Izraelské úrady znemožnili kardinálovi prístup do Baziliky Božieho hrobu na slávenie svätej omše

V nedeľu ráno na Palmovú nedeľu izraelské úrady neumožnili kardinálovi Pizzaballovi a pátrovi Francescovi Ielpovi, kustódovi Svätej zeme, vstúpiť do Baziliky Božieho hrobu na slávenie svätej omše. Slávenie bolo naplánované bez procesie a davov veriacich vzhľadom na obmedzenia súvisiace s vojnou na Blízkom východe. Napriek tomu kardinál nebol do baziliky vpustený.

Pizzaballa: Chceme pokoj a bratstvo

V dôsledku toho sa patriarcha odobral na osobitnú modlitbu na Olivovú horu. „Prežívame veľmi komplikovanú situáciu,“ a „zišli sme sa, pretože chceme budovať pokoj a bratstvo,“ zdôraznil patriarcha na začiatku slávenia, ktoré sa konalo bez prítomnosti pútnikov.

Bez procesie, bez paliem

„V toto popoludnie Palmovej nedele sme tu bez procesie, bez paliem mávajúcich v uliciach,“ povedal. „Nie je to formálny nedostatok, ale dôsledok vojny, ktorá prerušila našu radostnú cestu a sťažila aj prostú radosť z kráčania za naším Kráľom. Naši bratia a sestry vo Svätej zemi dnes nemôžu zaplniť ulice ani pridať svoj hlas k radostnému sprievodu,“ dodal kardinál. Ako však poukázal, ich neprítomnosť nie je pred Pánom prázdnotou, pretože on nehľadá triumfálne cesty; vchádza tam, kde sú dvere pootvorené a kde je vernosť každodenným chlebom.

Zmŕtvychvstalý uprostred nás, aj keď je cesta uzavretá

„Ukrižovaný a Zmŕtvychvstalý neprestáva prechádzať pomedzi nás. Dokonca aj vtedy, keď je cesta uzavretá,“ zdôraznil, prihovoriac sa od oltára Baziliky v Getsemanoch, obrátenej k hradbám Svätého mesta a obklopenej početnými spolucelebrantmi. „On prebýva v srdci toho, kto ho neprestal nasledovať. Práve v tomto vynútenom tichu sa táto liturgia stáva pravdivejšou. Pretože výkrik ‚Hosanna‘ nepotrebuje ratolesti, aby vystúpil k nebu, a viera sa neohýba, keď jej chýbajú vonkajšie obrady,“ dodal patriarcha.

Ježiš plače nad Jeruzalemom a nad Svätou zemou bez pokoja

„Dnes Ježiš znova plače nad Jeruzalemom,“ povedal ďalej kardinál. „Plače nad týmto mestom, ktoré zostáva znamením nádeje i bolesti, milosti i utrpenia. Plače nad touto Svätou zemou, ktorá stále nedokáže rozpoznať dar pokoja.“ A pokračoval: „Plače nad všetkými obeťami vojny, ktorá sa nechce skončiť, nad rozdelenými rodinami, nad zničenými nádejami. Ale Ježišove slzy nikdy nie sú neplodné: otvárajú nám oči, stavajú nás pred výzvu, zjavujú pravdu.“

Svedkovia lásky, ktorá sa nevzdáva

Preto – pokračoval kardinál Pizzaballa – „na tejto zemi, ktorá stále očakáva pokoj, sme povolaní byť svedkami lásky, ktorá sa nevzdáva. Nech je naša cesta viery aj dnes cestou nádeje. A nech náš život, napriek ťažkostiam prítomnosti, dokáže prinášať Kristovu lásku a jeho svetlo tam, kde sa všetko zdá byť ponorené do tmy.“

Pravá moc nespočíva v násilí

Pri komentovaní umučenia Pána sa patriarcha následne pristavil pri Judášovej zrade, Petrovom zapretí, Pilátovom mlčaní, pri výkrikoch davu dožadujúceho sa ukrižovania a smrti Ježiša, ale aj pri postave stotníka: ten objavuje, že „pravá moc nespočíva v násilí ani v meči, ktorý zabíja, ale v živote odovzdanom dobrovoľne“. A tak v tomto dramatickom momente stotník vyslovuje najvyššie vyznanie: tento človek je Boží Syn. „Práve vo chvíli, keď sa zdá, že smrť víťazí, zjavuje sa pravda, ukazuje sa láska a uskutočňuje sa spása,“ hovoril kardinál Pizzaballa.

Pokoj je ovocím kríža: Boh sa dáva úplne

„Aj dnes, keď sa zdá, že vojna umlčuje každé slovo pokoja, tu – kde Ježiš plakal – môžeme počuť to isté vyznanie. Posledným Božím slovom je prázdny hrob. Je to Pán, ktorý predchádza učeníkov do Galiley a predchádza aj nás, vedúc nás k pokoju, ktorý nie je ilúziou, ale ovocím kríža,“ povedal kardinál. Potom dodal: „Pokoj, ktorý ponúka Ježiš, nie je krehkou dohodou medzi nepriateľmi, ale pokojom zrodeným z kríža – pokojom, ktorý pochádza od Boha, ktorý sa dáva úplne a nepotrebuje silu ani zbrane. Je to paradox, ktorý sme dnes povolaní prijať.“

Pretože „Jeruzalem, Svätá zem, nie je len geografickým miestom; je bijúcim srdcom našej viery. Každý kameň tu hovorí o spáse; každý pahorok nesie pamiatku Boha, ktorý sa rozhodol priblížiť,“ dodal. Preto – ako povedal – „žiť vieru na tejto zemi znamená prijať rozpor, ktorý ona stelesňuje: miesto zmŕtvychvstania je zároveň miestom Kalvárie; miesto Božieho objatia je stále poznačené príliš veľkou nenávisťou.“

Bolesť neuhasí nádej

Kardinál dodal, že práve z tohto svätého miesta „sa učíme pozerať na mesto očami Krista. Učíme sa s ním plakať, ale aj s ním mať nádej. Pretože ten istý Jeruzalem, ktorý odmietol Knieža pokoja, uzrel aj prázdny hrob. Vojna nedokáže vymazať zmŕtvychvstanie. Bolesť neuhasí nádej,“ zakončil patriarcha.

Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk