Majme na pamäti, že jadro celej pro-potratovej argumentácie spočíva v dehumanizácii dieťaťa. Nie je to dieťa, je to len zhluk buniek. Necíti bolesť. Nepripomína vám to rétoriku, ktorá viedla k holokaustu počas 2. svetovej vojny? Potraty sú však ešte horšie ako holokaust. Ročne je totiž podľa údajov WHO zabitých 73 miliónov detí pomocou umelých potratov. To znamená, že každý deň je zavraždených približne 200 000 detí.

Vďaka stále napredujúcej vede, však máme už množstvo poznatkov, ktoré tieto názory ľahko vyvrátia. V článku Vám jednotlivé fakty vysvetlíme a podložíme mnohými skutočnými vedeckými výskumami.

Prosíme o pomoc – Zdieľajte tento článok Pošlite ho svojim známym Klamstvá o vraždení nevinných nenarodených detí sa musia skončiť

Fakt č. 1 – Skutočne je to len zhluk buniek?

„Rozprávka o tom, že pri interupcii roztrhájú živé bábatko, akože nechutná lož. V 12. týždni má embryo pár centimetrov, nemá vyvinutý nervový systém, je to naozaj zhluk tkanív, nie dieťa bojujúce so smrťou, toto tvrdenie je odporná lož…“  hovorí vo videu pani Bittó Cigániková

Je bábätko v 12. týždni skutočne len zhluk buniek?

V marci 2015 prolife rodina Z USA zverejnila fotku s článkom ako reakciu na liberálne tvrdenia o zhluku buniek v 12 týždni života. “Aj keď žil len 12 týždňov, Noah bol pre mňa výnimočný.” Povedala Lara v rozhovore pre Louisiana Right to Life. “Cítim sa požehnaná, že mi bolo umožnené držať ho, vidieť, že je skutočný. Začal zatvárať svoje prsty a hýbať palcami, väčšina jeho orgánových systémov bola vyvinútá, potreboval len čas, aby rástol. Čo fotografia s malým Noahom zobrazuje je krása života ešte v maternici. V žiadnom prípade nebol Noah zhluk buniek ako nás chce presvedčiť priemysel s potratmi.” Dokončila Lara.

Vývoj bábätka v prvých týždňoch:

– srdce začína biť 18. až 21. deň po oplodnení,

– mozgové vlny sú prítomné už v šiestom týždni,

– v ôsmom týždni sú prítomné všetky telesné systémy, vrátane malých prstíkov na rukách a nohách!

– V 12. týždni už bábätku fungujú všetky orgány vrátane obličiek, ktoré už vylučujú moč do močového mechúra,

– dieťatko už robí pohyby, ako je cmúľanie palca, otváranie a zatváranie pästí, dokonca sa vie aj usmievať a mračiť,

– začínajú mu rásť vlasy a na prstoch na rukách a nohách sa tvoria mäkké nechty. V ústach sú už základy mliečneho chrupu. Utvárajú sa hlasivky, dozrievajú chuťové bunky,

– plod vyzerá už ako takmer dokonalá zmenšenina človeka.

Vďaka najnovším medicínskym zariadeniam ako je 3D ultrazvuk môžme podrobne vidieť ako vyzerá dieťa v 12. týždni tehotenstva v maternici. Žena v tomto týždni môže na Slovensku slobodne ísť na potrat. Na Slovensku sa potraty zo zdravotných dôvodov vykonávajú až do 24. týždňa tehotenstva, teda do polovice 6. mesiaca.

Fakt č. 2 – Cíti bábätko pri potrate bolesť?

J. B. Cigániková ďalej vo videu: „Tvrdia, že bábätko pri interupcii cíti bolesť. Fakt: do 24. týždňa plod nemá vyvinutý mozog ani nervy, ktoré umožňujú vnímať bolesť, väčšina interupcií sa vykonáva dokonca do 12. týždňa – tak to umožňuje náš zákon. To čo opisujú je čistá fikcia – emočné vydieranie a vedecké štúdie to jednoznačne vyvracajú.“

Čo hovoria o orgánových systémoch slovenské a zahraničné zdroje z oblasti embryológie:

Nervový systém:

Základ nervovej sústavy sa tvorí na začiatku 3. týždňa – neurálna platnička. Na hlavovom konci sa z nej diferencujú tri primárne mozgové váčky pro-, mesen- a rhombencephalon. Na kaudálnom konci sa tvorí miecha. V 4. týždni vyrastajú z predných a zadných rohov miechy axóny motoneurónov a vytvárajú predné a zadné korene miechy. Začiatkom 4. týždňa sa tvoria aj okolo axónov myelínové obaly (Kapeller, Pospíšilová, 2001; Sadler, 2011; Vacek, 2006).

V 5. týždni sa vytvoria sympatikové uzly pozdĺž chrbtice. V 6. týždni vznikajú sympatikové gangliá, ktoré pomáhajú inervovať vnútorné orgány.  V 7. – 8. týždni sú funkčné reflexy v oblasti úst a krku, nasledujú reflexné dráhy pre pohyb v oblasti dlaní, chodidiel a končatín od 8. – 10. týždňa. V 10. – 11. týždni je možné pozorovať pohyby končatín a prstov (Humphrey, 1964).

Receptory bolesti vznikajú v 7. týždni a sú spájané do nervových dráh okolo 12. týždňa (Fischer, 2025).  Neurotransmitery bolesti – molekuly prenášajúce signály bolesti boli detekované už v 7. týždni života. Neurálna projekcia bolesti z tvoreného thalamu a počiatku budúcej mozgovej kôry, ktoré sú uznané za fetálnu kapacitu bolesti, sú charakteristické už v 10. – 12. týždni (Lou et al., 1988; Alzu’bi et al., 2008; Alzu’bi et al., 2019).

To, že nervový systém nemusí byť plne vyvinutý na to, aby dieťa reagovalo na bolestivé podnety, cielene, reflexívne či nereflexívne, vedome či nevedome dokazujú tieto argumenty:

– Deti narodené bez veľkej časti mozgu (napr. thalamus, hypotalamus, mozgová kôra) kde sú centrá pre vedomie či kľúčové dráhy bolesti v mozgu, reagujú na bolestivé podnety, prežívajú stresovú reakciu aj reflexívne (Merker, 2007; Aleman, Merker, 2014).

– Viacero nervových dráh CNS sa začína myelinizovať až po narodení (napríklad vlákna tractus corticospinalis sa začínajú myelinizovať v 6. mesiaci po narodení a tento proces sa dokončí na konci 2. roku dieťaťa), ale ako vieme, dieťa reaguje na bolesť a stres už oveľa skôr než po dokončení týchto procesov (Kapeller, Pospíšilová, 2001).

– Sprostredkovanie bolesti je možné na viacerých úrovniach: nociceptory – receptory bolesti, dráhy a gangliá pre vedenie bolesti a centrá v CNS pre bolesť. Receptory bolesti vznikajú v 7. týždni a sú spájané do nervových dráh okolo 12. týždňa a už od 7. – 12. týždňa existujú dráhy do thalamu, ktorý ešte nie je plne vyvinutý (Brusseau, 2008).

– Nikto neurčil existenciu okamihu, v ktorom sa akoby stlačením zapínača zapne fungovanie nervového systému v konkrétny čas. Nervová sústava vo svojom vývoji môže byť nezrelá, ale nie je neaktívna (Lowery et al., 2007).

– Stresové reakcie, ako sú vyhýbavé pohyby, zmeny prietoku krvi, zvýšené hladiny noradrenalínu, β-endorfínu a kortizolu, sú preukázané v reakcii na náhodný kontakt s plodom a injekcie počas amniocentézy (Giannakoulopoulos et al., 1994; Teixeira et al., 1996; Gitau et al., 2001; Petrikovsky, Kaplan, 1995).

– Dnes dokážeme zachrániť predčasne narodené deti s pokrokom medicíny už v 21. – 23. týždni života – pri ich narodení musíme konštatovať, že vnímajú bolesť (Gibbins et al., 2008; Pierucci, 2021). Po vpichu ihly, pred podaním lieku, u predčasne narodených detí možno pozorovať zmenu výrazu tváre „grimasu“ (Bernardes et al., 2021; Bernardes et al., 2022).

– Pozorovanie a potreba tlmenia bolesti u týchto predčasne narodených detí odporuje historickému naratívu, že bolesť plodu do 24. týždňa neexistuje (Thill, 2023).

– Vnútromaternicové operácie dieťaťa v 12. týždňoch života potvrdzujú, že je potrebné a odporúčané podávanie analgetík v dostatočných dávkach matke s cieľom tlmiť bolesť aj dieťaťu (Kohl et al., 2022; Chatterjee et al., 2021).

– Stresová hormonálna odozva plodu je minimálna alebo žiadna až po podaní dostatočnej anestézy (Fisk et al., 2001).

– Od 12. – 14. týždňa je možné u dvojčiat pozorovať cielené pohyby končatín – keď sú teda tak skoro funkčné nervové dráhy na cielený pohyb, je zjavné, že dráhy pre bolesť tiež (Kurjak et al., 2003; Castiello et al., 2010; Kadic, Kurjak, 2018).  Také pohyby sú považované za najnižšiu úroveň vedomia (Thill, 2023).

Výskum fetálnej bolesti je komplikovaný, v 90. rokoch odborné lekárske kruhy verili, že embryo a plod nemôže cítiť bolesť, pretože ich mozog nebol plne vyvinutý. Neskôr sa prijal koncept nocicepcie – schopnosti tela vnímať poškodenie. Nie je to totožné s uvedomovaním bolesti, pretože nevyžaduje plné vedomie a uvedomovanie. Vedci uvádzajú, že nocicepcia sama vedie k stresovej reakcii už oveľa skôr a dokonca ovplyvňuje vývoj mozgu a reakciu na stres. Oficiálne stanovisko viacerých organizácii vrátane  ACOG (American college of obstetricians and gynecologists) , RCOG (Royal college of obstetricians and gynaecologists, SMFM (Society for maternal-fetal medicine) sa vyjadrujú síce k plnému uvedomovaniu si bolesti na základe dokončenia vývoja mozgovej kôry a thalamu, čo je medicínsky a politicky korektné voči umelým potratom, ale nezohľadňuje spomínané poznatky o prežívaní stresovej reakcie a bolesti na ostatných úrovniach pred dokončením vývoja mozgovej kôry a thalamu, ktoré existuje. Nikto zatiaľ nedokázal, že na prežívanie bolesti je u dieťaťa nutne prítomná plne vyvinutá mozgová kôra, práve naopak, nedávne poznatky dokazujú, že schopnosť prežívať bolesť nevyžaduje tieto spojenia medzi thalamom a mozgovou kôrou (Derbyshire, 2006; Derbyshire, 2008; Mojsilović, Zečević, 1991; RCOG, 2010). Derbyshire a Bockmann sú ďalší z viacerých vedcov, ktorý potvrdzujú existenciu funkcie nervového systému dieťaťa v skorých štádiách ako okamžitú nereflexívnu reakciu na stres a bolesť. Požiadavka definície bolesti z r. 1979, sformulovaná IASP zakladala vnem bolesti na vedomom a emocionálnom prežívaní bolesti nezohľadňuje dávno známy fakt, že plné vedomie a emočné prežívanie nie sú nutnou podmienkou prežitia bolesti. Na základe uvedených poznatkov tak preto existujú rôzne prístupy štátov  k stanovenie týždňa, od ktorého umožňujú legálny potrat (Derbyshire, Bockmann, 2020; Sekulic et al., 2022; Thill, 2022).

Srdce a kardiovaskulárny system:

– 5. týždeň – začínajú prvé sťahy srdcovej trubice (zatiaľ veľmi jednoduché),

– 6. týždeň – srdce môže byť detekované ako pulz (napr. pomocou transvaginálneho ultrazvuku),

– 7. – 8. týždeň – srdce sa už formuje do štvoroddielovej štruktúry a tlkot je silnejší a pravidelnejší (Kapeller, Pospíšilová, 2001; Sadler, 2011).

Takto môžeme pokračovať v uvádzaní poznatkov a vedeckých faktov. Bolesť je subjektívny parameter aj u detí a dospelých, a preto v oblasti algeziológie a anesteziológie vznikli subjektívne bodovacie škály pre bolesť ako napr. VAS skóre (vizuálne analógová škála – číselné hodnotenie) FPS  skóre (tvárová škála bolesti – hodnotenie smajlíkmi). Ako subjektívny parameter sa horšie presne hodnotí, ale to neznamená, že konkrétny jedinec neprežíva bolesť, reakciu na stres či utrpenie, ktorú externý pozorovateľ hodnotí. Reálne skúsenosti gynekológov pri plánovaných potratoch potvrdzujú z ich mnohých výpovedí, že reakcia na stres a bolesť dieťaťa existuje a je reálna už v 1. trimestri. Rovnako skúsenosti neonatológov, anesteziológov a vedcov pri ľahšie merateľných parametroch ako tlkot srdca či pohyb či ťahšie merateľných ako vylučovanie stresových hormónov dieťaťa.  A to nás vracia znova k otázke – sú naše deti naozaj len zhluky buniek, hoci v skorom štádiu, ako je 1. trimester ?

Nenechajme sa zavádzať nechutnými klamstvami pro – potratových hnutí. Držme sa moderných vedeckých poznatkov o vyvíjajúcom sa plode.

Pamätajme, že treba poznať fakty a vedieť sa brániť.

O. Marián Kuffa – Právo na život je našim základným právom a potrat je nespravodlivá likvidácia tohto práva:

Ako prebieha potrat do 13. týždňa tehotenstva vysvetľuje potratár Dr. Levantino:

Viac sa môžete dočítať v týchto odborných článkoch:

MOORE, Keith L a T.V.N PERSAUD. Zrození člověka: Embryologie s klinickým zaměřením,. 1. vydání. 2000. 564 s. ISBN 80-85866-94-3.

Fact Sheet: A Timeline of the Development of Fetal Pain Sensation,   Charlotte Lozier Institute,

The American College of Obstetricians & Gynecologists: „Facts Are Important: Gestational Development and Capacity for Pain.“

The Linacre Quarterly: „Fetal Pain in the First Trimester,““Fetal Pain: The Science Behind Why It Is the Medical Standard of Care.“

Pediatrics: „Prevention and Management of Procedural Pain in the Neonate: An Update.“ A

Frontiers in Pain Research: „The fetal pain paradox.“

Journal of Medical Ethics: „Reconsidering fetal pain,“

American-Jlournalof Obstetrics & Gynecology: „Society for Maternal-Fetal Medicine Consult Series #59: The use of analgesia and anesthesia for maternal-fetal procedures.“

Royal College of Obstetricians and Gynaecologists: „Fetal Awareness: Updated review of Research and Recommendations for Practice.“

Vitamins & Hormones: „Chapter One- Regulation of Nociceptive Transduction and Transmission by Nitric Oxide.“

Pediatric Research: „Analgesia for fetal pain during prenatal surgery: 10 years of progress.“ :

International Journal of Molecular Sciences: *Chronic Pain: Structural and Functional Changes n Brain

Structures and Associated Negative Affective States.“

Journal of The Scientific Society: „Thalamus – The gateway to cerebral cortex.“

Guttmacher Institute: „State Bans on Abortions Throughout Pregnancy.“

National Health Service: „You and your baby at 24 weeks pregnant.“

CDC: „CDCs Abortion Surveillance System FAQs.“

Mayo Clinic: „Fetal Surgery.“

Použitá literatúra 

Knihy:

1. KAPELLER, K. – POSPÍŠILOVÁ, V. 2001. Embryológia človeka: učebnica pre lekárske fakulty. Martin : Osveta, 2001. s. 184–185. ISBN 80-8063-072-0.

2. SADLER, T. W. 2011. Langmanova lékařská embryologie: Překlad 10. vydání. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, a.s, 2011. 432 s. ISBN 978-80-247-2640-3.

3. VACEK, Z. 2006. Embryologie. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 2006. 256 s. ISBN 978-80-247-1267-3.

Odborné články:

1. ALEMAN, B., MERKER, B. 2014. Consciousness without Cortex: A Hydranencephaly Family Survey. In Acta Paediatrica [online]. 2014, vol. 103, no. 10, p. 1057 – 65 [cit. 2025-07-26].

2. ALZU’BI, A. et al. 2008. Development of the Human Cerebral Cortex: Boulder Committee Revisited. In Nature Reviews Neuroscience [online]. 2008, vol. 9, no. 2, p. 110 – 22 [cit. 2025-07-26].

3. ALZU’BI, A. et al. 2019. Thalamocortical Afferents Innervate the Cortical Subplate Much Earlier in Development in Primate than in Rodent. In Cerebral Cortex [online]. 2019, vol. 29, no. 4, p. 1706 – 18 [cit. 2025-07-26].

4. BERNARDES, L. S. et al. 2021. Sorting Pain out of Salience: Assessment of Pain Facial Expressions in the Human Fetus. In Pain Reports [online]. 2021, 27. január, vol. 6, no. 1, e882 [cit. 2025-07-26].

5. BERNARDES, L. S. et al. 2022. Facial Expressions of Acute Pain in 23-Week Fetus. In Ultrasound in Obstetrics & Gynecology: The Official Journal of the International Society of Ultrasound in Obstetrics and Gynecology [online]. 2022, vol. 59, no. 3, p. 394 – 95 [cit. 2025-07-26].

6. BRUSSEAU, R. 2008. Developmental Perspectives: Is the Fetus Conscious? In International Anesthesiology Clinics [online]. 2008, vol. 46, no. 3, p. 11 – 23 [cit. 2025-07-26].

7. CASTIELLO, U. et al. 2010. Wired to Be Social: The Ontogeny of Human Interaction. In PLoS ONE [online]. 2010, vol. 5, no. 10, e13199 [cit. 2025-07-26].

8. CHATTERJEE, D. et al. 2021. Anesthesia for Maternal-Fetal Interventions: A Consensus Statement From the American Society of Anesthesiologists Committees on Obstetric and Pediatric Anesthesiology and the North American Fetal Therapy Network. In Anesthesia and Analgesia [online]. 2021, vol. 132, no. 4, p. 1164 – 73 [cit. 2025-07-26].

9. DERBYSHIRE, S. W. G. 2006. Can Fetuses Feel Pain? In BMJ: British Medical Journal [online]. 2006, vol. 332, no. 7546, p. 909 – 12 [cit. 2025-07-26].

10. DERBYSHIRE, S. W. G. 2008. Fetal Pain: Do We Know Enough to Do the Right Thing? In Reproductive Health Matters [online]. 2008, vol. 16, no. sup31, p. 117 – 26 [cit. 2025-07-26].

11. DERBYSHIRE, S. W. G., BOCKMANN, J. C. 2020. Reconsidering Fetal Pain. In Journal of Medical Ethics [online]. 2020, vol. 46, no. 1, p. 3 – 6 [cit. 2025-07-26].

12. FISCHER, K. 2025. When can a fetus feel pain in the womb? In WebMD [online]. 2025, [cit. 2025-07-26]. Dostupné na internete: <https://www.webmd.com/baby/when-can-a-fetus-feel-pain-in-the-womb>.

13. FISK, N. M. et al. 2001. Effect of Direct Fetal Opioid Analgesia on Fetal Hormonal and Hemodynamic Stress Response to Intrauterine Needling. In Anesthesiology [online]. 2001, vol. 95, no. 4, p. 828 – 35 [cit. 2025-07-26].

14. GIANNAKOULOPOULOS, X. et al. 1994. Fetal Plasma Cortisol and Beta-Endorphin Response to Intrauterine Needling. In The Lancet [online]. 1994, vol. 344, no. 8915, p. 77–81 [cit. 2025-07-26].

15. GIBBINS, S. et al. 2008. Pain Behaviours in Extremely Low Gestational Age Infants. In Early Human Development [online]. 2008, vol. 84, no. 7, p. 451 – 58 [cit. 2025-07-26].

16. GITAU, R. et al. 2001. Fetal Hypothalamic-Pituitary-Adrenal Stress Responses to Invasive Procedures Are Independent of Maternal Responses. In The Journal of Clinical Endocrinology & Metabolism [online]. 2001 [cit. 2025-07-26].

17. HUMPHREY, T. Some correlations between the appearance of human fetal reflexes and the development of the nervous system. In Progress in Brain Research [online]. 1964, vol. 4, p. 93 – 135 [cit. 2025-07-26].

18. KADIC, A. S., KURJAK, A. 2018. Cognitive Functions of the Fetus. In Ultraschall in Der Medizin [online]. 2018, vol. 39, no. 2, p. 181–89 [cit. 2025-07-26].

19. KOHL, T. et al. 2022. Vesico-Amniotic Shunt Insertion Prior to the Completion of 16 Weeks Results in Improved Preservation of Renal Function in Surviving Fetuses with Isolated Severe Lower Urinary Tract Obstruction (LUTO). In Journal of Pediatric Urology [online]. 2022, vol. 18, no. 2, p. 116 – 26 [cit. 2025-07-26].

20. KURJAK, A. et al. 2003. Fetal Hand Movements and Facial Expression in Normal Pregnancy Studied by Four-Dimensional Sonography. In Journal of Perinatal Medicine [online]. 2003, vol. 31, no. 6, p. 496–508 [cit. 2025-07-26].

21. LOU, C. B. et al. 1988. Localization of Substance P and Enkephalin by Immunohistochemistry in the Spinal Cord of Human Fetus. In Neuroscience [online]. 1988, vol. 27, no. 3, p. 989–93 [cit. 2025-07-26].

22. LOWERY, C. L. et al. 2007. Neurodevelopmental Changes of Fetal Pain. In Seminars in Perinatology, Pain [online]. 2007, vol. 31, no. 5, p. 275 – 82 [cit. 2025-07-26].

23. MERKER, B. 2007. Consciousness without a Cerebral Cortex: A Challenge for Neuroscience and Medicine. In The Behavioral and Brain Sciences [online]. 2007, vol. 30, no. 1, p. 63 – 81; discussion 81–134 [cit. 2025-07-26].

24. MOJSILOVIĆ, J., ZEČEVIĆ, N. 1991. Early Development of the Human Thalamus: Golgi and Nissl Study. In Early Human Development [online]. 1991, vol. 27, no. 1-2, p. 119 – 144 [cit. 2025-07-26].

25. PETRIKOVSKY, B. M., KAPLAN, G. P. 1995. Fetal Responses to Inadvertent Contact with the Needle during Amniocentesis. In Fetal Diagnosis and Therapy [online]. 1995, vol. 10, no. 2, p. 83 – 85 [cit. 2025-07-26].

26. PIERUCCI, R. 2021. Fetal Pain, Following the Evidence. In Charlotte Lozier Institute [online]. 2021, 21. december [cit. 2025-07-26]. Dostupné na internete: <https://lozierinstitute.org/fetal-pain-following-the-evidence>.

27. ROYAL COLLEGE OF OBSTETRICIANS AND GYNAECOLOGISTS. 2010. Fetal Awareness: Review of Research and Recommendations for Practice. In Royal College of Obstetricians and Gynaecologists [online]. 2010 [cit. 2025-07-26].

28. SEKULIC, S. et al. 2016. Appearance of Fetal Pain Could Be Associated with Maturation of the Mesodiencephalic Structures. In Journal of Pain Research [online]. 2016, 11. november, vol. 9, p. 1031 – 1038 [cit. 2025-07-26].

29. TEIXEIRA, J. et al. 1996. Fetal Haemodynamic Stress Response to Invasive Procedures. In The Lancet [online]. 1996, vol. 347, no. 9001, p. 624 [cit. 2025-07-26].

30. THILL, B. 2022. Fetal Pain in the First Trimester. In The Linacre Quarterly [online]. 2022, vol. 89, no. 1, p. 73 – 100 [cit. 2025-07-26].

31. THILL, B. 2023. The fetal pain paradox. In Front Pain Res (Lausanne) [online]. 2023, 21. marec, vol. 4, p. 1128530 [cit. 2025-07-26].

Vyjadrenie k p. Cigánikovej v relácii Otázky a odpovede tu:

Článok pôvodne vyšiel na portáli slovenskydohovorzarodinu.sk