Neziskovka Inakosť má do roku 2028 získať okolo 400 000 eur na svoj projekt Komunitné centrum IN. Podľa aktivistov CitizenGo by sa z tej sumy dali prevádzkovať dve až tri krízové centrá pre ženy ročne. Tak mi povedzte, či si takto predstavujete pomoc a sociálnu inklúziu tých najzraniteľnejších skupín. Ale čo – veď my o prerozdeľovaní eurofondov nerozhodujeme. Horšie je, že veľký dosah na to nemajú asi ani volení zástupcovia ľudu (v tomto prípade v zastúpení Erika Tomáša a Samuela Migaľa), keď dovolia dotácie na projekty, aké nie sú v súlade s presvedčením ich voličov.

Mali by však danú podporu sami vysvetliť – ako aj to, prečo jej nezabránili.

Zahraničné vplyvy priznané – bude vláda reagovať?

Iniciatíva Inakosť pripravila tento týždeň vo svojom komunitnom centre diskusné podujatie s názvom Tepláreň naživo: Sú divní a ešte aj teplí. Ide o program zo série, ktorá „približuje životy a príbehy LGBTI+ ľudí a prostredníctvom osvety sa usiluje o budovanie láskavejšej a férovej spoločnosti.”

Podotýkam, že ak niečo reálne budujú, potom len utvrdzovanie sa vo vlastnom videní sveta v rámci ružovej bubliny. Dodávam, že podujatie podľa organizačných osnov podporila Nadácia Rosy Luxemburgovej v ČR. Čiže otvorene priznaný zahraničný vplyv, ale nikomu to tu zjavne nevadí. Ide pritom o neomarxistický think-tank podporujúci progresivistické hnutia; významnú lobistickú neziskovku, dotovanú nemeckou republikou desiatkami miliónmi dolárov ročne. Snažia sa vplývať na politiku v medzinárodnom meradle, a vyzývajú napríklad na zastavenie Viktora Orbána. Dovetok číslo dva: na zozname partnerov Iniciatívy Inakosť potom nájdete ďalšieho zahraničného podporovateľa, konkrétne Veľvyslanectvo Spolkovej republiky Nemecko.

Naše ministerstvo kultúry aj KDH by na základe uvedených skutočností mali zvolať na pondelok tlačovku a riešiť všetky tieto súvislosti a prepojenia – občan musí vedieť, čo sa tu deje. No predpokladám, že z toho nič nebude, keďže kultúra teraz rieši vlastné problémy a KDH sa vezie na jednej koľaji s progresívcami, takže o hodnotových témach radšej čuší.

Inklúzia? Skôr sebeckosť

Téma kvír debaty (Hosťami boli IT špecialista na dôchodku Vlado Bosá Noha a režisér a performer Tomáš Grófka Procházka; moderoval LGBTi aktivista Roman Samotný – Tepláreň) bola postavená na týchto otázkach: „Aké je to vytŕčať z davu? Aké je to, keď na vás ukazujú prstom dokonca aj tí, čo sú “iní”? Čo to naozaj znamená byť sám sebou? Čo vďaka tomu získate? Akú cenu zaplatíte, keď sa rozhodnete vykašľať na zaužívané normy? A ktoré naše zvyklosti sú vôbec normálne?”

Posledná veta sa snaží relativizovať to, čo nám dala dvetisícročná tradícia kresťanstva, ale tieto ich metódy už poznáme. Tu sa budem sústrediť na osobnejší rozmer veci. Sám totiž od istej životnej etapy patrím k tým, ktorí „vytŕčajú”, takže veľmi dobre poznám pocity „inakosti” (aj keď nie sexuálnej). Mám 192cm, tetovania kade tade po tele, a viem, čo je to byť na dennej báze kvôli tomu nejakým spôsobom v stredobode pozornosti. Budem však kvôli tomu zvolávať besedy pre podobných ľudí? Budem pýtať peniaze na zriadenie „komunitných centier” a organizovať tam krúžky ako „potetované štrikovanie” („teplé štrikovanie” majú v programe v komunitnom centre)? Dnes predsa existuje na všetko špecializovaná odborná poradňa, keď máte osobný problém alebo neviete zniesť vlastnú špecifickosť, idúcu proti všeobecnej norme. Prečo musí hosť Bosá Noha hovoriť na verejnosti o tom, že si celý život myslel, že je bisexuál, ale teraz ho upozornili, že je pansexuál? Aký je v tomto spoločenský prínos?

Vyťahovať státisíce z vrecák daňových poplatníkov na podobnú zážitkovú (alebo hoci aj poradenskú) činnosť úzkej skupiny ľudí mi príde nielenže nefér, príde mi to priamo sebecké. Napokon, čo sa stalo s charitatívnym prístupom? Budem teraz hryzavý, ale práve tieto skupiny ľudí si často zvyknú robiť posmech z cirkevných sestier, ktoré nezištne pomáhajú v nemocniciach či domovoch dôchodcov. Tam odvádzajú skutočnú sociálnu, záslužnú prácu. Žiadne reči, len služba občanom odkázaným na pomoc. To nie je ako prevádzkovať bar s alkoholom, kam chodia žúrovať mladí ľudia aj so svojou inou sexualitou.

Záverom treba zdôrazniť, že všetci ľudia bez ohľadu na vierovyznanie, farbu pleti, sexuálne preferencie atď. sme si rovní v právach aj v povinnostiach, a nikto nie je lepší ani horší len na základe týchto identifikačných kritérií. Každý, kto je odkázaný na pomoc, si ju zaslúži – otázka na kompetentných v tomto prípade znie, čo presne znamená byť odkázaný na pomoc a prečo tá pomoc musí byť vo výške státisícov eur, ktoré pôjdu podľa všetkého napríklad na rozličné „workshopy”, „osvetové podujatia”, hranie spoločenských hier či len posedenia pri káve…

Prečítajte si tiež:

• „Teplá vlna” porazila kresťanské Grécko, je na ceste k nám
• Kryjú progresívci pedofilov? Toto večer v správach neuvidíte