“Dnešné zahraničnopolitické rozpoltenie spoločnosti je totiž aj naším dielom, ľudí z rovnakého hodnotového sveta, ktorí jednoznačne zdieľame západnú geopolitickú orientáciu. Preto pozorne vnímajme dobu, v ktorej žijeme, bez poľavovania z našich hodnôt vysvetľujme a komunikujme. Prestaňme deliť spoločnosť na konšpirátorov a tých našich. Na obdivovateľov nedemokratických režimov a ľudí so zdravým rozumom. Priznajme si, že to, čo príde absolútne samozrejmé nám, nemusí byť samozrejmé veľkej časti spoločnosti,” vyhlásila prezidentka.

Vidí zmysel prihovárať sa množstvu ľudí, ktorí majú “obyčajnú ľudskú obavu”, sú zmätení z pretlaku informácií či náchylnejší veriť klamstvu.

Politiku neutrality označila pre Slovensko ako nezodpovednú voľbu. Dodala, že sa o tom presvedčila aj Ukrajina.

“Vysvetľujme, že keď dnes hovoríme o podpore Ukrajiny, nie je to preto, že tak hovoria Spojené štáty americké alebo Brusel. Vravíme to my, ako priamy sused Ukrajiny,” zdôraznila.

Predsunutá prítomnosť spojeneckých síl na našom území je podľa nej v slovenskom záujme, pretože posilní obranyschopnosť a pomôže ozbrojeným silám zaplniť medzery v spôsobilostiach. Ako dodala, členstvo v Európskej únii (EÚ) a NATO si SR slobodne vybralo pre lepšie možnosti presadiť svoje záujmy.

Čaputová ocenila, že Slovensko v debate Európskej únie pevne a jasne stojí na strane princípov právneho štátu. “Podmienenie čerpania zdrojov EÚ dodržiavaním princípov právneho štátu považujem za potrebný a legitímny krok,” skonštatovala. Slovensku sa podľa prezidentky darí aj v oblasti zelenej tranzície. Poukázala na prihlásenie sa k záväzku klimatickej neutrality či veľké ambície SR pri znižovaní emisií. Treba podľa nej dbať na to, aby tranzícia bola férová a spravodlivá.

Prezidentka upozornila tiež na potrebu operatívnych a konkrétnych krokov na obranu voči hybridným aktivitám a dezinformačným kampaniam.

“Slovensko je v informačnej búrke už dnes. Potrebujeme sa začať brániť,” apelovala.

.

Očakáva diskusiu o tom, či má Slovensko zastúpenie v tých krajinách a tých partnerov, ktorých najviac potrebujeme na presadzovanie svojich záujmov či pre podporu občanov a podnikateľov. Zdôraznila, že hlavnou úlohou zahraničnej politiky je ochrana demokracie na Slovensku.

Hlava štátu v príhovore venovala tiež spomienku zosnulému bývalému ministrovi zahraničných veci Eduardovi Kukanovi.

Príhovor prezidentky na Hodnotiacej konferencii zahraničnej a európskej politiky SR

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes vystúpila s príhovorom na 20. ročníku Hodnotiacej konferecie zahraničnej a európskej politiky SR, ktorú spoločne organizujú Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR:

“Napriek tomu, že som už za polovicou svojho mandátu, vzhľadom na pandémiu je to prvýkrát, čo sa stretávame v tomto formáte. Dovoľte mi však ešte predtým, než začnem, venovať spomienku človeku, ktorý stál pri zrode modernej slovenskej zahraničnej služby – pánovi Eduardovi Kukanovi. Jeho pokorná profesionalita, pokojná sila argumentu a optimizmus konania sú cnosti, ktoré inšpirujú aj mňa osobne.

Eduard Kukan má pevné miesto medzi tými, ktorí sa priamo pričinili o západné hodnotové ukotvenie našej krajiny. Jeho odkaz je aktuálny aj v tejto pohnutej dobe. Je určený nielen generáciám diplomatov, ktoré pomáhal formovať, ale aj nám všetkým, ktorí sme zodpovední za pokračovanie, ním výrazne ovplyvneného, zahranično-politického kurzu. Česť jeho pamiatke.

Vážené dámy a páni,

dnešnú konferenciu vnímam ako príležitosť pre poctivú diskusiu o tom, čo sa nám v európskej a zahraničnej politike za uplynulé obdobie podarilo. Ako a či máme dobre nastavené priority, či už v oblasti presadzovania našich záujmov v rámci Európskej únie a Severoatlantickej aliancie alebo bilaterálnych vzťahov s našimi partnermi zblízka a zďaleka. O tom, či sieť našich zastupiteľských úradov a diplomatických aktivít správne podporuje nastavené priority. Či máme zodpovedajúce ľudské, finančné alebo technické zdroje a partnerstvá. Túto debatu považujem za veľmi potrebnú a viem, že aj s týmto cieľom sa dnes táto konferencia uskutočňuje.

Považujem však za potrebné v mojom príspevku najmä pomenovať to, čo sa u nás a okolo nás deje. Hovoriť o kontexte, v ktorom dnes Slovensko svoju európsku a zahraničnú politiku vykonáva. Pretože ten je najzložitejší za celé obdobie našej samostatnosti.

Žijeme mimoriadnu dobu. V správe o stave republiky v septembri v minulom roku som povedala, že Slovensko je zranenou krajinou. Odvtedy prišli ďalšie dve vlny covidu, zomreli ďalšie tisíce ľudí, mnohí ľudia upadli do chudoby a dnes čelia zvyšovaniu cien energií, potravín, aj pohonných hmôt. Vyčerpaní, unavení covidom a ťažkou sociálnou situáciou, tu zrazu máme aj obavy z možnej vojny.

Zahraničnopoliticky je situácia tiež mimoriadna. Vedenie Ruskej federácie si zhromažďovaním veľkej vojenskej sily na hraniciach s Ukrajinou, ktorú v roku 2014 napadla,  vynucuje diskusiu o vymedzení sfér vplyvu v Európe. Je krátkozraké myslieť si, že ak by aj boli neprimerané ruské požiadavky splnené v Ukrajine, táto kríza by pominula. Tie požiadavky sa totiž týkajú aj nás a nášho práva slobodne si vybrať, kam chceme ako krajina patriť.

A do tejto napätej situácie čoraz častejšie zaznievajú pochybnosti o zahraničnej a bezpečnostnej orientácii Slovenska. Nie je to prvýkrát. Hlasno sme ich počuli najmä pred rokom 1998. Dnes však zaznievajú aj od tých, ktorí iba prednedávnom naše západné ukotvenie sami presadzovali.

Následky vidíme aj v prieskumoch verejnej mienky. Slabnutie dôvery v medzinárodné inštitúcie, ktorých sme súčasťou, príklon časti verejnosti k nedemokratickým režimom, vysoká miera nedôvery v inštitúcie štátu, ignorovanie odborníkov a rozmach hlúpeho nekritického sebavedomia, ktoré si samo trúfa byť odborníkom na všetko. Táto miera nedôvery a neporozumenia nás robí mimoriadne zraniteľnými.

Vážené dámy, vážení páni,

bolo by ilúziou myslieť si, že naša zahraničná politika bude úspešná, ak nebude mať jasnú podporu doma. Práve tú dnes strácame a musíme sa o ňu znovu uchádzať: nielen my, ústavní činitelia či politici, ale aj diplomati a diplomatky a odborná verejnosť.

Získame ju, ak neostaneme iba pri konštatovaní chýb a ukazovaní viny tých druhých. Dnešné zahranično-politické rozpoltenie spoločnosti je totiž aj našim dielom, ľudí z rovnakého hodnotového sveta, ktorí jednoznačne zdieľame západnú geopolitickú orientáciu.

A preto pozorne vnímajme dobu, v ktorej žijeme, bez poľavenia z našich hodnôt. Vysvetľujme a komunikujme. Prestaňme deliť spoločnosť na konšpirátorov a tých „našich“. Na obdivovateľov nedemokratických režimov a ľudí so zdravým rozumom.  Priznajme si, že to, čo príde absolútne samozrejmé nám, politikom či vám, diplomatom a diplomatkám či odbornej verejnosti, nemusí byť samozrejmé veľkej časti spoločnosti. Snažme sa vidieť, že okrem menšiny, ktorej nenávisť zapchala uši, je na Slovensku veľa ľudí, ktorí majú obyčajnú ľudskú obavu, sú zmätení z pretlaku informácií, ktorí nevedia, čo si myslieť a áno, ktorí sú možno náchylnejší veriť klamstvám. Práve k nim má stále zmysel sa prihovárať.

Aby nedošlo k omylu, nehovorím o žiadnom hodnotovom relativizme či ústupe z legitímnych a potrebných cieľov. Aj cesta za legitímnymi cieľmi však musí byť správna. Preto nikdy nemôžeme rezignovať na ich vysvetľovanie.

Vážené dámy, vážení páni,

pri nástupe do funkcie minister Korčok povedal, že jeho prioritou je nielen zahraničnú politiku robiť, ale o nej aj doma viac hovoriť. Súhlasím s tým a potrebujeme tak robiť častejšie my všetci – ústavní činitelia, politici, vy, zahraniční experti a expertky, naša diplomacia. Pripomínať a vysvetľovať, čo sú naše, slovenské záujmy. Že v našom záujme je dnes byť pevnou súčasťou ekonomicky a bezpečnostne najsilnejších zoskupení na svete, teda Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Že aj keď mnohým môže imponovať politika neutrality, v súčasnom geopolitickom prostredí by bola, pre krajinu ako je tá naša, nezodpovednou voľbou. Presvedčila sa o tom aj Ukrajina, ktorú Rusko v 2014 napadlo napriek tomu, že v tom čase bola oficiálne vojensky neutrálna krajina a nemala ambíciou vstúpiť do NATO.

Vysvetľujme, že keď dnes hovoríme o podpore Ukrajiny, nie je to preto, lebo tak hovoria Spojené štáty americké alebo Brusel. Vravíme to my, ako priamy sused Ukrajiny, pre ktorého je dôležité, aby bola stabilná, bezpečná, pokojná, prosperujúca.  Aby ju nikto nenapadol len kvôli tomu, že chce byť súčasťou euro-atlantických štruktúr.

Predsunutú prítomnosť spojeneckých síl na našom území nám nediktuje Washington či centrála NATO – je v našom záujme, pretože tým posilníme našu obranyschopnosť a pomôžeme našim ozbrojeným silám zaplniť medzery v spôsobilostiach.

My nie sme objektom, ktorému sa niečo deje. Aj my spolurozhodujeme o tom, čo sa stane. Nebojme sa pritom priznať chyby. Aj tie, ktoré spravili naši partneri v EÚ či NATO. Veď my sme do nich  nevstupovali, pretože nás niekto nútil a pretože sú dokonalé a bezchybné. My sme si ich slobodne vybrali preto, lebo členstvo v nich nám dáva lepšie možnosti presadiť naše, slovenské záujmy.

Som rada, že v oblastiach, ktoré sú pre našu republiku, ale aj pre môj mandát prioritou, sa nám to už darí. Že Slovensko stojí pevne a jasne na strane princípov právneho štátu v debate, ktorú dnes v EÚ vedieme. Dlhodobo hovorím, že je to predovšetkým v našom vlastnom záujme, a tak to tlmočím aj našim susedom z Vyšehradskej štvorky: ak prestaneme dodržiavať, a áno, ak treba, aj vynucovať, pravidlá, na ktorých sme sa ako členovia EÚ dobrovoľne dohodli, oslabíme tým celú Úniu aj nás samotných. Naďalej sa preto snažme o posilnenie spoločných hodnotových základov, z ktorých EÚ vychádza. Podmienenie čerpania zdrojov EÚ dodržiavaním princípov právneho štátu považujem za potrebný a legitímny krok.

Darí sa nám aj v oblasti zelenej tranzície. Ako prví sme sa v našom regióne prihlásili k cieľu klimatickej neutrality do r. 2050. Som hrdá na to, že na svetovej klimatickej konferencii COP26 v Glasgowe, kde som Slovensko v novembri reprezentovala, sme sa so zvyškom EÚ v otázke znižovania emisií zaradili medzi najambicióznejších globálnych lídrov. V tomto trende potrebujeme vytrvať a zároveň presadiť, aby zelená tranzícia bola aj tranzíciou férovou a spravodlivou, aj pre tých najzraniteľnejších. Toto bude našou úlohou práve v čase neľahkých rokovaní o klimatickom balíku Fit for 55.

Zároveň si potrebujeme priznať, že sme neurobili dosť, alebo naopak veľmi málo, aby sme sa hybridným aktivitám a dezinformačným kampaniam dokázali efektívne brániť. Vítam koncepčné kroky v tejto oblasti, ktoré vznikli aj za prispenia odborníkov z tohto rezortu. Potrebujeme však konať aj operatívne, a čo najskôr vidieť konkrétne kroky. Slovensko je v informačnej búrke už dnes, potrebujeme sa začať brániť. Potrebujeme uvažovať a konať viac strategicky, nad rámec jedného kroku. Vrátane strategickej komunikácie.

V našej verejnej diskusii potrebujeme vidieť viac, nie menej, zahraničnopolitických odborníkov a odborníčky, aj z tohto rezortu. Vysielať na naše zahraničné diplomatické misie tých, ktorí vedia najlepšie presadiť naše záujmy a vytvoriť im čo najlepšie podmienky, aby to mohli dosiahnuť. Nie sme taká bohatá krajina, aby sme mohli robiť všetko a všade.

O to poctivejšie musíme vyhodnocovať, či každý jeden zastupiteľský úrad, ktorý máme, je v tých krajinách a u tých partnerov, ktorých najviac potrebujeme na presadenie našich záujmov, pre podporu našich občanov, či podnikateliek a podnikateľov. O týchto otázkach očakávam širšiu, poctivú a otvorenú diskusiu – pretože aj to je spôsob ako posilniť dôveru, či už v rámci rezortu alebo voči širšej verejnosti.

Dámy a páni,

uplynulý rok bol pre našu zahraničnú a európsku politiku mimoriadne náročný. Žiaľ, dnes nemáme veľa dôvodov myslieť si, že možno už najbližšie dni a týždne budú ľahšie. O to viac je treba mať na pamäti základnú úlohu našej zahraničnej politiky. Je ňou ochrana našej demokracie. Prosím, nezabúdajme od tejto úlohy odvíjať všetko, čo v zahraničnej politike robíme, či už je to doma alebo za našimi hranicami. Na záver mi dovoľte, poďakovať sa vám za všetko, čo pre Slovensko robíte.”