Rozbor faktov však naznačuje, že ospravedlňovanie sa Washingtonu za zvyšovanie obchodného napätia sa neosvedčilo.

Pred vysvetlením, ako USA dospeli k záveru, že ich obchodný deficit dosahuje viac ako 375 miliárd amerických dolárov (algoritmus výpočtu je sporný), pozrime sa na Trumpove rozhodnutie, ktorým sa  odteraz ukladajú zvýšené sadzby na čínsky tovar v hodnote 150 miliárd dolárov.

Čína bola Spojenými štátmi vyzvaná, aby vypracovala ročný plán na zvýšenie objemu obchodu s USA o jednu miliardu dolárov. „Naša spolupráca s Čínou je veľmi dobrá a tešíme sa na to, aké nápady sa nám vrátia. Musíme čoskoro konať“, tweetoval 7. septembra Trump.

Krátko po tom, ako Trump vypustil tento tweet sa začali objavovať prvé správy, ktoré naznačovali, že číslo bolo brutálne nafúknuté Trumpovou administratívou.

The Wall Street Journal uviedol 8. marca, že vláda požiadala Čínu, aby vyrovnala deficit vo výške 100 miliárd dolárov, citujúc zdroje, ktoré boli s touto záležitosťou veľmi dobre oboznámené.

Ak by nedostatok komunikácie vnútri Trumpovej administratívy nebol dôvodom zjavného rozporu medzi Trumpovými tvrdeniami a tvrdeniami jeho administratívy, zdá sa, že môžeme správne predpokladať, že navrhovaná zhoda taríf bola len pridaním matematiky. Neobjektívne algoritmy na stanovenie deficitu.

USA počítajú obchodné deficity a prebytky, ktoré sú založené na tom, kde sa produkt vyrobí, namiesto jeho pridanej hodnoty, čo spôsobuje, že takého jednostranne vyvodené číslo deficitu nemôže Čínu absolútne presvedčiť.

V stanovisku, ktoré bolo zverejnené 2. apríla v internetovej verzii časopisu Foreign Affairs napísal Philip Levy: „ Odvtedy, čo je Čína poslednou etapou reťazca a konečný produkt môže pochádzať z Číny, je pridaná hodnota relatívne malá“.

Levy, ktorý sa vo svojom článku pokúsil ospravedlniť, že USA akceptovalo v roku 2001prijatie Číny do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), vysvetlil na presných príkladoch nesprávne výpočty Washingtonu.

V skutočnosti, pôvod mnohých výrobkov, ktoré sú označované ako „Made in China“ sú v Číne len zmontované pomocou importovaných dielov alebo ich častí.

Vezmime si napríklad elektronické zariadenia spoločnosti Apple. Podľa štatistík, ktoré sa datujú od roku 2010, prinieslo spoločnosti Apple 58,5 percenta ziskov, na rozdiel od Číny, ktorej náklady na prácu predstavovali len 1,8 percenta.

Zatiaľ čo zisky spoločnosti Apple z iPadu klesli v tom istom roku na 30 percent, percento čínskych nákladov na pracovnú silu predstavovalo 2 percentá, čo je v podstate totožné a stále je to v ostrom kontraste so ziskami spoločnosti Apple.

Je jasné, že americká spoločnosť a následne aj ekonomika, na rozdiel od čínskych robotníkov tým získala väčšinu ziskov. Napriek tomuto faktu považuje Trumpova vláda produkty spoločnosti Apple spolu s mnohými inými, v Číne dokončenými komoditami za položky, ktorými Peking využil Washington.

Čína predáva do USA produkty dennej spotreby, za ktoré má nízke zisky, zatiaľ čo USA predávajú do Číny tovary ako lietadlá a automobily, ktoré majú nepochybne vyššiu pridanú hodnotu.

Trump je tak veľmi znepokojený obojstrannou obchodnou rovnováhou, že ak sa náhodou rozhodne opustiť klišé národnej bezpečnosti a predávať Číne špičkové vybavenie, zruší tento hlavolam, týkajúci sa deficitu obratom ruky.

V skutočnosti Peking pri posudzovaní povahy obojstrannej obchodnej štruktúry vyzval pri viacerých príležitostiach Washington, aby uvoľnil svoj  zákaz na vývozy, ktoré sa týkajú „citlivých technológií“.

Bohužiaľ, úsilie Číny bolo doteraz bezvýsledné. V neposlednom rade, pokiaľ ide o pokles výroby v USA, je to skutočne málo, aby sa USA mohli sťažovať na Čínu.

Aj keď preferovanie domácich výrobcov bolo kľúčovým Trumpovým sľubom v protekcionistickom slogane „Make America Strong Again“, štatistiky opäť dokazujú, že strata amerických výrobných miest je viac domácim problémom ako niečo, čo by malo byť spôsobené vonkajšími faktormi, ako napríklad Čínou.

Vo Foreign Affairs, v rovnakom článku uviedol Philip Levy, že podiel zamestnanosti na výrobe a celkových amerických mzdách v nefinančných službách – primárny ukazovateľ, používaný pri hodnotení pracovných miest v USA – klesol z 12 percent v decembri 2001 na 8,5 percenta v decembri 2017.

Nazval pokles, ktorý prišiel po vstupe Číny do WTO „pokles o niečo viac ako 29 percent“, čo skutočne reprezentuje spomalenie už existujúceho trendu.

Levy uviedol, že podiel pracovnej sily v americkej výrobe sa medzi rokmi 1985 a 2001 znížil o viac ako 33 percent. To podporilo jeho záver, že Čína v skutočnosti zohrávala oveľa menšiu úlohu v tomto klesajúcom trende.

Keď vrátime kalendár o ďalších 16 rokov späť, autor uvádza, že „v USA môžeme vidieť rovnaký trend: 31 percentný pokles z pôvodných 25,9 v roku 1969“.

„K tomu došlo počas obdobia, v ktorom bola Čína vo veľkej miere izolovaná od globálnej ekonomiky, a preto ju nemožno považovať za zodpovednú“, vyhlási Levy.