Slovenské fabriky opäť ožívajú, problémy automobiliek však nekončia

Tržby v priemysle boli v marci medziročne nižšie o 1,3 percenta, pričom pokles evidovalo sedem zo šestnástich sledovaných odvetví. Najvýraznejšie sa pod výsledok podpísala výroba dopravných prostriedkov, kde tržby klesli o 5,7 percenta, výroba koksu a ropných produktov s prepadom o 45,6 percenta a hutníctvo, ktoré oslabilo o 5,2 percenta. Naopak, rast zaznamenala energetika, výroba potravín či strojárstvo.

Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák upozorňuje, že priemysel sa síce po slabšom februári čiastočne zotavil, no viaceré problémy zostávajú. „Aj marec poukazoval na pretrvávajúcu slabosť domáceho automobilového priemyslu, ktorý sa musí vyrovnávať so štrukturálnymi zmenami na domácom európskom trhu i s oslabením pozície na silných zahraničných trhoch,“ konštatuje Koršňák.

Práve automobilový priemysel, ktorý je dlhodobo chrbtovou kosťou slovenskej ekonomiky, zostáva pod tlakom. Produkcia automobiliek síce medzimesačne vzrástla približne o 2,5 percenta, no medziročne bola stále nižšia o viac než päť percent. Výsledky navyše ovplyvnil aj minuloročný efekt predzásobovania amerického trhu pred zvýšením dovozných ciel. Domáci výrobcovia áut zároveň čelia rastúcej konkurencii v oblasti elektromobility, slabšiemu dopytu na zahraničných trhoch a zmenám v spotrebiteľskom správaní.

Koršňák však pripomína, že v priebehu roka by sa situácia mohla zlepšiť. Pomôcť by mali nové plne elektrické modely, ktoré plánujú spustiť automobilky Volkswagen v Bratislave a Kia pri Žiline. Práve elektromobilita môže podľa analytika predstavovať nový impulz pre slovenský priemysel, ktorý sa snaží adaptovať na meniace sa podmienky v Európe aj vo svete.

Významným problémom posledných mesiacov bol aj odstavený ropovod Družba, ktorý negatívne zasiahol domácu petrochémiu. Produkcia ropných produktov v marci medziročne padla takmer o polovicu a výrazne zhoršila celkové čísla priemyslu. „Bez medziročného poklesu produkcie petrochémie by pritom v marci neklesal ani priemysel ako celok,“ upozorňuje Koršňák.

Na druhej strane sa čoraz výraznejšie ukazuje rast menších a tradičnejších odvetví. Medzi lídrov sa zaradili potravinári a výrobcovia nábytku, ktorí zaznamenali dvojciferný rast produkcie. Oživenie vidno aj v exportných odvetviach orientovaných na investičné tovary a polotovary. Strojárstvo napríklad dosiahlo prvý medziročný rast produkcie po viac než dvoch rokoch nepretržitého poklesu.

Pozitívny vývoj potvrdzujú aj ďalšie segmenty ekonomiky. Tržby v sektore informácií a komunikácie vzrástli o 15 percent, čo predstavovalo druhé najvyššie tempo rastu za posledných pätnásť mesiacov. Ešte výraznejšie posilnilo stavebníctvo, ktorého tržby medziročne vyskočili o 17,6 percenta. Rast si udržali aj doprava so skladovaním a vybrané trhové služby.

Podľa analytika však zostáva výhľad opatrný. Slovenský priemysel je stále citlivý na ceny energií, vývoj úrokových sadzieb aj geopolitické napätie. Konflikt na Blízkom východe a rast cien ropy môžu podľa Koršňáka spomaliť zotavovanie európskeho hospodárstva. Slovensko je pritom vzhľadom na energetickú náročnosť priemyslu voči podobným šokom zraniteľnejšie.

Dodatočný tlak vytvára aj domáca fiškálna konsolidácia a rast mzdových nákladov vrátane vyššej minimálnej mzdy. Napriek tomu sa nálada v priemysle mierne zlepšuje. Objednávky sa podľa údajov približujú k maximám posledných rokov a optimistickejšie sú aj očakávania výrobcov v eurozóne či Nemecku.