Môj profil 
Predplatné
Griet tvrdí, že polícia mala a má príkaz nezasahovať, len všetko nenápadne pozorovať. Taká stratégia je nariadená zhora vždy vtedy, keď ide o nepokoje alebo provokácie, ktoré vyvolávajú agresívni utečenci.
V tomto zmysle polícia vraj nemá provokovať (neuveriteľné, kam až dospeli európske štáty – nechránia svojich občanov, ale kriminálych utečencov pred políciou a pred hnevom občanov) a má sa ukazovať tak málo, ako to len je možné.
V Bruseli platí, že akékoľvek opatrenia, ktoré belgická polícia urobí, alebo by zamýšľala urobiť proti kriminálnym mladým mužom z radov utečencov, tak sú okamžite proklamované istými politickými kruhmi v Bruseli ako rasizmus.
Griet prezradil aj to, že polícia sa nachádza v „pouličnej vojne“ s mladými emigrantami a ju neustále prehráva. Preto môžu títo kriminálni utečenci v podstate robiť v Belgicku čo len chcú.
Polícia naráža znova a znova na mladých sudcov, ktorí patria do ľavicovej alebo zelenej scény a policajtov označujú za rasistov. Preto sa policajní šéfovia boja uplatňovať zákon v boji proti kriminálnikom z radov utečencov.
Griet uvádza, že aj keby boli v priebehu kravalov, ktoré utečenci vyvolali, zatkli hoci aj 50 z nich, tak by boli na budúci deň na slobode.
Všetky opatrenia bruselskej polície proti zločineckým mladistvým migrantom sú interne označované ako rasizmus. Polícia je s týmito migrantami vo „vzťahu“, ktorý možno považovať za „pouličnú vojnu“ a ktorú ale sústavne prehráva. Pre nich je to jasným signálom, že môžu robiť čokoľvek.
Vzťah bruselskej polície k vlastnej prokuratúre a sudcom je katastrofálne zlý. Policajti mnohokrát zatknú tých istých kriminálnych migrantov a sudcovia ich vždy pustia na slobodu.
Griet rezignovane povedal, že v posledných rokoch s kolegami zatkol stovky kriminálnych azylantov a že z nich sotva desať ostalo vo väzení dlhšie ako niekoľko dní.
Ale aj personálná politka vo vnútri polície je katastrofálna.
Len dva príklady ako ich líčil Griet.
Jedna Marokánka, ktorá bola jeho kolegyňou a bola policajtkou tak dlho ako aj on, bola minulý rok na dovolenke v Taliansku spolu so svojím marokánskym priateľom. Tamojšia polícia pri náhodnej prehliadke našla v ich aute tri kilo kokaínu a heroínu. Z neznámych dôvodov boli už po krátkom čase prepustení z väzenia a keď sa policajtka Marokánka objavila v Bruseli, smela aj naďalej ostať pri polícii a má bez najmenších problémov aj prístup ku všetkým diskrétnym policajným informáciám, a to napriek tomu, že zapojená do okruhu medzinárodných pašerákov drog.
Druhý prípad podľa Grieta bol rovnako otrasný. V jeho obvode mali istého marokánskeho kolegu, ktorému ale nikto nedôveroval. O jeho kariéru sa však niekto postaral, a tak urobil skúšky na policajného šéfinšpektora. Jedného dňa sa vrútil na policajnú stanicu, kde pracoval aj Griet a chcel zaškrtiť istú utajene pracujúcu policajnú agentku. Viacerí prítomní policajti mu v tom museli zabrániť.
Každá normálna policajná organizácia by ho za to okamžite prepustila a bol by mal z toho súd. V jeho prípade ale bolo všetko inakšie. Bol preložený do iného obvodu a povýšený na hlavného inšpektora a vedie skupinu utajených vyšetrovateľov (všetko moslimov), ktorí sa dožadujú vlastných priestorov na modlenie vo vnútri policajnej stanice a ktorí sa zdráhajú podať ženám kolegyniam ruku a odopierajú vykonávať ich eventuálne príkazy a nariadenia.
Politický islam a islamisti infiltrujú štáty EÚ vo všetkých ich štruktúrach.
Pripravuje niekto už aj v SR podobné pomery?
So Slovákmi bude mať v tomto smere naozaj veľmi ľahkú prácu. Neporovnateľne ľahšiu ako napr. s Maďarmi a Poliakmi. Tí sú vo svojej národnej identite oveľa viac a pevnejšie zakorenení ako Slováci vo svojej.
