsahom určeným pre osoby staršie ako 18 rokov.

Potvrdzujem že mám nad 18 rokov
Nemám nad 18 rokov