Vážené dámy a páni,

S potešením sa zúčastňujem Moskovskej konferencie o nešírení jadrových zbraní. Vidím tu veľa známych tvárí – mojich kolegov-diplomatov, zahraničných predstaviteľov, súčasných a minulých vedúcich činiteľov medzinárodných organizácií, ktoré sa podieľajú na nešírení zbraní hromadného ničenia. Ďakujeme, že sa zúčastňujete na tomto, podľa nášho názoru, dôležitom podujatí. Zvláštne poďakovanie patrí organizátorom – Centru pre energetiku a bezpečnosť na čele s jej riaditeľom A.V.Chlopkovym, s ktorým Ministerstvo zahraničných vecí má dlhodobú a plodnú spoluprácu. Budeme v tom pokračovať.

Za roky existencie sa fórum nesporne etablovalo ako pevná diskusná platforma, združujúca autoritatívnych zástupcov spoločenstva „nešírenia zbraní hromadného ničenia“ – diplomatov, príslušníkov armády, vedcov, expertov,- všetkých, ktorí sa venujú takým dôležitým aspektom globálnej bezpečnosti ako je nešírenie zbraní hromadného ničenia a kontrola zbrojenia.

1. júla budúci rok si pripomenieme 50. výročie otvorenia na podpisovanie Zmluvy o nešírení jadrových zbraní – oporného piliera súčasného medzinárodného bezpečnostného systému. Je poľutovania hodné, ale dnes sme nútení uznať, že režim, zriadený týmto dokumentom a ktorý bol zakladajúcim právnym prvkom pre rad dôležitých dohôd, prechádza zložitým obdobím a je vážne testovaný.

Do značnej miery je to zapríčinene skutočnosťou, že niektoré krajiny spochybňujú všeobecne uznávané normy a pravidlá, snažia sa využívať pre úzke záujmy výdobytky, ktoré sú výsledkom kolektívnych snáh a kompromisov.

Pociťujeme znepokojenie z neuspokojivých výsledkov s akými doteraz pristupujeme k Hodnotiacej konferencii o preskúmaní Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT). Deštruktívne kroky niektorých štátov, ktoré porušili konsenzus o návrhu výsledného dokumentu predchádzajúcej Hodnotiacej konferencie z roku 2015, spôsobili vážne škody na životaschopnosti Zmluvy, podnietili pomerne veľkú skupinu štátov k urýchlenému vypracovaniu dohody o zákaze jadrových zbraní, ktorá bola nedávno otvorená na podpis.

Pozícia Ruska je dobre známa – nemáme v úmysle pristúpiť k Dohode o zákaze jadrových zbrani (DZJZ). Jej stúpenci, vrátane, napríklad, organizácia „Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní“ (ICAN), ktorá nedávno získala Nobelovu cenu za mier, zrejme vychádza so vznešeného chápania účelu – dosiahnuť čo najskorší zákaz jadrových zbraní. Ale nesmieme zabúdať, že úplné ich likvidovanie je možné iba v kontexte všeobecného a úplného odzbrojenia pod podmienkou zaistenia rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti pre všetkých, vrátane vlastníkov jadrových zbraní, tak, ako je stanovené v NPT. Predkladaný na podpis dokument o zákaze jadrových zbraní je vzdialený týmto zásadám, ignoruje nutnosť zohľadňovania všetkých faktorov, ktoré dnes ovplyvňujú strategickú stabilitu a môže mať tak destabilizujúci účinok na režim nešírenia. V dôsledku toho svet sa môže stať menej stabilným a predvídateľným.

Nie je dosiahnutá zhoda v názoroch na jednotlivé prvky existujúceho režimu nešírenia. Najmä nie je zrejmá perspektíva zriadenia zóny bez jadrových a iných typov zbraní hromadného ničenia ako aj ich nosičov (WMDF) na Blízkom východe. Ako viete, zriadenie tejto zóny bolo slávnostne prisľúbené v rezolúcii o Blízkom východe, prijatej na Hodnotiacej konferencii NPT už v roku 1995. Vzhľadom na zmarenie v poslednej chvíli konsenzu o príslušnom dokumente Hodnotiacej konferencie o NPT v roku 2015, bola premárnená reálna šanca smerovať, konečne, k dosiahnutiu cieľa. Sme presvedčení o tom, že nedostatok praktických krokov v tomto smere, vrátane zo strany USA a Veľkej Británii, ktoré sú  spolu s Ruskom spoluzakladateľmi Konferencie o WMDF na Blízkom východe, bude mať negatívny dopad na základy NPT. Z našej strany budeme aj naďalej podporovať úsilia o zriadenie takejto zóny na Blízkom východe, spolupracovať so všetkými zainteresovanými krajinami a stranami. Zárukou úspechu podľa nás je dosiahnutie konsenzu ku konkrétnym problémom tejto otázky v širokom kontexte regionálnej bezpečnosti.

Doteraz nie je vyriešená otázka Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. My, ako principiálni stúpenci tejto zmluvy, pokračujeme v práci na jej uplatnení. Vyzývame všetkých, ktorí o tom rozhodujú, predovšetkým známych 8. štátov, úspešne ukončiť podpisovanie a ratifikáciu Zmluvy, čo by významne prispelo k posilneniu režimu nešírenia jadrových zbraní.

Ďalšou spoločnou výzvou je terorizmus s používaním zbraní hromadného ničenia – WMDT, odpor proti ktorému si vyžaduje konsolidované úsilie medzinárodného spoločenstva. Samozrejme, že existujúce mechanizmy, ako sú CWC, BWC, rezolúcia BR OSN 1540 platia v plnom rozsahu pre odvrátenie možnosti získania zbraní hromadného ničenia (WMD) neštátnymi subjektmi. Na zabezpečenie spoľahlivej bariéry WMD-terorizmu je však potrebné zjednotiť protiteroristické normy. V tomto smere sme sa zamerali na čo najskoršie zaradenie do programu Konferencie o odzbrojení v Ženeve nášho projektu, navrhnutého ešte v marci 2016, o medzinárodnej konvencii pre potláčanie činov chemického a biologického terorizmu. Veríme, že táto iniciatíva, zodpovedajúca záujmom všetkých štátov bez výnimky, bude schopná pretrhnúť dlhotrvajúcu stagnáciu v ženevských jednaniach (mám na mysli Konferenciu o odzbrojení).

So znepokojením sledujeme pretrvávajúce pokusy zneužiť zdroje Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA). Najmä snahy zmeniť ju na nástroj politického nátlaku alebo systém spravodajskej kontroly, rozšíriť platnosť mandátu pre aktivity, ktoré nesúvisia so štatutárnymi cieľmi a úlohami Agentúry, ako aj ukladať povinnosti overovania jadrového odzbrojenia, donucovať vykonávať kontrolu vojenských aktivít, nesúvisiacich s jadrovým materiálom.

Vychádzame z predpokladu, že IAEA, ako „hnací remeň“ režimu nešírenia jadrových zbraní, by mala zostať profesionálnym technickým mechanizmom dozoru garančných záväzkov, navyše zastávať ústrednú úlohu pri koordinácii medzinárodnej spolupráce v oblasti fyzickej jadrovej bezpečnosti (CNN), ktorá by mala byť dobrovoľná a nesprístupňovať citlivé informácie. Štáty by samostatne mali zodpovedať za zabezpečenie CNN na svojom území, vrátane určenia vhodných parametrov pre národné bezpečnostné systémy a opatrenia.

My sa zo svojej strany budeme snažiť, aby systém záruk Agentúry zostal objektívny, depolitizovaný, odôvodnený, opieral sa o medzinárodné právo a prispieval k upevneniu spoločných výdobytkov, takých ako Spoločný komplexný akčný plán týkajúci sa iránskeho jadrového programu. Medzinárodná agentúra pre jadrovú energiu ako jediný orgán, ktorý má splnomocnenie Bezpečnostnej rady OSN, uskutočňuje v Iráne pravidelné kontroly a potvrdzuje, že Irán prísne dodržiava svoje záväzky. Dúfame, že sa nám spoločne podarí zachovať a v plnom rozsahu využiť jedinečný potenciál Spoločného akčného plánu. V každom prípade návrat k tej situácii okolo iránskeho jadrového programu, ktorá bola pred prijatím Spoločného akčného plánu, nie je možný. Znovuobnovenie sankcií Bezpečnostnej rady OSN absolútne neprichádza do úvahy.

Je jasné, že zmarenie Spoločného akčného plánu, navyše vinou jedného z najaktívnejších účastníkov tohto plánu, v podstate lídra skupiny 5+1, by bolo znepokojivým signálom pre celú architektúru medzinárodnej bezpečnosti vrátane perspektív na urovnanie jadrového problému na Kórejskom polostrove. Vyriešenie tohto problému si vyžaduje intenzívne diplomatické úsilie. Hlavnou úlohou v súčasnosti je zabrániť vojenskému konfliktu, ktorý by nevyhnutne viedol k obrovskej humanitárnej, hospodárskej a ekologickej katastrofe. Všetky zaangažované strany sa musia správať zdržanlivo. Pripomeniem, že v každej rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN, ktorá bola doteraz prijatá vo vzťahu k jadrovému problému Kórejského polostrova, sú okrem sankcií obsiahnuté aj ustanovenia o potrebe vrátiť sa k rokovaniam. Neexistuje iná alternatíva ako diplomatické metódy urovnania tohto problému na základe dialógu medzi všetkými zainteresovanými stranami.

Vyzývame zodpovedných členov svetového spoločenstva, aby podporili myšlienky rusko-čínskej “cestovnej mapy” urovnania, ktoré sú sformulované v Spoločnom vyhlásení ministrov zahraničných vecí Ruska a Čínskej ľudovej republiky zo dňa 4. júla. Sme presvedčení, že realizácia tejto “cestovnej mapy” prispeje k zníženiu vojenskej aktivity a napätia na Kórejskom polostrove a celkove k vytvoreniu systému jednotnej a nedeliteľnej bezpečnosti v Severovýchodnej Ázii.

Mimoriadne nebezpečne pôsobia systematické pokusy niektorých krajín a vojensko-politických aliancií narušiť existujúcu rovnováhu v oblasti kontroly zbrojenia. Snahy o dosiahnutie vojenskej prevahy, o využitie silového faktora na dosiahnutie zištných geopolitických cieľov veľmi škodia strategickej stabilite. Jedným z kľúčových problémov sú v tejto súvislosti snahy USA a ich spojencov o vytvorenie globálneho súvislého systému protiraketovej obrany v Európe, ázijsko-pacifickom regióne a iných regiónoch, o rozmiestnenie elementov tohto systému tesne pri ruských a čínskych hraniciach.

V podstate bez odpovede zostávajú naše výzvy, aby sme spoločne riešili otázku eliminácie rizík súvisiacich so zväčšovaním kvalitatívnych a kvantitatívnych rozdielov v oblasti konvenčných zbraní v Európe. So znepokojením napríklad sledujeme realizáciu plánov na modernizáciu jadrových bômb rozmiestnených v Európe, vrátane zvyšovania ich presnosti a možného zníženia ich sily. Obavy vyvoláva aj úsilie členských krajín NATO o zavedenie leteckých prostriedkov dvojakého použitia, určených tak na obyčajné, ako aj na jadrové ciele. Všetko toto nesie so sebou riziko zníženia prahu použitia jadrových zbraní. Dôsledne vystupujeme za stiahnutie amerických jadrových zbraní na americké teritórium, za ukončenie tzv. “jadrových misií” NATO, ktoré v rozpore so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní počítajú so zapojením nejadrových členov aliancie do plánovania a získavania návykov v oblasti používania jadrových zbraní.

Zložitá je situácia okolo Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu. Neraz sme potvrdili, že sme zástancami jeho plnenia. Hovorili sme, že sme ochotní diskutovať o obavách zmluvných strán, tak našich, ako aj amerických. Žiaľ, vo Washingtone naďalej vytrvalo fabrikujú voči nám nepodložené obvinenia a odmietajú ich konkretizovať. Taký prístup neprispieva k riešeniu problémov okolo Zmluvy. Naopak, vzniká podozrenie, že skutočným cieľom takých “podvrhov” je vykresliť Rusko ako podlého porušovateľa medzinárodných záväzkov, zatiaľ čo o vlastnej bezcharakternosti sa pomlčí.

Naše výsostne konkrétne námietky voči USA v súvislosti so Zmluvou o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu sú dobre známe a odborníci ich bezpochyby chápu. Inak o politickom prístupe k tejto situácii sa včera veľmi jasne vyjadril prezident Ruskej federácie V. V. Putin na Valdajskom fóre.

Na strategickú stabilitu negatívne vplývajú aj ďalšie faktory. Keďže neexistuje zákaz na rozmiestňovanie zbraňových systémov vo vesmíre (samozrejme okrem zbraní hromadného ničenia), čelíme hrozbe, že kozmos sa môže stať miestom vojenského súperenia. Takýto vývoj situácie nesmieme pripustiť. Aby sa tomu zabránilo, o to sa snaží rusko-čínsky návrh zmluvy o nerozmiestňovaní zbraní vo vesmíre, ako aj naša iniciatíva nerozmiestňovať zbrane v kozme ako prví, ktorú okrem Ruska podporuje ďalších 16 štátov.

Vážení kolegovia,

Režim nešírenia je vecou kolektívnej zodpovednosti celého svetového spoločenstva. Rusko má v úmysle dôsledne presadzovať pozitívny program v záujme zabezpečenia stability celého režimu. Sme ochotní spoločne cieľavedome pracovať s každým, komu nie je ľahostajná jeho budúcnosť, kto má záujem na upevnení svetového mieru a bezpečnosti.

Ďakujem vám za pozornosť. Som pripravený odpovedať na vaše otázky.

Otázka: Vyslali ste do Washingtonu veľmi skúseného veľvyslanca. Má veľké skúsenosti v oblasti vedenia rokovaní so Spojenými štátmi o odzbrojení. Nedostal od vás pokyn obnoviť dialóg s Američanmi v tejto sfére?

Lavrov:Za posledného poldruha roka náš dialóg s Američanmi naozaj ustrnul. Stalo sa tak ešte za čias vlády B. Obamu. Vtedy veľa vecí zavislo vo vzduchu, nie našou vinou, ale to je iná téma. Po tom, ako prišiel do Bieleho domu D. Trump, naznačili sme, že sme pripravení obnoviť dialóg vo všetkých smeroch, pričom sme chápali, v akej situácii prevzala Trumpova administratíva vládu, pod akým nepredstaviteľným tlakom sa ocitla a akým obvineniam musela čeliť. Tí, čo volili kandidáta demokratickej strany, sa doteraz pokúšajú vyliať si na nej svoju zlosť. Preto sme chápali, že administratíva D. Trumpa je v zložitom postavení a vyjadrili sme ochotu obnoviť dialóg v tých smeroch a v tom rozsahu, aký bude prijateľný a vyhovujúci pre administratívu D. Trumpa. Hovoril som o tom s prezidentom Spojených štátov, keď ma prijal vo svojej Oválnej pracovni na jar tohto roku. Rovnako sme o tom hovorili ešte mesiac pred mojou cestou do USA s americkým štátnym sekretárom R. Tillersonom, ktorého počas návštevy Ruska prijal v Moskve prezident V. V. Putin.

Ako viete, vznikol napokon kanál na úrovni zástupcov šéfov zahraničnopolitických rezortov S. A. Riabkova a T. Shannona, ktorý okrem iných otázok v kontexte nášho posledného stretnutia, mal slúžiť aj na to, aby sa zistilo, ako napredujeme v problematike strategickej stability. Základným programom tohto kanálu boli dvojstranné problémy a ako zabrániť tomu, aby sa táto špirála konfrontácií nevymkla spod kontroly. Opakujem, v septembri sa uskutočnil špeciálny rozhovor o otázkach strategickej stability, najmä o plnení Zmluvy o opatreniach na ďalšie zníženie a obmedzenie strategických zbraní medzi Ruskou federáciou a Spojenými štátmi z roku 2010 a Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu.

Dialóg pokračuje. Nedá sa povedať, že môžeme rátať s dosiahnutím konkrétnych, významných výsledkov v najbližšej budúcnosti, ale dialóg sa aspoň obnovil a bude pokračovať po vzájomných bilaterálnych kanáloch, ako aj v kontexte mechanizmov na verifikáciu Zmluvy o obmedzení a znížení počtu strategických zbraní a Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu.

Otázka: Myslím si, že v tomto všetci s Vami súhlasia: jadrovú dohodu s Iránom treba zachovať. Jedna z hrozieb, ktorá je s ňou spätá, súvisí s otázkami verifikácie takzvanej časti „T“[1]. Мá zmysel upevniť mandát Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) pri verifikácii plnenia téz časti „T“?

Lavrov: Nedá sa upevňovať niečo, čo neexistuje. Medzinárodná agentúrapreatómovú energiu nemá mandát na verifikáciu časti „T“. Toto odzrkadľuje konsenzus, ktorý bol dosiahnutý na rokovaniach „šestky“[2] s Iránom za účasti EÚ a ktorý bol jednohlasne zakotvený v rezolúcii BR OSN. Vychádzam z toho, že zmeny ktorejkoľvek časti tohto konsenzu si vyžadujú súhlas všetkých členov „šestky“, a, samozrejme, Iránu. Rovnako ako naši európski kolegovia, i ja som presvedčený, že akékoľvek pokusy začať takýto rozhovor môžu pochovať veľmi dôležitú dohodu v sfére strategickej stability a nešírenia jadrových zbraní.

Otázka: Na podobných stretnutiach sa ľudia obratne vyhýbajú problémom súvisiacim s odzbrojením. Ide o nejaký jednotný postoj elít v súvislosti so Zmluvou o nešírení jadrových zbraní? Bránia nám dosiahnuť tieto ciele.

1. V. Lavrov:To, čo som od Vás počul, nie je otázka, je to skôr filozofická úvaha. Myslím si, že sa predsa len musíme riadiť ustanoveniami Zmluvy. V tom zmysle je zásadné zachovať smer k ďalšiemu znižovaniu jadrových zbraní, smerovať tak k jadrovému odzbrojovaniu, ale v kontexte všeobecného znižovania zbrojenia. Včera o tom veľmi podrobne hovoril prezident V. V. Putin na zasadnutí diskusného klubu „Valdaj“.

Nemôžeme ignorovať úspechy vojenského myslenia a priemyslu, ku ktorým došlo už po tom, ako Zmluva o nešírení vstúpila do platnosti. Bolo by absolútne nezodpovedné ignorovať súčasné prostriedky vedenia vojny. Tí, čo iniciovali Dohodu o zákaze jadrových zbraní, vykročili presne cestou ignorovania reálnych hrozieb, ktoré vznikajú pre strategickú stabilitu a bezpečnosť v dôsledku vytvárania nových, efektívnych druhov smrtonosných zbraní. Preto vlastne ani neviem, čo by som dodal. Zmluvu o nešírení jadrových zbraní treba zachovať. Nesmie sa dopustiť, aby vznik druhého paralelného režimu v oblasti nešírenia jadrových zbraní umožnil tým, čo by s týmto problémom chceli špekulovať, hrať hry, rozhadzovať rukami a pritom tvrdiť, že budeme pokračovať v línii, ktorá berie do úvahy existenciu dvoch navzájom si protirečiacich dokumentov. Podľa mňa je dôležité toto nebezpečenstvo vidieť a nepripustiť, aby nás všetkých ovládlo.

Otázka: Pred dvoma týždňami vo Washingtone senátor S. Nann vyhlásil, že na to, aby došlo k posunu vpred v otázke kontroly zbrojenia, nestačí pracovať na úrovni administrácií prezidentov USA, Ruska a zahraničnopolitických rezortov týchto dvoch krajín. Treba pracovať s Kongresom USA, pretože on musí schváliť každú novú zmluvu v tejto oblasti. Aký je na to Váš názor? 

Lavrov:Počet hráčov musí byť ešte väčší, pretože v prípade otázky nešírenia jadrových zbraní a strategickej stability svoje predstavy prezidentom nepredkladajú len ministerstvá zahraničia, ale robí sa tak v súčinnosti s ministerstvami obrany, aj u nás je povinná účasť štátnej korporácie „Rosatom“,FSB – Federálnej bezpečnostnej služby – je to medzirezortný proces. Niet pochýb o tom, že od toho, nakoľko efektívne v prípadnom balíku dohôd medzi Ruskom a USA budú vyjadrené záujmy tvojho štátu, závisí, nakoľko pozitívnou bude reakcia v parlamente. Preto, samozrejme, s parlamentom treba pracovať.

Vidím, ako sa administratíva D. Trumpa usiluje pracovať s parlamentom a ako sa tomuto úplne normálnemu procesu pokúšajú prekážať tí, čo Kongres nevyužívajú na hájenie záujmov USA, ale usilujú sa robiť neprekonateľné ťažkosti samotnému D. Trumpovi a jeho administrácii. Kým tieto hry pokračujú, pochybujem, že je možné od Kongresu získať objektívnu reakciu na tie či oné dohody, keď k tomu ešte zvážime, že ho pochytil záchvat rusofóbie.

Otázka: Ako by Rusko, okrem usporiadania podobnej Konferencie, mohlo konkrétnejšie prispieť k dosiahnutiu výsledkov na hodnotiacej konferencii Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2020?

Lavrov:Bolo také heslo: „Nepýtaj sa, čo môže krajina urobiť pre teba. Spýtaj sa seba, čo môžeš ty urobiť pre ňu“.

Už nás obviňujú nielen zo zasahovania do amerických volieb. Švédsko už hovorilo o nebezpečenstve, že voľby, ktoré budú v tejto krajine na budúci rok, budú predmetom záujmu ruských hackerov. Hovorili o tom i Francúzi, aj mnohí ďalší. Obviňujú nás z toho, že blokujeme plnenie Minských dohôd o Ukrajine, hoci sa tam uvádza že 90% zo všetkých bodov má plniť prezident P. A. Porošenko. Začali nás obviňovať z toho, že sýrske urovnanie závisí od Ruska a momentálne si počíname nesprávne. Chvalabohu, v ostatnom čase tieto tvrdenia mierne ustali. Hovorí sa tiež, že nesieme zodpovednosť aj za severokórejský problém, pretože, ako povedal D. Trump, Čína to nezvláda. Teraz nám začínajú robiť výčitky aj v tejto súvislosti.

Pokus formulovať otázku, ktorá môže obsahovať narážku na to, že závisí od Ruska, či hodnotiaca konferencia bude úspešná, je podľa mňa celkom nekorektné. Naše úsilie o budovanie konsenzu som v hlavných obrysoch načrtol na poslednej Konferencii. V sále sedí riaditeľ Odboru MZV Ruska pre nerozširovanie a kontrolu nad zbrojením M. I. Uľjanov, ktorý sa potom celkom iste bude môcť vyjadriť k veci podrobnejšie.

S obrovským úsilím sa podarilo dospieť k vzájomnému porozumeniu v tom, ako začať rokovania o vytvorení zóny bez zbraní hromadného ničenia na Blízkom východe. Boli zohľadnené všetky zložky kompromisu, vrátane obáv Izraela (nebudem zachádzať do podrobností). A práve tí spoluorganizátori Konferencie, ktorí sa veci mali venovať spolu s nami, sa v skutočnosti stali „brzdou“ prijatia tohto mimoriadne dôležitého dokumentu.

Nám nechýba dobrá vôľa. Aj teraz na rokovaniach, prebiehajúcich v kontexte hodnotiaceho procesu, naďalej pretláčame túto iniciatívu, hľadáme dodatočné riešenia, ktoré by pomohli prekonať vzdor. Dúfam, že keď ste v kontakte s Američanmi či Britmi, tiež ich pozornosť obraciate na to, že je nevyhnutné zabezpečiť úspech hodnotiaceho procesu. Ak znova, už 35 rokov po prijatí rozhodnutia o zvolaní takejto Konferencie, utrpíme neúspech, tak si myslím, že zasadíme režimu nešírenia veľmi vážny úder a vložíme veľký tromf do rúk tých, čo ho chcú rozvrátiť.

Otázka: Rusko a USA už podnikli dôležité kroky v procese jadrového odzbrojenia. Očakávate, že odzbrojenie bude pokračovať ako dvojstranný proces týchto dvoch krajín alebo predpokladáte, že sa rozšíri a vtiahne ďalšie krajiny, ktoré vlastnia jadrové zbrane?

Lavrov:Platnú Zmluvu sme splnili. Vo februári 2018 nastane zmluvne stanovený termín, ku ktorému to USA a Rusko majú potvrdiť. Potom budeme rozmýšľať o pokračovaní platnosti tejto zmluvy a ďalších krokoch.

Som presvedčený, že   dialóg medzi Ruskom a USA o strategickej stabilite bude pokračovať, ale zároveň si je dosť ťažko predstaviť situáciu, že by sa nové, zatiaľ ešte len hypotetické (potenciálne, eventuálne) kolo rokovaní o ďalšom znižovaní jadrového arzenálu, konalo len v bilaterálnom formáte. Čísla, uvedené v platnej Zmluve, už skutočne približujú arzenály USA a Ruska k tým parametrom, ktoré dosiahli iné krajiny vlastniace jadrové zbrane.

[1] týka sa vojenských objektov Iránu, – pozn. prekl. podľa agentúry TASS).

[2] „šestka“: Rusko, USA, Čína, Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, – pozn. prekl.

Redakciu informovalo Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike.