Môj profil 
Predplatné
Zhodne 22 percent hlasov respondentov získali v prieskume agentúry OpinionWay pre francúzsky ekonomický denník Les Échos predsedníčka Národného frontu (FN) Marine Le Penová a líder hnutia En Marche! (Vpred!) Emmanuel Macron.
Len o percento menej opýtaných by dalo hlas pravičiarovi Fillonovi napriek tomu, že čelí vyšetrovaniu za údajné fiktívne zamestnávanie svojich rodinných príslušníkov. Ľavicový kandidát Jean-Luc Mélenchon získal 18 percent hlasov. Najpreferovanejší štyria kandidáti sú teda v rozpätí len štyroch percent.
V prípade, že by do druhého kola postúpil Macron a Le Penová, prvého menovaného by volilo 64 percent opýtaných. Rovnako by Le Penová prehrala, keby do druhého kola postúpil Fillon.
Prieskum bol vykonaný na vzorke 2168 oprávnených voličov v dňoch 14. – 16. apríla.
Do prvého kola prezidentských volieb vo Francúzsku zostáva šesť dní. Favoritmi na postup do druhého kola, ktoré bude 7. mája, sú Le Penová a Macron.
Prezidentské voľby vo Francúzsku nedajú odpoveď na hlavnú ekonomickú otázku
Pred francúzskymi prezidentskými voľbami, ktorých prvé kolo bude v nedeľu (23. 4.), varoval šéf mníchovského ekonomického ústavu ifo Clemens Fuest pred veľkými očakávania spájanými s nezávislým kandidátom Emmanuelom Macronom
„Macronovo víťazstvo nebude znamenať, že sa podarí vyriešiť všetky problémy krajiny,“ ekonóm to uviedol pre agentúru DPA.
Nádeje, že keď príde k moci, tak sa začnú ľahšie riešiť veľké ekonomické a sociálne problémy, „to nie je pre mňa celkom isté“. Navyše Macron nemá nijaké jasné reformné posolstvo.
Predpokladá sa, ba je celkom isté, že v prvom kole nikto z 11 kandidátov nezíska nad 50 % odovzdaných hlasov. Rozhodujúce kolo, pravdepodobne medzi Macronom a pravicovo radikálnou Marine Le Penovou, sa uskutoční v nedeľu (7. 5.).
Fuest zdôraznil, že to, čo Francúzsko potrebuje najviac, sú reformy. Otázkou zostáva, či sú v podmienkach Francúzska vôbec realizovateľné.
Hoci v krajine jestvuje systém so silnými právomocami prezidenta, ten na uskutočňovanie svojej politiky potrebuje podporu parlamentu. Po prezidentských voľbách budú onedlho aj voľby do parlamentu. V nich doteraz v Piatej republike väčšinou vyhrávali strany, z ktorých radov vzišiel prezident. Nie je jasné, ktorá politická strana či strany, budú v nasledujúcich rokoch podporovať stranícky nezávislého prezidenta.
.jpg)
