Môže to znamenať všeličo. Jedným z možných vysvetlení je, že sa vládna junta zľakla: ešte jeden – dva prípady ako bol ten s generálom Lučanským a bolo by to pre nich „na uterák“, pretože by to bol škandál, proti ktorému by bola aj celá Kuciakiáda s Kočneriádou iba karnevalom v materskej škole.

V uplynulom období boli do väzby braní ľudia mimo riadneho trestného procesu, bez riadne zabezpečných dôkazov, a prepustenie Haščáka by mohlo byť signálom, že po zavraždení samovražde Lučanského si možno niektorí ľudia v justícii začínajú uvedomovať, že tu nemajú byť iba za cvičené Matovičové opice, ale ich rozhodnutia sú dôležité a môžu mať fatálne následky. A možno si začínajú na prstoch preratúvať, či im stojí za to riskovať svoju dobrú povesť a kariéru – pretože nie Matovič, ale oni ponesú jedného dňa zodpovednosť za svoje nespravodlivé a tendenčné rozhodnutia.

Ale je tu ešte iné vysvetlenie Haščákovho prepustenia. Pre Hlavné správy ho okomentoval poslanec Národnej rady SR a podpredseda strany Smer-SD Ľuboš Blaha.

Hlavné správy: Jaroslav Haščák bol obvinený z legalizácie príjmu z trestnej činnosti a z podplácania, Milan Lučanský z úplatkárstva; teda to boli porovnateľné obvinenia. Tie prípady však dopadli rozdielne. Jeden bol odvlečený do Prešova a bez možnosti stretnúť sa s advokátom či rodinou držaný vo väzbe, kde zahynul, druhý bol teraz prepustený. V čom vidíte v týchto dvoch prípadoch podobnosť a v čom rozdiel? 

Blaha: „Ten kontrast je doslova šialený: na jednej strane zomrie policajný hrdina, ktorý bojoval s mafiou a doženú ho k smrti vo väzbe, a na druhej strane pustia oligarchu, ktorý vlastní denník Sme, ktorý vlastní miliardy, ktorý je napojený na Matoviča. To je taká do očí bijúca nespravodlivosť, že si myslím, že to len ďalej posilní nedôveru ľudí k tomuto systému.

Nie je možné, aby sa štát správal k hrdinom tak, ako sa správal k Milanovi Lučanskému, a nie je možné, aby mal iný meter na obyčajných ľudí, a úplne iný na oligarchov a multimilionárov, len preto, že majú peniaze. Toto je niečo, čo ľudia vidia a o to silnejšia bude ich motivácia ísť dnes napríklad do Štrby.

Tu je pekne vidieť tú aktivistickú, urválkovskú prokuratúru, ktorá na základe úplne irelevantných udaní usvedčených kriminálnikov ide naháňať chlapa, ktorý niečo pre Slovensko reálne urobil, ale nemá problém pustiť človeka, ktorý vlastní Pentu, ktorá je slovenskou verejnosťou vnímaná veľmi kontroverzne.

Je v tom jasne cítiť politickú objednávku: generál Lučanský, len preto, že bol nejakým spôsobom spojený s vládou Smeru, bol okamžite po uväznení politikmi dehonestovaný: Matovič vypisoval, ako si treba užívať to, že ho zatkli, Necholsonová do neho kopala ako do ktovieakého boháča. V prípade Haščáka je to inak: Matovičovci zjavne cítia, že potrebujú mať dobré vzťahy s Pentou a krásne sa ukazujú tie prepojenia, o ktorých som hovoril už aj v minulosti.“

Ktoré prepojenia mal Blaha na mysli?

Spomína ich napríklad v tomto svojom videu:

V ňom hovorí: „Haščákovo meno sa spája predovšetkým s Gorilou, čo bola rozkrádačka Dzurindovej vlády, v ktorej, mimochodom, ako jeden z hlavných aktérov figuroval aj Milan Krajniak – vtedy člen Haščákovej ,akčnej päťky‘ pri privatizácii, dnes minister práce.“

Blaha sa však vo videu sústreďuje najmä na inú kauzu, v ktorej mal údajne prsty Jaroslav Haščák, a ktorá sa týka priamo najvyšších poschodí Matovičovej vlády.

„V roku 2010 sa počas Radičovej vlády konala voľba generálneho prokurátora. Poslanec SDKÚ Stanislav Janiš vtedy navrhol ako kandidáta Dobroslava Trnku. Premiérka Radičová vyhlásila, že ak bude Trnka zvolený, padne vláda. Vznikla vládna kríza a opozícia logicky podporila Trnku – aby padla vláda. Nakoniec to nevyšlo, chýbal jeden hlas. Viacero poslancov vtedajšej pravicovej koalície ale hlasovalo za Trnku,“ spomína Blaha.

Prečo hlasovali spolu s opozíciou?

„A tu sa dostávame k pointe – už v tom čase vzniklo podozrenie, že si tieto hlasy niekto kúpil. Vyšetrovala sa korupcia, ale zhodou okolností polícia, ktorú vtedy kontroloval Daniel Lišpic, vyhlásila, že ,skutok sa nestal‘. Viac svetla do prípadu vniesla až nahrávka rozhovoru Mariána Kočnera a Dobroslava Trnku, na ktorom Kočner hovorí toto – citujem: ,Ja som dal milión, Haščák dal milión. Že tam chýbal jeden hlas, za to ja nemôžem, lebo to ty si si vybavoval SDKÚ, a v SDKÚ nedali ani jeden hlas.‘“

A Blaha pokračuje: „A teraz rozmýšľajme – hľadá sa skorumpovaný koaličný poslanec Radičovej vlády, ktorého zaplatil Kočner alebo Haščák, aby v tajnej voľbe volili Trnku. Možno si spomínate na raňajky Sulíka s Kočnerom; na týchto raňajkách sa spomína suma 300 tisíc eur za hlas. A ponuku vraj mal dostať aj vtedajší poslanec SaS Juraj Droba a niekto, kto sedel vedľa neho,“ rekapituluje Blaha informácie z pamätného raňajkového videa šéfa SaS Richarda Sulíka s Mariánom Kočnerom.

„Vedľa neho vtedy sedel poslanec OĽaNO Martin Fecko a z druhej strany poslankyňa SaS Natália Blahová. Líder strany OĽaNO Matovič dokonca poslankyni Blahovej povedal, že za ňou niekto príde s ponukou. Toto sú oficiálne výsledky vyšetrovania korupcie,“ zdôrazňuje Blaha a pripomína: „Podozrenie z korupcie v tom čase neoznámil ani Sulík ani Matovič, hoci o tom zjavne obaja vedeli – toľko k pánom spravodlivým a slušným.“

Koho to teda Kočner s Haščákom vtedy kúpili?

Ktorých pravicových poslancov Radičovej koalície to skorumpovali Haščák a Kočner za svoje milióny? Vo vládnej koalícii vtedy boli strany SDKÚ, ktorú Kočner v rozhovore vylúčil, KDH, SaS a Most-Híd.

„Začnime stranou, ktorá sa najčastejšie spomína v súvislosti s kupovaním hlasov pre Trnku – stranou Most-Híd,“ hovorí Blaha a kladie rečnícku otázku: „Viete kto v rokoch 2010 – 2012 sedel v poslaneckom klube Mostu-Híd? Neuveríte, ale narazíte na meno Ondrej Dostál. Ten medzitým presedlal a dnes zastupuje SaS. Nepomínam ho náhodou: v parlamente som sa ho spýtal, či mu v tom čase náhodou necinkla na účet vyššia suma a on to nevedel nijako poprieť. A viete, čo je zaujímavé? Ondrej Dostál pôsobí v pravicovej mimovládke Konzervatívny inštitút, ktorý medzičasom dostal mimoriadne štedré sumy od Nadácie Penty…“

„Ešte zaujímavejšie pôsobí morálny profil SaS, ktorá v tom čase sedela vo vláde a šéf parlamentu Sulík si o tajnej voľbe generálneho prokurátora hrkútal na raňajkách s Mariánom Kočnerom, chlapíkom z mafiánskych zoznamov. Nepoznáme znenie všetkých ich rozhovorov, iba niektorých, a tie sú fakt nechutné. Ale vieme, že Kočner mal záujem investovať milión do kupovania poslancov. A vieme, že so Sulíkom boli veľkí kamaráti. A vieme aj to, že Kočner tvrdil, že Penta financovala stranu SaS. O poslankyni SaS Cigánikovej Matovič dodnes tvrdí, že je lobistkou Penty a Sulík otvorene priznáva, že kedysi chodieval do sídla Penty a jeden zo šéfov Penty mu financoval aj vydanie knihy,“ poukazuje Blaha na súvislosti medzi stranou SaS a spoločnosťou Penta. A opäť kladie rečnícku otázku: ktovie ako vtedy hlasoval šéf SaS Richard Sulík…

And the winner is…

Za najpravdepodobnejšieho zradcu vo vtedajšej koalícii, ktorý podľahol zvodom Kočnerových a Haščákových miliónov, však Blaha považuje niekoho iného: „Mňa osobne na celom tomto príbehu naviac zaujala iná postavička, ktorá v roku 2010 kandidovala tiež za politickú stranu SaS, ale potom si vytvorila vlastné hnutie. Hovorím o Igorovi Matovičovi a jeho hnutí OĽaNO. Viete s kým sa stretával v tom istom funkčnom období, keď údajne Kočner a Haščák kupovali hlasy pri voľbe generálneho prokurátora? So zástupcom Penty pánom Špirkom, ktorý hnutiu OĽaNO dokonca robil politický program. A zhodou okolností to bol Igor Matovič, kto informoval poslankyňu Blahovú z SaS, že za ňou niekto príde s ,ponukou‘. A my vieme z rozhovoru Kočnera s Trnkom, že takáto ponuka mala prísť od Haščáka. Toto niekomu nepripadá podozrivé?“

Blaha rekapituluje naznačené súvislosti: „Penta sa motá okolo Matoviča, robí mu program pre jeho OĽaNO, v tom čase Matovič oznamuje koaličným poslancom, že príde ,ponuka‘ a zhodou okolností niekto skutočne v tajnej voľbe zahlasoval tak, ako Kočner a Haščák chceli.“ A pýta sa: „Nebol to náhodou Igor a jeho traja poslanci OĽaNO? Veď to by vysvetľovalo všetko. Alebo sú to zase len ,náhodičky‘?“

„Dnes je už veľmi ťažké zistiť, či Igorovi Matovičovi v tom čase cinklo na účte 300 tisíc eur od Haščáka,“ hovorí Blaha: „Matovič predsa nič nevlastní, všetko vlastní jeho Pavlínka. Ale možno by sa konečne orgány činné v trestnom konaní mohli prebudiť a šéfa Penty sa spýtať, ktorého poslanca Radičovej vlády skorumpoval. Dostála? Sulíka? Matoviča? Isté je len jedno – bol to niekto z nich. Niekto z tých slušných a spravodlivých slovenských pravičiarov…“ uzatvára Ľuboš Blaha.

Ivan Lehotský