Dobrovoľnícky batalión Azov čoraz častejšie a tvrdšie vystupuje voči poslancom ukrajinskej „Vrchnej rady“. Radikálni ukrajinskí nacionalisti rozhodne vystupujú proti Minským protokolom a viacerí členovia Azova sa nechali počuť, že v prípade, ak „ukrajinská vláda skúsi povoliť voľby na Donbase, tak ich vynesú z vládnej budovy v zuboch a dosadia nových“.

Radikálne vystupuje najmä poslanec ukrajinského parlamentu Andrej Beleckij, ktorý je aj hlavným veliteľov dobrovoľníckeho bataliónu Azov. Ukrajinský parlament by nemal brať Beleckého slová na ľahkú váhu. Je totiž otázne, či vládne policajné jednotky v Kyjeve budú mať chuť chrániť ukrajinských politikov a vystupovať rozhodne proti hrdlorezom z Azova, ktorý okrem svojích členov na fronte, majú pomerne širokú členskú základňu aj v Kyjeve a dokážu sa zorganizovať v priebehu niekoľko desiatok minút.

Pozornosť Azova sa sústredí najmä na prezidenta Porošenka (politický priateľ Andreja Kisku), ktorého už členovia Azova otvorene označujú za zradcu Ukrajiny. Širšiu základňu radikálnych nacionalistov, ktorí nebojujú na fronte ale sympatizujú s Andreomj Beleckým tvorí „Občiansky zbor Azov“. Členovia tohto zboru sa striedajú pred kyjevským parlamentom a vystupujú rozhodne proti snahám presadiť Minské protokoly.

Takisto v jednom z nacionalistických vysielaní ukrajinskej televízie Belecký otvorene povedal, že momentálne vystúpenia sympatizantov Azova sú poslednými predvídateľnými akciami, čo sa bude diať ďalej nemôže zaručiť a ukáže to sám život. Skrytá hrozba ukrytá v jeho slovách je zrejmá.

Politilógovia predpokladajú, že v najbližších týždňoch sa bude radikalizácia pomerov na ukrajinskej politickej scéne stupňovať. Otázne je, či vojenský batalión Azov vstúpi do tohto politického diania, alebo nie. V dnešnej dobe je batalión na frontovej línii na východe Ukrajiny.

V prípade, že by sa batalión náhle zdvihol a odišiel by „na Kyjev“ vznikla by vo frontovej línii nezanedbateľná medzera, ktorú by mohli donecké a luhanské jednotky využiť. Pluk Azov patrí totiž k najvýkonnejším ukrajinským jednotkám na fronte a je značne politicky motivovaný, navyše v ňom slúži množstvo zahraničných dobrovoľníkov, ktorí majú skúsenosti so škandinávskych, pobaltských a európskych armád.

Ak nezlyhajú ukrajinské tajné služby, k takémuto scenáru pravdepodobne nepríde, susediace jednotky Azova ho budú úzkostlivo sledovať a v prípade hroziaceho odchodu bataliónu radikálne zasiahnu. Prípadné krviprelievanie medzi príslušníkmi Azova a susediacich ukrajinských jednotiek však samozrejme bude takisto vyhovovať doneckým i luhanským jednotkám a vnútorné boje medzi ukrajinskými jednotkami sa negatívne prejavia v súdržnosti existujúcej bojovej línie.

Takže najpravdepodobnejšie bude môcť pre svoje prípadné akcie Azov stiahnuť z frontovej línie len časť svojích členov. V zázemí však velitelia Azova pokračujú čoraz silnejšie vo vojenskom výcviku svojich civilných sympatizantov a dobrovoľníkov z „Občianskeho zboru Azov“. Je viac ako zrejmé, že na Ukrajine je dnes v obehu množstvo čiernych zbraní a munície, pochádzajúcich z východnej frontovej línie a dostatočné množstvo zbraní má v Kyjeve aj Azov, takže pri radikalizácii pomerov môžu vystupovať členovia Azova naozaj rozhodne.

Ak sa teda situácia zradikalizuje, a radikálni nacionalisti rozhodne vstúpia do boja proti kyjevskej chunte aj ako politický subjekt, očakáva súčasných ukrajinských politikov krušné obdobie. Ak by vznikol politický tandem Andrej Beleckij a Dmitro Jaroš, za ktorými stojí už dnes dostatok radikálov s bojovými skúsenosťami, Porošenka by čakali krušné chvíle.

Samozrejme, prípadný tandem Beleckij – Jaroš by nevznikol na zelenej lúke, pri jeho vzniku by zohrali dôležitú úlohu USA, ktorým sa situácia na Ukrajine postupne vymkla spod kontroly. K tandemu Belickij a Jaroš sa z úzadia pridružuje A. Avakov, ktorý je od začiatku ukrajinského Majdanu jedným z najdôležitejších amerických hráčov. V posledných mesiacoch sa ukazuje čoraz jasnejšie, že udržať jednotnú Ukrajinu presahuje finančné a politické možnosti USA, takže prichádza plán s jej parcelizáciou a delením.

USA by prípadnou parcelizáciou oslabili aj pozície Nemecka a Francúzska, ktoré čoraz hlasnejšie reptajú voči politike USA a rozkazy Bruselu, kontrolovaného priamo USA plnia s čoraz väčším škrípaním zubov. Nemci a Francúzi by chceli ukrajinskú krízu čo najskôr zmietnuť zo stola a znormalizovať vzťahy s Ruskom, pretože minimálne ekonomické sankcie Nemecku a Francúzsku finančne výrazne škodia. USA, ktoré sa zúfalo snažia zachrániť aj za cenu vojny, ktorá by oslabila najmä Rusko a Európu však tieto aktivity európskych spojencov nemôžu pripustiť.

Momentálne ukrajinskí nacionalisti na „Pochode Azova“, ktorý akosi unikol pozornosti európskych mainstreamových médií a ktorý sa uskutočnil 20. 5. 2016 za účasti niekoľko desiatok tisíc demonštrantov, vyslali ukrajinským politikom jasný signál, že s nimi treba rátať

Zábery z fakľového pochodu Azova si môžete pozrieť tu. Je zaujímavé, ako ukrajinskí nacionalisti obľubujú fakľové akcie, podobne ako kedysi fakľové pochody obľubovali nacistické oddiely SA v Nemecku. Členovia pochodu skandovali svoje obligátne pokriky Ukrajine sláva, Ukrajina nad všetkým, Západ a Ukrajina sú spolu a pod.

Čo teda očakáva Ukrajinu v najbližších mesiacoch? Vyzerá to tak, že radikalizácia pomerov. Porošenko a jeho klika sa bude snažiť čo najviac eliminovať vplyv radikálnych nacionalistov, ktorí získavajú čoraz silnejšiu podporu zo strany neoconov v USA. Porošenkova klika sa bude snažiť „pustiť žilou“ radikálnym nacionalistom, najjednoduchšie ich môže oslabiť tým, že ich vrhne do obnovených bojov na východe Ukrajiny, prípadne sa viacerým nebezpečným Porošenkovým súperom môžu vďaka ukrajinskej tajnej službe prihodiť rôzne nehody. Podotýkam však, že Porošenko bude jednať tak, ako mu to scenáristi v USA predpíšu, autonómnu politiku Porošenko nikdy reálne neviedol.

Zdá sa, že všetky existujúce riešenia sú pre Ukrajinu ako celok zlé. Ak vyhrá Bileckij, Jaroš, Avakov, krajina sa ešte viac vzdiali normálnym štandardom. Ekonomický prepad Ukrajiny sa ešte viac zrýchli a krajina, ktorá chcela byť kedysi druhou Kanadou a Švajčiarskom sa ešte viac priblíži k africkým štandardom. Doneck a Luhansk oslabenie Ukrajiny využijú pravdepodobne pri rozširovaní svojho vplyvu. To však môže vyhovovať USA, ktoré okamžite začnú jačať o potrebe dodržiavania Minských protokolov

Ak vyhrá Porošenko a jeho koncepcia udržania jednotnej Ukrajiny, väčšina príslušníkov Azova zahynie na fronte. Strata vojenských jednotiek opätovne umožní Donecku a Luhansku rozširovať svoj vplyv, opätovne prichádza scenár amerických obáv o osudy Minských protokolov.

Ak sa nič nezmení a bude naďalej existovať súčasné status quo, Ukrajina sa veľmi rýchlo priblíži k spomenutým africkým štandardom. Zhoršenie životnej úrovne síce nezmení uvažovanie majdanutých Ukrajincov, ktorí aj tak zo všetkého vinia Moskvu. Problémy ako prežiť v katastrofálnej situácii zimu ich však privedú na iné myšlienky a ak sa aj tento rok Porošenko udrží, problémy ho dostihnú na jar budúceho roku.

Škodoradostne ma núti tvrdiť, že ak Porošenko niečo nevymyslí, bude sa musieť s prosbou o pomoc obrátiť možno na svojho politického priateľa Andreja Kisku. Možno mu v tom pomôžu aj jeho poradcovia Ivan Mikloš a Mikuláš Dzurinda, ktorí majú ku Kiskovi ľudsky a politicky naozaj blízko.

Pre Rusov by bol asi najvýhodnejší variant ešte tak rok-dva nechať Ukrajincov vydusiť sa vo vlastnej šťave pri zachovaní súčasného status quo. Za dva roky aj USA budú v inej geopolitickej pozícii ako dnes a pravdepodobne sa ich možnosti ovplyvňovať dianie v Sýrii a na Ukrajine diametrálne zmenia.

Branislav Krasnovský