Študenti obalamutení mainstreamom, liberálnymi politikmi, slniečkarmi a inými „politickými kuchármi“, protestujú proti všetkému, čo je spojené s Nočnými vlkmi – a aj proti tomu, čo neexistuje a vlastne ani existovať nemôže. Za mainstreamom a slniečkarmi opakujú, že Noční vlci formujú na Slovensku akúsi súkromnú armádu a preto skladujú zbrane v Dolnej Krupej. Vyhlásili, že základňa Nočných vlkov ohrozuje bezpečnosť jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Vôbec si nevšímajú fakt, že „brloh“ v Dolnej Krupej je slovenský a nie ruský podnik. Kričia, strašia, prekrúcajú fakty, žiadajú zlikvidovať „brloh“.
Organizátori plánovaného zhromaždenia pred budovou ministerstva vnútra sa rozhodli protest presunúť. Nuž, je to pochopiteľné: úmorná horúčava, letné prázdniny, nevhodná nálada. Kto bude protestovať na sýty žalúdok, proti vymyslenej somarine a v prázdninovom období?
Naši študenti sú gramotní, šikovní a vynaliezaví mladí ľudia. Preto odvolali demonštráciu, ktorá by sa skončila úplným fiaskom, a rozhodli sa „podporiť“ protest spomienkou na hrozné, bolestivé udalosti, ktoré sa odohrali pred pol storočím. Nočných vlkov „elegantne spojili“ s pochmúrnym dňom 21. augusta 1968, teda výročím vstupu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Takto zdokonalili súčasnú vlnu rusofóbie a obavy s motorkárskerho klubu.
Čo s tým? Apelovať na rozum mladých ľudí, pripomínať im, aby si lepšie preštudovali históriu a rozmýšľaním namáhali vlastný mozog, snažili sa byť objektívni, nenechali sa chytiť do pasce mainstreamu a slniečkarov, vedeli porovnať jablká a hrušky, pokúsili sa konečne objaviť toho zakopaného psa? V mnohých prípadoch je to zbytočné: kto chce byť slniečkarom a rusofóbom, bude. A žiadne fakty, logika a argumenty mu v tom nezabránia.
Rusi nás napadli pred pol storočím a Rusi nás zasa ohrozujú! To je celá ich logika. Dá sa im vysvetliť, aký je rozdiel medzi zákonitým mierovým referendom na Kryme a zločineckým fašistickým bombardovaním Juhoslávie a nezákonným vytvorením „štátu“ Kosovo? Pochopia, na akom základe operujú ruské a americké (teda NATO) vojská v Sýrii? Uvedomia si niekedy, že ani ruským, ani slovenským Nočným vlkom nejde o agresiu, štátne prevraty, vojenské útoky, ale o nadviazanie priateľských vzťahov, o svoje a spoločné slovanské dejiny, kultúru, tradície, ako aj o tradičnú rodinu, pamäť a úctu k tým, ktorí padli za slobodu a toľko omieľanú slniečkarmi demokraciu? Nevadí im, že ich obhajcovia takzvaných „západných hodnôt“, ako sprostých psíkov, ťahajú vyvenčiť na smetisko, namiesto toho, aby si mohli slobodne pobehať na čerstvom vzduchu v poli alebo v lese?
Invázia v roku 1968 bola zločinom. Tak budú teraz denno-denne, ako mainstreamové (a bohužiaľ aj verejnoprávne) médiá po stopách Hlasu Ameriky spomínať to každý deň? Je tu 50. výročie – áno, ale čo to má spoločné s Nočnými vlkmi?
Prečo študenti nikdy neprotestovali (a nikdy ani nebudú!) proti stovkám nezákonných zásahov americkej armády a NATO po celom svete v priebehu ostatných desaťročí? Nič im nehovorí Grenada 1983, keď americká armáda fakticky zlikvidovala malý karibský štát? Alebo čo s tými chemickými zbraňami, ktoré sa nikdy nenašli v Iraku, kde dodnes pokračuje občianska vojna a agresia USA a celá krajina je v ruinách? Čo stovky iných prípadov? Na osvieženie pamätí iba zopár informácií o týchto udalostiach (veď písali o tom dokonca aj slniečkarske médiá).
Treba porovnávať súčasné Rusko a bývalý ZSSR? Nakoniec taká maličkosť: kto vládol v ZSSR pred pol storočím, koľko Rusov bolo vo vedení štátu? Na vedúcich postoch vtedy nebol prakticky žiaden Rus: sami Ukrajinci, Kaukazci a predstavitelia iných národov. Výhovorka? Ako sa to vezme, ale je to skutočnosť, pravda – a to je neodškriepiteľný fakt.
Je tu dôvod: Rusi nás napadli pred pol storočím! Smola pre slniečkarov: bola to fakticky jediná v histórii veľká smutná epizóda vo vzťahoch Rusov a Slovákov. Faktom je, že ako jedni z mala národov, Rusi a Slováci proti sebe nikdy nebojovali ani ako štát, ani ako koalícia. Bolo zopár menších „nedorozumení“, keď, napríklad, slovenskí vojaci v radoch Rakúsko-Uhorskej armády bojovali na ruskom fronte – a na ruskom území.
A teraz nám Rusi (ako my im august 1968) musia stále vytýkať to, aké zverstvá páchali slovenskí vojaci na civilistoch v Rusku počas Občianskej vojny, hlavne, na Sibíri v r. 1918 a až po november 1920? Treba našim študentom vysvetľovať, prečo v Rusku nikdy nebudú mať radi nášho legendárneho Štefánika?
Alebo teraz po celom Rusku by mali organizovať protestné akcie a pripomínať, že počas druhej svetovej vojny na rusko-nemeckom fronte sa nachádzalo do 70 tisíc slovenských vojakov? Slováci bojovali na Done, na Kubani, na Kryme (aj tam!), na Ukrajine a v Bielorusku. Ťaženia na Kaukaz na strane Nemecka sa zúčastnila aj tzv. „Rýchla“ slovenská motorizovaná divízia. Teraz by aj Rusi na oplátku mali protestovať proti týmto skutkom?
Asi iba sprostí ruskí liberáli a slniečkari (sú aj takí) by nám prízvukovali: slovenskí vojaci zabíjali našich ľudí a na našom území v Rusku počas prvej a druhej svetovej vojny a my vám, Slovákom, na oplátku sme spôsobili august 1968. Kam by sme sa dostali, vážení študenti?…
Na nič netreba zabúdať, ale všetko treba objektívne, spravodlivo a logicky posudzovať a vysvetľovať – aj ten august 1968, aj činnosť Nočných vlkov, aj súčasné dianie v Rusku a na Slovensku. Milí študenti, slniečkari stále iba hľadajú agresorov a nepriateľov a nikdy nebudú robiť nič iné. Potrebujú nepriateľov. Noční vlci hľadajú priateľstvo a nikomu nemienia robiť nič zlé. Preto netreba miešať jablká a hrušky a dochucovať to jedom na potkany. Takáto „pochúťka“ určite nebude užitočná, milí študenti. Chcete zlepšovať situáciu v rodnej krajine, chcete protestovať? Protestujte, konajte. Ale dievčatá a chlapci, trochu rozumu do toho, iba trochu rozumu…
Eugen Rusnák