Môj profil 
Predplatné
Momentálna situácia podľa Dzygovbrodského pripomína jeseň roku 1999, krátko pred nasadením ruských vojsk v Čečensku. Vo všetkých politických programoch dnes chodí to isté, všetko v duchu “už stačilo trpieť výčiny teroristického štátu Ukrajina. Treba zasiahnuť ako v Sýrii. Aj Putin už povedal, že Kyjev nevypĺňa Minské dohody a bolo by vhodné prinútiť Ukrajincov tieto dohody plniť”.
No a v 1999 bol program a slovník veľmi podobný. “Stačilo, nesmieme ďalej trpieť výčiny čečenských teroristov, treba tam zaviesť poriadok. Stačilo napadnutí, rukojemníckych drám, treba Čečensko zbaviť teroristických šakalov, pobiť celú tú ozbrojenú chamraď”. Dzygovbrodskij poukazuje aj na skutočnosť, že moderátor Solovjev, ktorý patrí do korektného spektra ruských žurnalistov by si nedovolil nazývať Ukrajinu teroristickým štátom, ak by to nemal posvätené zhora.
Ukrajina sa už v ruských médiach otvorene označuje ako teroristický štát. Vyzerá to tak, že pokračuje príprava verejnej mienky a čoraz nástojčivejšie sa pertraktujú požiadavky zastaviť genocídu civilného obyvateľstva na Donbase. Medzi Rusmi to vrie a šíria sa názory, že Ukrajina musí zaplatiť za ostreľovanie Donecka, vraždy poľných veliteľov Donecka (Givi, Motorola, Mozgovoj….). Podľa Rusov sa už ukrajinskí politici úplne zbláznili a treba ich priviesť znova k rozumu. Takže by mali znova dostať po zuboch a stratiť ďalšie územia.
Ruské obyvateľstvo dospelo k názoru, že ukrajinskí politici sú škodná, ktorá nemôže stráviť skutočnosť odchodu Krymu. Bandu v Kyjeve dráždia snahy Krymčanov byť súčasťou Ruska a nespájať svoju existenciu s ukrajinskými euromajdanutými idiotmi, nacistami a zlodejskou vládou. Veľká časť ruského obyvateľstva je presvedčená že dozrel čas zasadiť ukrajinským psychopatom ďalší úder, preriediť rady BSU a rady “najsilnejšej armády v Európe”.
Ak si Ukrajina neželá civilizovane vyplniť Minské dohody, treba jej v tom pomôcť. Aj tak už majú všetci Ukrajiny plné zuby – Rusi, Američania, Nemci, Francúzi. Ukrajinskí politici vedia len kradnúť a normálne komunikujú len ak dostanú po zuboch. Ilovajsk, Izvarino, Debalcevo sú toho jasným príkladom. Ak znova dostanú Ukrajinci po zuboch, prejde ich načas chuť robiť vylomeniny. Podľa ruskej verejnej mienky, Ukrajinci pripomínajú sprostého pinčlíka, ktorého treba periodicky trieskať novinami, aby sa pinčlík naučil, že sa nemá pomočovať na diván a ohryzávať ho.
Dzygovbrodský vo svojom článku však razí tézu, že oveľa dôležitejším markerom ako verejná mienka ruského obyvateľstva sú kroky ruských vrcholných politikov a tam je situácia jednoznačná. Vladimír Putin a členovia Zväzu bezpečnosti RF vážne posudzovali situáciu na Donbase a skutočnosť, že Ukrajina nestiahla ťažké zbrane s bojovej línie. V podobnom duchu sa vyjadril aj Dmitrij Peskov, ktorý je takisto znepokojený krokmi Kyjeva. Minister obrany RF Šojgu si nechal v posledných dňoch vypracovať analýzu o možnostiach ruskej armády v prípade ukrajinského útoku na ruské územie
Pred Kyjevom sú teda len dve cesty. Mier alebo vojna. Mier – to je stiahnutie ťažkých zbraní a plnenie Minských dohovorov. Všetko ostatné znamená vojnu.
A vo vojne utrpia Ukrajinci ťažkú porážku. Hranice sa posunú na západ. Porážka bude znamenať koniec Porošenka a jeho bandy, začnú sa plniť Minské dohody. Ukrajina bez juhovýchodných oblastí s väčšinovým ruskojazyčným obyvateľstvom bude ekonomicky a politicky dohnívať možno 10, možno 20 a trebárs aj 50 rokov. Bez nádeje, priemyslu, bez perspektívy. USA a Európa budú mlčať, obviňovanie Ruska z agresie, známe z roku 2014 sa skončilo. V roku 2017 je situácia diametrálne odlišná.
Dmitrij Dzygovbrodskij
.JPG)
.jpg)
.jpg)
