Zatvárať za „nenávisť”? Orwell bol oproti nim amatér

Napríklad Veľká Británia. Čo sa deje tam s politickou a všeobecnou „korektnosťou”, nemá na ostrovoch (ani na starom kontinente) obdoby: „Metropolitní policie v Londýně nenávistný zločin definuje zcela subjektivně jako ,jakýkoliv trestný čin, u něhož oběť nebo jakýkoliv jiný člověk vnímá, že byl motivován nepřátelstvím nebo předsudečností´ vůči skupinové příslušnosti. Zaznamenávají se dokonce i tzv. nezločinné nenávistné incidenty, kde k žádnému trestnému činu nemusí dojít, ale u nichž má někdo dojem, že byla přítomna nenávist.”

Briti monitorujú päť hlavných predmetov nenávistnej rétoriky: náboženské presvedčenie, rasa či etnicita, sexuálna orientácia, zdravotné postihnutie, transgender identita. Je to na rovnakom odkaze, kde si môžete overiť, že posúdenie, či pri určitom incidente išlo o nenávistné vyjadrenie názoru v rámci tolerovateľnej slobody prejavu, alebo otvorenú nepriateľskosť je na policajtoch v teréne na mieste činu.

K marcu 2024 potom podľa štatistík eviduje britská polícia dokopy 140 561 zločinov z nenávisti (hate crime), pričom 7 z 10 prípadov malo rasovú motiváciu.

A čo náš milovaný Eurosojuz? Europarlament nedávno schválil rezolúciu v súlade so zámerom Európskej komisie „kriminalizovat nenávistné projevy na evropské úrovni jako ,zvláště závažné zločiny s přeshraničním rozměrem´.” A takto sa môže nenávisť už čoskoro dostať na úroveň skutkov ako sú terorizmus alebo obchod s bielym mäsom. Samozrejme, že to je v mene ochrany našich spoločných hodnôt!

Ste pripravení sedieť za to, že vám raz či dvakrát „ujde” nahnevaný status? (A nie je teraz reč o verejnom podnecovaní k násiliu, čo je, pochopiteľne, závažný skutok a iná téma.)

Pretože háčik je v tom, že sama nenávisť nemá fixnú právnu definíciu. Jej hranice sú, takpovediac, flexibilné. Kto určí, čo je ešte v rámci prijateľného iba ako urážka, a kde je tento rámec prekročený? V akom duchu budú byrokrati školiť policajtov pochôdzkárov?

A predovšetkým, nenávisť je emócia. Pokiaľ bola pretavená do slov, a niekoho sa osobne dotkla, je to síce smutné (a neetické), ale čo s tým? Ktokoľvek sa pohybuje vo verejnej sfére, nájde si neprajníkov až-až. Vrátane novinárov, my nie sme výnimkou – určite ste tiež niekedy postrehli veľmi kritické (či dokonca hrubé) komentáre aj na moju osobu. A? Kto sa bojí medveďov, nech nechodí do lesa. Iba ak s Huliakom (prepáčte za lacný humor).

Česká ministerka spravodlivosti Eva Decroix (ODS) na seba minulý týždeň upozornila v negatívnom svetle, pretože sama by najradšej proti nenávistným prejavom prísne zakročila. Povedala, že nenávisť do spoločnosti nepatrí, s čím ešte súhlasím. Kultivovaný oponenti sa dokážu sporiť na vecnej úrovni. Avšak realita nepustí – ľuďmi v ťažkých dobách lomcujú emócie.

Budeme zatvárať osoby nielen za nepohodlné názory, ale aj za to, čo cítia? Literárne dielo opäť raz predvídalo budúcnosť…

A ako sa opýtal jeden z komentujúcich na Facebooku – bude sa vyšetrovať aj čin nenávistnej rétoriky voči Ruskej federácii? Veď aj fanúšikovia našich červených denníčkov pravidelne prajú všetko najhoršie Putinovi a jeho spoluobčanom. Alebo tam je nenávisť v poriadku?

Na to si vie odpovedať každý sám.

Decroix však víta zavedenie nového zákonníka, ktorý bude sprísňovať postoj k „predsudkovým” trestným činom z predmetnej množiny. „Proč? Protože je to správné,” uviedla výrok nulovej argumentačnej hodnoty. A ešte dodala vetu, že „spravedlnost musí být spravedlivá.”

Skoro som spadol zo stoličky. Osoba s takýmto intelektom sedí v ministerskom kresle údajne vyspelej európskej krajiny?

Dodajme, že u nás existuje precedens s youtuberom Danielom Bombicom (Danny Kollár), ktorý je nateraz vo väzbe ako obžalovaný pre extrémistickú trestnú činnosť. Nenávisť či extrémizmus, jablká a hrušky – ak sa stanete pre spoločnosť nepohodlným a treba vás umlčať, najľahšie je siahnuť po týchto obvineniach…

Prečítajte si tiež

• Z čoho je nervózna opozícia a nenávistné médiá?
• Nenávistné prejavy v Parlamente EÚ?
• Milo: Nenávistné prejavy z internetu môžu prerásť aj do reálneho sveta