„Nie je možné hodnotiť vyšetrovanie týchto trestných činov, pretože daňové delikty nemusia byť len samotnými trestnými činmi, ale môžu byť aj daňovými deliktmi,“ vysvetlil Susko s tým, že na daňové delikty sa vzťahuje daňový poriadok, ktorý pozná sankcie za ne. Podľa Suska sú tieto sankcie často finančne vyššie ako pokuty, ktoré môže dostať páchateľ trestného činu.

Susko pripomenul, že pri niektorých daňových trestných činoch je aj dnes spodná hranica výšky škody, kedy je takýto delikt trestným činom, 700 eur, pri niektorých sa hranica zvýšila. Zároveň nesúhlasí s návrhom Generálnej prokuratúry SR, aby sa znížila hranica výšky škody nevyhnutná na naplnenie znakov trestných činov. „Generálna prokuratúra sa ani nevracia na pôvodné hranice, ale ide dokonca ešte nižšie, lebo z hranice 2660 eur, ako bola doteraz, chce ísť ešte na hranicu 700 eur, čiže ešte nižšie. Zase by sme len viac kriminalizovali tieto skutky,“ tvrdí Susko. Štátu má ísť podľa neho najmä o to, aby sa síce postihol páchateľ, ale aj aby vymohol naspäť finančné prostriedky, ktoré boli takýmto spôsobom od štátu odčerpané. „A to je práve úlohou daňového deliktuálneho práva,“ spresnil Susko.

Generálny prokurátor SR Žilinka minulý týždeň informoval o výraznom poklese trestného stíhania daňovej kriminality po vládnej novele Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť 6. augusta 2024. Poukázal pritom na to, že úpravou došlo k zmene podmienok trestnosti činu pri daňových trestných činoch. Takisto uviedol, že predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu (Hlas-SD) doručil začiatkom marca legislatívny podnet, ktorého cieľom je účinnejší boj proti daňovej kriminalite a súvisiaca ochrana finančných záujmov Európskej únie.