Vážení spolupredsedovia,

Dámy a páni,

Predovšetkým by som chcel poďakovať organizátorom druhej konferencie „O podpore budúcnosti Sýrie a okolitého regiónu“ za dôraz na humanitárne problémy Sýrie – krajiny, s ktorou má Rusko tradične priateľské vzťahy. Tieto problémy sú výsledkom vnútornej krízy, ktorá trvá už sedem a pol roka a je podnecovaná tiež rôznymi formami vonkajšieho zasahovania. Prehlbovanie tejto krízy postavilo Sýrčanov zoči-voči bezprecedentne krutému a rozsiahlemu útoku medzinárodného terorizmu na krajinu. Boli sme medzi tými, ktorí v tom čase rozhodne podporili Sýriu, a to aj vojensky. Táto podpora predurčila porážku hlavného vojenského a politického ohniska teroristov v osobe ISIL. Vďaka úsiliu Ruska, Turecka a Iránu, ktorí spoločne zriadili Astánsky formát pre podporu sýrskeho urovnania, boli vytvorené reálne predpoklady pre smerovanie k politickému riešeniu cestou širokého vnútorného sýrskeho dialógu a rokovaní pod záštitou OSN, ako aj bolo stanovené v rezolúcii 2254 Bezpečnostnej rady OSN. Kongres sýrskeho národného dialógu v Soči sa stal ďalším dôležitým prvkom celkovej situácie. Sme presvedčení, že kľúčom k úspechu týmto smerom je plnenie záväzkov dodržovania jednoty, rešpektovania zvrchovanosti a územnej celistvosti Sýrskej arabskej republiky zo strany všetkých vplyvných medzinárodných a regionálnych síl.

V tejto súvislosti nemôžem nevyjadriť prekvapenie nad formátom dnešného stretnutia, na ktorom nie sú prítomní oficiálni predstavitelia vlády SAR. Pri najmenšom udivuje, že vážené zhromaždenie má v úmysle pomáhať Sýrii, a to napriek skutočnosti, že oficiálne kontakty s legitímnou vládou krajiny po mnoho rokov sú pre európskych politikov tabu, a niektoré štáty sľubujú že „ani penny nedajú“ pokiaľ  v SAR nedôjde k zmene politického stavu. V tejto situácii si v európskych metropolách zdá sa ani neuvedomujú, že sýrska vláda nateraz ovládla viac ako 75. percent územia, na ktorom žije asi 90. percent populácie krajiny. Oslobodenie týchto území spod nadvlády teroristického internacionálu, zbavenie krajiny jarma ISIL stálo Sýrsky ľud veľké úsilie a prostriedky.

Súhlasíme s tým, že pomoc by mal dostať každý, kto trpí núdzu bez ohľadu na to, kde sa nachádza – vo Východnej Ghúte, v Aleppo, v Foix a Kefrae ktoré sú stále v obkľúčení teroristov, v Rakke, úplne zničenej bombardovaním koalície na čele s USA a pozabudnutej medzinárodným spoločenstvom alebo internačnom tábore „Rukban“, ktorý nie je prístupný kvôli svojvoľne zriadenej americkej päťdesiat kilometrovej „bezpečnostnej zóne“ okolo Al-Tanfu.

Udivuje ďalšia skutočnosť. Keď sýrska armáda oslobodzovala od teroristov Aleppo alebo Východnú Ghútu medzinárodné spoločenstvo doslova kričalo z plného hrdla o humanitárnej katastrofe ale len do chvíle, kým tam boli militanti. Ale potom, ako sa situácia vyriešila, osud Sýrčanov, ktorí žili a žijú v týchto oblastiach, všetkých prestal zaujímať. Dnešné životné podmienky v Aleppo sa postupne, aj keď pomaly, zlepšujú: obnovuje sa dodávka elektrickej energie a vody, opätovné sa otvárajú školy a nemocnice. Iná je situácia v Rakke, kde po leteckom bombardovaní a delostreleckom ostreľovaní koaličnými silami na čele s USA nezostala prakticky jediná nepoškodená budova. Životné podmienky sú naozaj neznesiteľné: zamínované sú celé obytné štvrte a ľudia tam preto zomierajú každý deň, nie je tam voda, ani elektrina. Avšak, donedávna sa tejto katastrofálnej situácii pozornosť nevenovala. V rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 2401, ktorú Rusko podporilo a ktorej vykonávaniu významne prispelo, sa jasne uvádza, že humanitárne problémy sa musia riešiť na celom území Sýrie. Znova v tejto súvislosti pripomíname, že otázky humanitárnej pomoci by nemali byť politizované, nemali by sa stávať nástrojom nátlaku. Poskytovanie tejto pomoci nesmie byť podmieňované dosiahnutím akýchsi politických cieľov, ako to presadzujú niektoré západné metropole.

14. apríla bola svetová komunita svedkom nezákonnej akcie voči Sýrii, kedy boli podniknuté zastrašovacie raketové bombové útoky na sýrske objekty. S každým ďalším dňom je zjavnejšie, že tento otvorený akt agresie USA, Spojené kráľovstvo a Francúzsko vykonali pod falošnou zámienkou v čase, keď experti misie OPCW mali namierené do mesta Duma. Je zrejmé, že tieto krajiny a s nimi solidárni spojenci nemajú záujem o vyšetrenie údajného „chemického útoku“. Zvlášť cynickým je zdôvodnenie agresie „humanitárnou“ ustarostenosťou ako aj jej ospravedlnenie odkazmi na pochybné tézy o „humanitárnych intervenciách“. Skúsenosti z Iraku, Líbye, Afganistanu názorne dokazujú, že týmto spôsobom zlepšiť kvalitu života ľudí je nemožné – celé štáty, vrátane bohatých podľa priemerných noriem, sa utápajú v mnohých rokoch chaosu, sú odsúdené na obete na životoch a utrpenie.

Pozícia štátov, ktoré podporujú finančné a hospodárske sankcie dusiace sýrsky ľud, odmietajú podieľať sa na obnove sociálno-ekonomickej infraštruktúry, je, podľa nášho názoru, nielen nehumánna ale aj kontraproduktívna. Úpadok, chudoba a zúfalstvo sú úrodnou pôdou pre zrod nových výhonkov extrémizmu a prechovávanie potenciálu konfliktov na mnohé ďalšie roky.

Sme vážne znepokojení formami a mechanizmami poskytovania humanitárnej pomoci. Jedna vec je, ak sa alokované finančné prostriedky hromadia na účtoch špecializovaných medzinárodných humanitárnych agentúr. Iná – keď sú odoslané príjemcom priamo v hotovosti. Pri tejto schéme existuje možnosť využitia prostriedkov na iné ciele, aké mali filantropi. Vyskytli sa aj prípady, keď poskytovanú pomoc predávali z druhej ruky za premrštené ceny a získané peniaze sa použili na nákup zbraní pre teroristov, podplatenie nových bojovníkov.

Sme hlboko presvedčení, že organizovanie úzkej spolupráce potenciálnych darcov s oprávnenými orgánmi Sýrskej arabskej republiky by prispelo k zlepšeniu humanitárnej situácie v Sýrii a skorej normalizácii situácie.

Rusko je jedným z kľúčových humanitárnych darcov pre Sýriu, poskytuje humanitárnu pomoc prostredníctvom špecializovaných agentúr OSN a Medzinárodného výboru Červeného kríža, ako aj s využitím bilaterálnych kanálov.

Zároveň ruská strana podporila a bola nápomocná pri utváraní účinných kontaktov medzi agentúrami OSN, ktoré sú zodpovedné za otázky humanitárnej pomoci, a sýrskou vládou. Ruská armáda viackrát zaručovala bezpečný prísun konvojov OSN k ľuďom v núdzi v rôznych regiónoch krajiny.

Hlavný rozdiel medzi ruskou humanitárnou pomocou poskytovanou prostredníctvom bilaterálnych kanálov spočíva v tom, že je adresná, zohľadňuje skutočné potreby sýrskeho obyvateľstva. V súpise sú potraviny a základné komodity, stavebné materiály a zariadenia, lieky a zdravotnícke vybavenie.

Časť humanitárnej pomoci dostávajú Sýrčania aj prostredníctvom ministerstva obrany Ruska. Ruská armáda zabezpečuje rozdávanie pomoci priamo ľuďom, ktorí ju potrebujú. Napríklad, potravinové balíčky sa rozdávajú z ruky do ruky, čím sa vylučuje zneužívanie. Ruskí vojenskí lekári poskytujú bezplatnú pomoc miestnemu obyvateľstvu.

Dôležitým prvkom našej pomoci Sýrii je humanitárne odmínovanie za účasti ruských ženistov, ako aj školenie príslušných sýrskych odborníkov.

Sme pripravení spolupracovať so všetkými krajinami, organizáciami a medzinárodnými inštitúciami, ktoré sú skutočne odhodlané pomôcť sýrskemu ľudu začať nový pokojný život, obrátiť tragickú stránku krvavej občianskej vojny. Verte mi, že Sýrčania všetkých národností a náboženstiev si nezasluhujú o nič menej.

Tlačová správa Stáleho zastupiteľstva Ruskej federácie pri Organizácii pre zákaz chemických zbraní.

27. apríla t. r. bolo na oficiálnej stránke MZV Francúzska uverejnené spoločné vyhlásenie Veľkej Británie, Francúzska, USA a ich najbližších spojencov, ktorí sa k nim pridali.

V duchu bezuzdnej konfrontácie s Ruskou federáciou a ďalšej politizácie Organizácie pre zákaz chemických zbraní (ďalej len OPCW), sa štáty, podpísané pod týmto vyhlásením pokúsili zmanipulovať zmysel brífingu, ktorý Rusko a Sýria zvolali 26. apríla t.r. v centrále OPCW a venovali ho udalostiam v sýrskom meste Dúmá, ku ktorým došlo 7. apríla. Na tento pokus však zvolili nevhodné prostriedky. Musíme konštatovať, že s cieľom „obhájiť neobhájiteľné“ – agresiu voči suverénnemu štátu pod vymyslenou zámienkou, že sýrske vládne vojská použili chemické zbrane proti vlastnému národu – sa uvedené krajiny neštítia otvorene prekrúcať fakty.

Napriek ich vyhláseniu, že Sýria a Rusko „naďalej vytvárajú prekážky“, aby zmarili úsilie Misie OPCW na vyšetrovanie prípadov použitia chemických zbraní v sýrskom meste Dúmá, je to práve Rusko a Sýria, čo sa spoločne obrátili na Technický sekretariát (10. apríla) s výzvou, aby na vyšetrenie udalosti bola okamžite vyslaná skupina expertov.

Zodpovednosť za oneskorený príchod Misie OPCW na vyšetrovanie prípadov použitia chemických zbraní leží plne a absolútne na USA, Francúzsku a Veľkej Británii. Bez ohľadu na tlačovú správu OPCW (z 10. apríla), v ktorej sa uvádzal plánovaný príchod skupiny inšpektorov Misie OPCW do Damasku ráno 14. apríla t. r., západná trojka agresorov vierolomne podnikla raketový útok na Sýrsku arabskú republiku len niekoľko hodín pred očakávaným príchodom inšpektorov OPCW do Damasku. Tým preukázali, že zvysoka kašlú na OPCW a prejavujú absolútnu neúctu k vedeniu Technického sekretariátu OPCW v osobe generálneho riaditeľa A. Üzümcüa. Z uvedeného jasne vyplýva, že vojnu proti OPCW, pričom nie propagandistickú, ale skutočne reálnu, nevedie Rusko, ako sa to ohováračsky tvrdí v spomínanom vyhlásení, ale práve USA, Francúzsko a Veľká Británia. V spoločnom vyhlásení západnej „trojky“ a ich spojencov, adresovanom generálnemu riaditeľovi Technického sekretariátu OPCW, sa nepravdivo konštatuje, že údajne informoval Rusko o tom, že podujatie, na ktorom „svedkovia“ potvrdia, že „ich najali na simuláciu chemického útoku“, protirečí súčasnej práci inšpektorov organizácie. V skutočnosti však generálny riaditeľ vo svojom liste (z 23. apríla t. r.), adresovanom stálemu predstaviteľovi Ruska pri OPCW, navrhoval len „zvolať brífing neskôr, až po skončení práce Misie.“ Zmienka o tom, že Technický sekretariát odporúčal ruskej delegácii, aby sa so Sýrčanmi, ktorí prichádzajú do Haagu, „najprv porozprávali vyšetrovatelia Misie“, sa zjavila až v tlačovej správe OPCW z 25. apríla t. r. Nepochybne sa tak stalo pod nátlakom tých istých západných krajín, hoci v tom čase už Technický sekretariát musel vedieť, že zo sedemnástich Sýrčanov, pozvaných do Haagu, už šesť príslušným spôsobom vypočúvali inšpektori Misie (o rozhovor s ostatnými vôbec neprejavili záujem). Nijako neobstoja nepodložené tvrdenia autorov vyhlásenia, že o autentickosti zhromaždených informácií o chemických útokoch v sýrskom meste Dúmá 7. apríla, údajne niet ani najmenšej pochybnosti. Nie 500 postihnutých, ako sa uvádza v spoločnom vyhlásení, ale ani jediný postihnutý toxickou chemickou látkou sa v Dúme nenašiel. Nie sú korektné ani odvolávky na autoritatívny názor Svetovej zdravotníckej organizácia (WHO): Jej generálny riaditeľ Tedros Adhanom Ghebreyesus vysvetlil, že šlo výlučne o „podozrenie“ na použitie chemických zbraní, založené na informáciách od istých miestnych samoorganizovaných zdravotníckych zariadení.

Vrcholom pokrytectva v tomto vyhlásení je apel na Rusko, aby „spolupracovalo s OPWC“. Tento fakt svedčí len o jednom: Francúzsko, USA a Veľká Británia sa blamovali („pristihli ich pri klamstve“, usvedčili z otvorenej lži), a teraz nechcú niesť zodpovednosť za svoje ohyzdné klamstvá, ktorých cieľom bolo podkopať medzinárodné právo, zdiskreditovať OPCW a priamo generálneho riaditeľa A. Üzümcüa.

Odtiaľto pramení aj „pštrosia politika“ Francúzska, USA a Veľkej Británie. Na brífing 26. apríla ich predstavitelia neprišli ‒ „schovali hlavu do piesku“.

Pretože západná „trojka“ nebola schopná uviesť aspoň nejaké vážne argumenty na vyvrátenie tvrdení „nedobrovoľných hercov“, dobre rozpoznateľných v neslávne známom videozázname „bielych prilieb“, tak sa neštítila použiť akékoľvek prostriedky, len aby sa zbavila zodpovednosti za svoje zločinecké činy.

Nepodarí sa im však schovať za „dymovou clonou“ dezinformácií: čoraz viac členských štátov Dohovoru o zákaze vývoja, výroby, hromadenia a použitia chemických zbraní a o ich zničení, ako aj spomedzi súčasných členov jeho Výkonnej rady, dochádza k záveru o „neprístojnom správaní štátov USA, Francúzska a Veľkej Británie“, ktorí tvrdošijne pokračujú v deštruktívnej línii v medzinárodných záležitostiach, čo len odďaľuje perspektívu politického urovnania sýrskeho konfliktu v súlade s rezolúciou č. 2254, prijatou Bezpečnostnou radou OSN.