Z najnovších správ si môžeme všimnúť ukončenie tranzitu cez Poľsko. Čo je tu zvláštne? 16. mája skončila dlhodobá tranzitná zmluva. Súčasne sa ukázalo, že Gazprom zarezervoval 80% tranzitnej kapacity podľa nových európskych pravidiel (aukcií) na tretí štvrťrok.

“Okno“ medzi 17. májom a 1. júlom však zostalo prázdne, tu sa konajú samostatné aukcie. Gazprom pre nich rezervoval úplne malé objemy a 26. mája úplne zastavil čerpanie. Počas obdobia veľmi nízkych cien bola dobrá príležitosť trochu ušetriť na poľskom tranzite. Je pravda, že takmer celá kapacita (94%) bola znovu rezervovaná na júnovú aukciu.

Je pozoruhodné, že viacnásobný pokles cien plynu neviedol, na rozdiel od podobnej nedávnej situácie na trhu s ropou, k ohrozeniu makroekonomickej stability a rubeľ (pri miernom raste cien ropy) dokonca posilnil. To je pochopiteľné. Rusko tradične dostáva hlavné rozpočtové a menové príjmy práve z ropného sektora, a nie z plynu. Samozrejme, v súčasnej situácii klesajúcich príjmov z ropy a plynu bude užitočná každá kopejka, alebo skôr cent, ale žiadna kritická situácia tu nie je.

Pokiaľ hovoríme o LNG, potom vývoz skvapalneného plynu ani nepodlieha clu a projekt Jamal LNG je na 12 rokov oslobodený od dane z ťažby nerastných surovín a platia znížené dane z príjmu. Sieťový plyn má 30% vývozné clo (bez ohľadu na predajnú cenu) a daň z ťažby nerastných surovín sa počíta podľa dosť komplikovaného vzorca.

Pre vývozcov potrubného plynu je však situácia o niečo jednoduchšia: viac príležitostí “utiahnuť“ kohútik. A čo LNG? Nedávno sme diskutovali o tom, že Katar ako krajiny lojálne voči Spojeným štátom, ktoré sú zainteresované vo vyšších cenách pre rozvoj svojho vývozu LNG, budú na svetovom trhu s plynom opatrnejšie.

Napriek tomu sa zatiaľ tento veľký výrobca LNG chová pomerne agresívne. Prečo je to tak? Tu je nutné zdôrazniť krátkodobé a dlhodobé aspekty.

Po prvé, aktuálny okamih. Americký vývoz LNG už klesol na takmer 50% svojho maxima, ale stále je to veľa. Prečo? Podľa zákonov žánru sa mal zastaviť. Ceny plynu na zahraničných trhoch sú už buď nižšie (v EÚ) ako v USA, alebo sa k nim veľmi približujú (v Ázii). To sa však nedeje a majitelia závodov sami vyrábajú plyn, ktorý zákazníci odmietli (poskytnutím povinnej platby za skvapalnenie). Prečo? Jedným z dôvodov je to, že je ekonomicky nerentabilné znižovať zaťaženie skvapalňovacích zariadení, pretože tým produktivita procesu prudko klesá.

Rovnakú logiku (túžba udržať preteky v prevádzke a s maximálnym zaťažením) možno však aplikovať na závody LNG v Katare aj na ďalších výrobcov vrátane Ruska. Okrem toho sú Katar aj Rusko v lepšej situácii. A nejde len o lacnejší skvapalnený plyn. Dôležitým príspevkom k ekonomike pretekov je súbežne produkovaný kondenzát (všeobecne povedané – ultraľahké frakcie ropy). K ťažbe kondenzátu dochádza súčasne s plynom, preto nie je možné extrahovať a predávať ziskový kondenzát bez produkcie LNG. Vďaka kondenzátu sa prevádzkové náklady (to znamená bez kapitálnych výdavkov a skôr zaručených platieb) znižujú, približne zodpovedajú priebežným cenám. USA sa táto logiku netýka, tam je do závodov privádzaný “suchý“ plyn bez kondenzátu.

V dôsledku toho Rusko dokonca v apríli zvýšilo vývoz LNG (v porovnaní s aprílom minulého roka). A v prvom štvrťroku predstavovalo zaťaženie Jamal LNG 122% projektovej kapacity!

Gazprom je menej agresívny v predaji, ale náklady na jeho vývoz z hľadiska prevádzkových nákladov sú tiež veľmi nízke. Väčšina plynovodov je riadená samotným Gazpromom alebo funguje na základe “čerpaj alebo plať“. Zamestnanci sú tiež na miestach a v každom prípade dostávajú mzdu. Palivom pre plynové čerpacie agregáty je ten istý plyn. V dôsledku toho je výhodné predávať ruské modré palivo (za prevádzkové náklady), kým cena neklesne pod 50-55$ za tisíc metrov kubických.

Nemenej dôležitá je dlhodobá perspektíva, kde ceny budú závisieť od budúcej rovnováhy medzi ponukou a dopytom. V akom rozsahu bude prebiehať nová výroba?

A tu Katar – aspoň zatiaľ – vykonáva agresívnu politiku: nedávno potvrdené plány na zvýšenie kapacity na skvapalnenie zo súčasných 77 na 110 miliónov ton do roku 2025 a na 126 miliónov do roku 2027. Nemožno povedať, že tu vidíme niečo nové. Tieto plány na rozšírenie výroby zo 77 na 126 miliónov ton sú známe už dlhú dobu. Otázkou je načasovanie začatia práce. Aby mohla byť zahájená výroba v roku 2025, je potrebné začať výstavbu už v roku 2021.

Tak či onak, rozšírenie katarských kapacít včas (a to je plus 49 miliónov ton), ak k tomu dôjde, bude určite vyvíjať tlak na ceny. V takomto prípade nebudú Spojené štáty schopné začať minimálne časť svojich nových projektov LNG v predchádzajúcom cenovom modeli. V istom zmysle môžeme povedať, že Katar môže iba “odobrať“ časť amerických skvapalňovacích zariadení, ktoré by boli inak postavené.

Čo to znamená? Je zrejmé, že cena plynu a LNG znamená pre Rusko čím vyššie, tým lepšie. Z hľadiska rozhodovania o rozšírení výroby sa pre ruský trh takmer nič nemení. S niektorými výnimkami sú perspektívne ruské projekty LNG v skupine s najnižšími prevádzkovými nákladmi, čo umožňuje rozhodovať o výstavbe s minimálnym ohľadom na svetovú konjunktúru.

Veľa bude záležať na dopyte, čo nie je tak ľahké predvídať. Mimochodom, ak sa pozrieme na relatívne nedávnu (aj keď “predkoronavírusovú“) prezentáciu jedného z amerických projektov výstavby závodov LNG spoločnosti Tellurian, môžeme uvidieť obrázok kapacitného deficitu 200 miliónov ton na trhu do roku 2025. Význam prezentácie: treba stavať, stavať a stavať .

Odpoveď je jednoduchá – v tomto modeli sa ročný rast dopytu po LNG predpokladá na úrovni 9,3% (na základe predchádzajúceho obdobia), čo vyzerá príliš optimisticky. Avšak je to ťažko predvídateľný dopyt, ktorý nakoniec určí budúce ceny a ukáže, kto mal pravdu a kto nie pri rozhodovaní o investíciách.

Kľúčovým bodom je samozrejme cenový mechanizmus pre nový LNG. Americké projekty majú tiež právo na existenciu – ak však majú napríklad zaručené, že budú predávať svoj plyn nie za ceny vypočítané na základe cien plynu v USA plus cena skvapalnenia, ale za burzové ceny, či už v Európe alebo Ázii. Nájdu sa však takí, ktorí budú ochotní podstúpiť riziká takejto arbitráže? Pri ostatných projektoch je veľmi zaujímavé aj sledovanie cien pri uzatváraní dlhodobých zmlúv: aký bude pomer spotových a dlhodobých zmlúv s väzbou na ropu a s akou zľavou k cene ropy sa bude predávať LNG.