Môj profil 
Predplatné
„Bolo úspešné vo všetkých rozmeroch a túto úspešnosť nepotvrdzujeme my svojimi vyhláseniami, ale potvrdili ho všetci najvyšší predstavitelia EÚ, členské štáty EÚ a čo je dôležité, veľmi pozitívne ohlasy boli v mediálnej oblasti a dokonca aj slovenská opozícia skonštatovala, že to bolo štandardné predsedníctvo, čo vnímame ako jednotku s troma hviezdičkami, ak takéto vyhlásenie na adresu vlády SR urobí slovenská opozícia,“ zhodnotil slovenský premiér, ktorý sa zároveň poďakoval ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi (nom. Smeru-SD) a splnomocnencovi vlády SR pre slovenské predsedníctvo v Rade EÚ Ivanovi Korčokovi.
Za najvýznamnejší výsledok predsedníctva považuje slovenský premiér začatie bratislavského procesu. „Myslím si, že bratislavský proces ako taký už vstúpil do moderných dejín európskej politiky, pretože sa používa ako začiatok procesu sebareflexie EÚ, ktorá musela prísť po rozhodnutí britských voličov opustiť EÚ,“ uviedol.
Za druhý významný moment označil posun v pohľade na migráciu, v ktorej ocenil koncept efektívnej solidarity. „Ak tento koncept nerozpracujeme, EÚ nebude mať v roku 2017 žiadny efektívny nástroj na riešenie problémov, ktoré prináša migračná kríza,“ zdôraznil, pričom zároveň upozornil na to, že tzv. povinné kvóty dočasného charakteru v roku 2017 končia.
Taktiež vyzdvihol rýchlosť schválenia rozpočtu na rok 2017, dosiahnutie konsenzu pri Parížskej dohode o klimatických zmenách, ocenil Európsku pobrežnú a pohraničnú stráž, ale i Dohodu o voľnom obchode s Kanadou.
„Za mimoriadne pozitívnu správu považujem to, že plánovaný rozpočet na slovenské predsedníctvo vo výške 70 miliónov eur ani zďaleka nebol vyčerpaný, naopak došlo k úsporám, ktoré sú dnes vyššie ako 14 miliónov eur,“ konštatoval Fico.
Minister Lajčák uviedol, že v Bratislave sa konalo 20 ministerských podujatí, viac ako 180 podujatí na expertnej úrovni a k tomu šesť podujatí parlamentnej dimenzie. „Okrem toho v Bruseli bolo 53 ministerských rád, ktorým predsedali naši ministri a bolo viac ako 1200 pracovných skupín, ktoré viedli naši diplomati. V Bratislave sa na podujatí predsedníctva zúčastnilo takmer 26.000 ľudí z toho 833 na ministerskej a vyššej úrovni, 1521 zahraničných novinárov. Mali sme 60 návštev z inštitúcií EÚ,“ bilancoval minister Lajčák.
Zhruba v 30 krajinách celého sveta sa konalo podľa neho približne 350 prezentačných projektov, z toho asi 250 kultúrnych podujatí. Okrem toho viac ako 200 podujatí na Slovensku ale aj v zahraničí získalo záštitu slovenského predsedníctva.
Štátny tajomník a splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo Ivan Korčok priblížil jeho konkrétne výsledky cez desať bodov.
Slovensko sa ako predsedajúca krajina v Rade EÚ zaslúžila podľa neho okrem iného o to, že od júla budúceho roka sa odstraňuje v mobilnej komunikácii roaming, dosiahla sa dohoda na rozpočte na rok 2017, v rámci ktorého Slovensko vybojovalo na rok 2017 pre farmárov a producentov mlieka dodatočných 500 miliónov eur. Zároveň sme prijali závery, kde Európska komisia dostala konkrétne zadanie na predĺženie nástrojov proti nekalým praktikám v obchode, ocenil dohodu o frekvenčnom pásme, pokroky v oblasti digitálnej ekonomiky a modernizáciu obchodných nástrojov, v rámci ktorých sa EÚ oveľa lepšie dokáže brániť proti dumpingovým dovozom, napríklad v oceliarskom priemysle.
Taktiež ocenil legislatívu, ktorá rieši ochranu finančných záujmov v EÚ, na čele so Slovenskom sa podarilo prijať závery o budúcnosti kohéznej politiky, revíziu rozpočtu do konca roka 2020 a v Energetickej únii sa nám podarilo zásadným spôsobom potlačiť dopredu legislatívu, ktorá zabezpečí bezpečnosť dodávok plynu okrem iného v krízových situáciách.
Slovenská republika predsedala Rade EÚ od 1. júla do 31. decembra 2016. Predsedníctvo si od nás prebrala v nedeľu (1. 1.) Malta, ktorá Radu povedie do konca júna 2017.
.jpg)
